Párty na rozlúčku
Dlho a dôkladne si umýval v kúpeľni ruky, akoby z nich čosi chcel nasilu zmyť. Potom vošiel do haly ich nádherného domu, v ktorej sa ako opar vznášala Jarmilina ťažká, priam neznesiteľná vôňa. Spustil sa do mäkkučkého kresla. Jarmila vošla. Príval slov, ktoré ani pri najlepšej vôli nestíhal vnímať. Počúvaš ma vôbec? Pýtam sa, či ťa priviezol Jano. Šofér! Mlčky prikývol. Prečo neprišiel hore, ako som kázala? Veď má ísť doviezť víno a šampanské k nášmu dvornému dodávateľovi. Vari si nezabudol, že máme večer hostí. Inak, bolo by to pohodlnejšie aj pre mňa rezervovať dobrú reštauráciu, ale podľa seba viem, že príjemnejšie a pohodlnejšie sa človek cíti v domácom prostredí. Reštaurácie si dnes objednáva kde-kto. Studený a teplý bufet privezie cateringová služba, stoly na terase sú už pripravené, ale víno, v tom sa spolieham na toho nášho! Ty sa tu zvalíš a ja neviem, kde mi hlava stojí! Už aj volaj Janovi, nech štartuje!
Znechutene na ňu pozrel, načiahol sa po mobil. Nemal toto rád. Veď Jano nemá pokojnej chvíľky ani deň v týždni. Keby sa neosviežil orosenou dvanástkou, radšej vytiahne z garáže svoju audinu a pôjde do Pezinka sám. Tieto myšlienky si nechal pre seba, vie presne, akoby Jarmila reagovala. Ty si šéf, ty si niekto a Jano je tvoj šofér. Len sa nerozcíť nad jeho trpkým osudom.
Jarmila sa vlnila po hale so vzrušením, ktoré bolo pre ňu príznačné vždy pred nejakou spoločenskou udalosťou v ich dome. Na sebe mala čosi hrozné, ale to sa neodvážil komentovať, veď iste, on nemal zmysel pre módu. Pery krikľavo namaľované a stisnuté, vybielené zuby bude odhaľovať až neskôr, keď Tóno, ten najvyšší z ústredia, spustí svoju obľúbenú sériu neslušných vtipov. Predtým sa pravdaže preberie politika a do hrdiel natečie zopár pohárikov. To sa Jarmila zasa zabaví! To mu zasa vynadá do nemožných ťuťmákov. Ktovie prečo mu teraz, akurát teraz zišlo na um, aká bola Jarmila štíhla pred tými tridsiatimi rokmi, pôvabná ako baletka a bezradný milý úsmev jej takmer nemizol z tváre. Pravda, sú to roky, ale medzi touto a vtedajšou chvíľou je väčšia priepasť, ako tých tridsať rokov. Zachutila jej jeho kariéra? S jeho postupom na kariérnom rebríčku rástla i Jarmilina dôležitosť. Konečne prestaneme trochárčiť. Stala sa nadutou a panovačnou a Pavol dakedy nevedel, či mu je viac ľúto seba samého v tomto vzťahu, alebo tetky Agáty, ktorá im chodila do domu upratovať.
X X X
Šofér Jano prijal jeho telefonický príkaz len s predstieranou ochotou. Dobre, šéfe, skočím po to víno, to bude všetko? Všetko, Janči a vďaka! Položil mobil a Jarmila na neho podozrievavo pozrela. Vari nerobil drahoty? Taký...a chcela spustiť ďalej, ale Pavol ju pribrzdil. Povedal, že rád to urobí! Nno, veď zato! Ale ty si dnes nejaký čudný, bez nálady, bude z teba naozaj katastrofálny hostiteľ! Aby som nezabudla, príde aj policajná šarža Milan s tou svojou nemožnou Magdalénou. A ozaj! Vlastne sa to hodí, že som ich na poslednú chvíľu pozvala. Nášmu Romankovi nejakí debili zobrali vodičák, chcel ti to povedať sám, ale má dnes niečo a on by ho potreboval čo najskôr, chystá sa s partiou na chatu, tak buď k Milanovi milý, jeden vodičák nášho syna, to bude predsa hračka, nie?
Hračka! Pre neho musí byť vždy všetko hračka. Financovať Romanove štúdium v zahraničí a jeho primeranú životnú úroveň. Vlastne dobre, že študuje v zahraničí, keby bol na fakulte tu, Jarmila by ho nútila, aby zháňal konexie, aby to chlapček nemal také ťažké v tej škole. Predtým ešte vybaviť pozemok na exkluzívnom mieste, postaviť vilu nie hocijakú, bazén, fitko a všetko z tých najlepších materiálov, nábytok, aký nemá nikto, kúpiť chlapcovi auto, nech nevyzerá pred kamošmi úplne nemožne, po Jarmilu do kaderníctva poslať Jana so služobným autom, aby tie chudery tam videli, čo je ona zač! A usporadúvať nudné a nákladné večierky pre všelijaké tupé hlavy... Skrátka všetko je pre neho hračka. Sám netuší, kedy naskočil do tohto kolotoča. Len sa na ňom viezol a viezol, nedokázal pribrzdiť, ale nie je to celkom tak, že mu zachutila moc. Často nemohol zo seba vypudiť pocit trápnosti, keď rozhodoval o kariérnych postupoch, teplých miestečkách, financiách, zmluvách pre tých, ktorí vedeli, čo sa patrí. A Jarmila si húdla svoje, musíš poznať svoju cenu a musíš je vedieť dať najavo! Pavlove vnútro a jeho vonkajšok sa ocitali v schizofrenickom vzťahu.
