Nečakané stretnutie

Slnečné lúče dopadali priamo na Milkinu posteľ. Zrazu našli aj jej tvár. Roztopašne ju pošteklili na nose a Milka v tej chvíli pozrela na hodiny. Konečne sedem hodín, a tak môže vstať a utekať do práce. Rukou nahmatala na nočnom stolíku mobil. Usmievala sa na ňu  žltá obálka. Srdce sa jej rozhorelo radosťou. Matúš! Bola to SMS od neho. Hoci bol od nej takmer 700 km vzdialený, cítila ho všade navôkol viac a viac. Vďaka modernej technike nebol problém byť v kontakte takmer denne. A dnes bol ten nádherný deň. Opäť po roku ho uvidí. Nevedela sa dočkať tohto dňa. Celá žiarila. Pozrela do zrkadla, usmiala sa na seba. Do večera bolo ešte ďaleko, a tak bola rada, že si dnes nevzala dovolenku. Aspoň jej to v práci rýchlo ubehne. Na obecnom úrade je predsa vždy kopu práce, veľa ľudí, vždy nové situácie. Milka sa zahľadela na počítač. Skôr než príde starosta, si chcela prečítať ešte posledné Matúšove maily. Ale ani sa k nim poriadne nedostala, lebo akosi sa moc sama v kancelárii zasnívala. Ešte raz si pripomínala vo svojich predstavách, čo sa udialo vlani v lete.  Folklórne slávnosti boli v plnom prúde. Program bol výborný, ľudia sa bavili. Samozrejme, ona na nich tiež nechýbala, veď obecný úrad všetko organizoval. Stála hneď pri vchode, aby mohla vítať niektorých hostí. Otočila sa k nástenke, aby zapichla špendlík na odstávajúci plagát. Vtom ju oslovil: „Prosím vás, kde by som si mohol kúpiť propagovanú knižku o vašej dedine?“ Skôr než mu všetko vysvetlila, vymenili si tisíc úsmevov. Keď pozerala na Matúša, mala pocit, že ho pozná sto rokov. Rozprávali sa spolu tri hodiny a Matúš vlastne aj prepásol hlavný program dňa, kvôli ktorému prišiel na folklórne slávnosti. Nemohli sa od seba odtrhnúť. Nechcelo sa im ukončiť začatý rozhovor. To sa stáva naozaj málokedy, že sa dvaja neznámi ľudia majú stále o čom rozprávať. S nadšením rozprávali, s nadšením sa počúvali. Nielen ušami, ale aj srdcom. Milka takú príjemnú situáciu už dlho nezažila. Netušila, že by niekoho mohol až tak zaujímať jej najvnútornejší svet. Bola z toho naozaj prekvapená, že zrazu sa v jej okolí objavil niekto, koho zaujímajú jej myšlienky, pocity, túžby. Už dávno ju tak krásne nikto neposmelil a nepochválil ako Matúš. Toto všetko rozhodlo o tom, že sa s ním stretla aj večer na večernom programe. Opäť sa spolu veľa rozprávali a smiali. Na druhý deň sa vybrali na celodennú túru. Zistili, že ich zaujímajú úplne rovnaké veci, že majú veľa spoločných záujmov a vlastne aj podobný osud. Matúš vyrastal v ich dedine do 15 rokov. Potom strednú a vysokú školu vychodil v Čechách, kde sa aj neskôr oženil, narodili sa mu deti a  kde aj pracuje. V manželstve nebol úplne šťastný, lebo mu chýbalo porozumenie a hlavne neha. Celú rodinu mal vlastne na Slovensku, ale keď zomreli rodičia, na Slovensko chodil veľmi málo. Toto leto prišiel po piatich rokoch. Milka bola tiež vydatá. Doteraz si myslela, že Juraj je chlap jej života. Ale po týchto dvoch dňoch sa jej predsa len viac otvorili oči. Netušila totiž, že niekto sa naozaj môže zaujímať o celý jej svet, jej názory, že si ju nikto môže skutočne vážiť. Až teraz zistila, že Juraj sa ešte nikdy tak s ňou nerozprával ako Matúš, nikdy sa jej tak nepozeral do očí...Bola zmätená. Matúš ju celú poblúznil a ona jeho. Lúčenie bolo ťažké. Obaja veľmi dobre vedeli, že sa uvidia najskôr až o rok alebo aj neskôr. Obaja vedeli, že ich život sa zmenil, niečím krásnym naplnil, ale obaja vedeli aj to, že nič sa nemôže zmeniť a že všetko bude pokračovať v starých stopách celý život. Keď Matúš odchádzal, držali sa za ruky a obaja plakali. Prvý raz videla muža skutočne plakať...Bolo to lúčenie plné sĺz.

Milka sa zo svojho sna spamätávala niekoľko týždňov. Niekedy jej bolo tak smutno, že by bola nasadla na prvý autobus a utekala za Matúšom. Vedela však, že nemôže. Obaja vedeli, že nič nemôžu pokaziť. Obaja si boli vedomí toho, že rodina je základom, ktorý sa za žiadnych okolností nemôže rozbiť. Akokoľvek po sebe túžili, nestretli sa. Ostali len dlhé maily a správy v mobile. Už rok si denne vymieňajú SMS, píšu listy a občas si zavolajú. Vedia o každom svojom kroku. Vedia presne, akú má kto náladu, kedy sa kto z nich smeje, kedy kto smúti. Navzájom sa povzbudzujú, posmeľujú, dodávajú si optimizmus, spolu sa zo všetkého tešia. Milujú sa zvláštnou láskou. Nevedia ju definovať a ani ju asi nikdy nebudú chcieť pomenovať. Ide o niečo čisto duchovné, čo sa objavuje v tomto svete asi málokedy. Niekedy je takáto láska bolestivá, sprevádzaná potokmi sĺz, ale niekedy povznáša do výšin. Milka ani nechce myslieť na to, dokedy táto krása môže vydržať. Vie len jedno. Osud jej Matúša poslal ako dar. Vie, že je to vzácna a nevšedná osobnosť, ktorá naplnila Milkin život radosťou a spriaznenosťou duší. Až pri Matúšovi pocítila, aké to je, keď jedna duša hľadá druhú.

Milku prebral zo snenia starostov príchod. Bola rada, že deň uteká tak rýchlo. Večer príde predsa Matúš. Ešte nevie, ako sa na neho pozrie, ešte nevie, ako ho privíta. Vie len jedno, že sa teší na jeho príchod tak ako na nič a nikoho predtým. V tejto chvíli nechce myslieť na budúcnosť. V tejto chvíli si chce len vychutnať naplno tých pár hodín s ním. Sú to tie najčarovnejšie hodiny a minúty v jej živote. Niekomu osud nadelí čarovné chvíle plným priehrštím, niekomu ich nadelí len pár. Ale Milka ďakuje aj za tých pár hodín. Aspoň vie, že tento zázrak splynutia duší na svete existuje. Spoznala ten pocit. Veľmi dobre vie, že je to ten najväčší dar a najväčšia radosť, akú človek môže prežiť.