Vlastne je rád, že to končí. Podišiel k baru a spomedzi množstva lákavo vyzerajúcich fliaš si vybral slivovicu. Domácu, čo mu ktosi priniesol. Jarmila vtedy ohrnula nosom a piskľavo preriekla, ktože to bude u nás piť, my sme naučení na fajnovejšie pijatiky! Aj teraz sa na neho oborila. Čo sa tým sedliackym smradľavým trúnkom nalievaš?! Z teba nebude inteligent, aj keby ťa rovno za prezidenta zvolili! A choď sa preobliecť! Magdaléna si vždy všíma, čo má človek na sebe. Potrebuješ, aby sa rozchýrilo, že nie sme dosť nóbl?! Počul si? Neslop už toľko!
Pavol si odvážne nalial ešte jeden. Dúfal, že Tóno z ústredia o tej veci nebude dnes večer u nich hovoriť. To by Jarmila nemala ďaleko k infarktu, alebo aspoň k hysterickému záchvatu. Hoci...Je dosť možné, že Tóno dnes ani nepríde. Na tom dnešnom koberci ani nemukol na jeho obranu. Najprv začali anonymy. Aj o jeho vraj veľkopanských móresoch. Že kde zobral prostriedky na takú obrovskú, prepychovú vilu, veď on nie je ani podnikateľ, jeho manželka je nepracujúca panička, syn študuje v zahraničí, skrátka to si nemohol financovať z jeho legálnych príjmov. A Tóno ani len slovkom o jeho zásluhách, že pozdvihol región!
Resumé z koberca? Rezignácia, alebo odvolanie. Čas do pondelka. Dnes je piatok večer. Ani šofér Jano chudák netuší, že od utorka bude voziť iný zadok v aute. Alebo príde o robotu?
Bude to dnes „zábavný“ večierok. Rozhodol sa definitívne pre tmavohnedý oblek, natiahol na seba čistú košeľu a pásikavú viazanku. Podišiel v hale opäť k baru. Prestaň slopať tú slivovicu, zrúkla Jarmila. Bude z teba páchnuť ako zo suda. A zavolaj policajnému Milanovi kvôli tomu vodičáku, môže niečo zariadiť, kým k nám pôjde, nech sa veci dajú do pohybu, najlepšie by bolo, keby ho rovno doniesol. Zbláznila si sa? Ani nie, veď aj on ťa bude potrebovať!
X X X
Pavol si sadol do svojho obľúbeného mäkkučkého kresla, bolo to príjemné, pohodlné miesto. Áno, mal by ešte kdekomu zavolať, kým sa nerozchýri, že už nebude tým, kým býval. Aj dnešní hostia, mnohí budú niečo potrebovať a takto, v neformálnom prostredí je dobrá atmosféra na vybavovačky. Príde aj Ľudmila, Jarmilina známa zo sauny, ktovie, čo jej jeho žena nasľubovala. Jarmila mala taký zvyk, rozšafne mávnuť rukou, ale to pre nás nie je žiadny problém! Pavol už kadečo vybavoval, nielen firemné zákazky pre svojich známych podnikateľov, aj škôlku, aj stavebné povolenie, aj výhodné prenájmy pre spriaznené duše, ale vodičák pre syna ešte nie. Ten sopliak! Zlatá mládež! Iste mal vypité za volantom. A potom, ocinko, kry mi chrbát! Inak bol pre svojho syna človek s nemožnými názormi na život, lebo keby bol čo k čomu, vzhľadom na možnosti, už by mali letné sídlo na Floride, alebo aspoň v Chorvátsku a nevysychajúci zdroj financií. Pavol si vždy prial mať syna, ktorý v živote niečo dokáže. Niečo tak naozaj, vlastnými silami, vlastným rozumom. Začervenal sa v duchu pri myšlienkach na svoje niekdajšie predstavy. Keď sa učil chodiť a on ho pridŕžal iba jedným prstom. Teraz ho musel pridŕžať svojím postavením. A čo bude teraz? Padne alebo sa udrží rovnými nohami na zemi?!
Počul si? Volaj policajného Milana kvôli tomu vodičáku. Alebo niekoho iného, hoci ministra, len niečo rob! Vyzeráš ako námesačný. Romanko vodičák potrebuje čo najskôr, vravela som, že sa niekam chystá s partiou!
Pavol sa nadýchol a nabral odvahu. Nezavolám! Počuješ? Nezavolám! Nepoznám nikoho! Nemám komu. Grázel akýsi! Má jazdiť podľa predpisov. Aj pre neho je k dispozícii vlak alebo autobus! Jarmila zrazu stála pred ním celá udychčaná. Bola obrovská, ba priam sa v jeho očiach zväčšovala. Čo si to povedal?! Ako si to predstavuješ? A s pleskotom dopadla jej ruka na Pavlove líce.
Ozval sa zvonček. Asi Jano s vínom, na hostí je priskoro, povedal vecne Pavol. Jarmila sa zvrtla na podpätku, predtým výhražne na neho pozrela. Ešte toto by sa malo rozšíriť. Že ho vlastná žena plieska po papuli!
Kým jeho žena preberala víno od šoféra Jana, Pavol si nalial potajomky ešte za pohárik. Len aby ho nepristihla. Obrátil ho do seba a keď sa Jarmila ešte nevracala, dal ešte jeden. Bude to musieť dnes povedať, aj keď je slaboch a zbabelec. Bude jej to musieť povedať, že už nie je tým, kým býval, že s tým všetkým je koniec. Aspoň ten barák že majú. Niečo po lepších časoch zostane.
Vonkoncom nemal chuť na hostí.
X X X
Tóno z ústredia chýbal. So svojimi neslušnými vtipmi by aj tak nedodal spoločnosti väčší lesk. Akosi sa nebolo na čom smiať. Pila sa škótska whisky, pezinské víno, plzenský prazdroj. Magdaléna, ktorá chcela, aby pre dcéru jej sesternice vybavil prijatie na medicínu, bola už riadne opitá, Palinko, však to pre mňa urobíš, však rozhodíš svoje vplyvné siete? Nezmyselne sa smiala a Jarmile, ktorá mala na sebe zasa čosi hrozné, kurizovala, ako dnes skvele vyzerá. Jarmila jej lichôtky neúprimne vracala a Pavol si pomyslel, že obidve vyzerajú ako krošne, v ktorých sa voľakedy nosilo kravám seno. Magdaléna obrátila pozornosť na neho, ako dosiaľ mlčky sedel, Palinko, však to zariadiš?
Prikývol. Ani si len nezapísal meno. Pali, podám ti ceruzku? Alebo ulož si to rovno do mobilu! A čo sa stalo s Tónom, tvojím skvelým priateľom, že neprišiel? Ani nezavolal? Iste niečo vážne! Ani jeho Irenka sa neozvala? Alebo už nie ste takí dobrí priatelia? Jarmila to začala uhládzať, veď on sa ani naisto nesľúbil, má toho teraz strašne veľa. Po chvíľke ticha zasa Magdaléna, vy ako s dovolenkou, my plánujeme Kaliforniu, nemáte chuť sa pridať? Na dovolenke niet nad dobrú partiu!
Pavlovi po toľkých slivoviciach, pomiešaných s jemnejšou pijatikou, začali ich hostia pripadať ako postavy z grotesky. Premýšľal, čo by sa stalo, keby do neznesiteľnej a tupej Magdaléninej tváre vychrstol len napoly vyprázdnenú misku s majonézou. Zasmial sa. Roznieslo by sa, že je hulvát, alebo prípad pre psychiatra. Zrazu pocítil, že ich tu neznesie už ani minútu. Vstal, rozhliadol sa okolo seba ako herec na scéne a skríkol, odvolali ma! Už nič nevybavím, nezariadim! Pravda, mám na výber. Môžem rezignovať v pondelok sám! Uznajte, taká láskavosť! A teraz sa practe!
Chvíľka ticha a nastal strašný zhon, akoby vypukol požiar. Jarmila zdesene jačala a hostia, takmer sácajúc do seba, urýchlene odchádzali. Pavol sa smial. Uľavilo sa mu. Vlastne, mal priateľov? Ktorí boli voľakedy, tí sa podľa Jarmily a vlastne aj podľa neho nehodili do takéhoto prostredia a toto, čo tu bolo a pobralo sa, to bolo od priateľstva na hony vzdialené. A možno sa on sám vôbec nehodil na funkciu, ktorú zastával, len z toho kolotoča, aj Jarmilinou zásluhou nedokázal vystúpiť.
Jarmila zrazu vstala z gauča, na ktorom predvádzala čosi medzi jačaním, plačom a hysterickým vrieskaním a tvrdo povedala, toto ti nedarujem! S niktošom, ktorý sa nevie udržať vo funkcii, žiť nebudem! To ťa bude stáť rozvod! A v pondelok mám ísť ku kaderníčke. To už šofér po mňa ani nepríde?
Pavol sa zasmial. Príde, moja drahá, možno ešte príde. Bude to pre teba taká rozlúčková jazda. Rozlúčka z postom milostivej. A mala by si sa začať obzerať po nejakej práci, dodal. A pomyslel si, veď aj ja, aj ja. Žeby teraz niekto, kto mu je zaviazaný, prišiel s ponukou? Príliš sa na to nedá spoľahnúť, ale ktovie...
Dnes sa Pavlovi každopádne uľavilo.
