Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Život naruby

Kamila to nezvládla, nepodarilo sa jej vtisnúť slzy nazad do očí, rozkotúľali sa jej po lícach proti jej vôli a jej brat Dodo to sledoval s nahnevanou pýchou. Predtým jej chrstol do tváre toľko urážlivých slov, že slzám sa nedokázala ubrániť. Že je obyčajná zatrpknutá stará dievka, ktorá nechápe ani také samozrejmé veci, že on je dávno dospelý človek a našťastie už nepotrebuje jej rady do života, sám najlepšie vie, ako s ním naložiť a že on sa jednoducho rozhodol. Ožení sa a chvalabohu, nepotrebuje jej súhlas ani požehnanie. Veroniku miluje a hotovo! Už má, áno, jej komandovania a príkazov plné zuby. Stačilo! Bol taký nadutý, taký rozzúrený, až v jej v strachu prebleslo hlavou, tuším ma chce aj udrieť! A to mu Kamila chcela iba vysvetliť, že na ženenie má ešte dosť času, do skončenia školy mu chýbajú ešte tri semestre, že keby si chcel založiť rodinu, mal by mať už čosi v rukách, ale on hneď, že staré panny nemajú čo mudrovať o takých veciach, ktoré nemajú ako poznať, iba ak z nejakých hlúpych knižiek, že áno, má toho plné zuby.

Kamila si zotrela slzy a položila praktickú otázku, kde by ste chceli potom s tou tvojou bývať?! Chripľavo, akosi nasilu sa zasmial a štekol, predsa tu! Je to rovnako aj môj byt, nezdá sa ti?! Kde by som mal bývať?!

To sa Kamila potichu vytratila do svojej izby a pred oči sa jej vrátila tá hrozná tragédia spred mnohých rokov a potom aj všetky tie roky, ktoré nasledovali. Keď pri havárii autobusu, ktorý viezol dovolenkárov z Talianska, zahynuli obaja ich rodičia. Mama hneď a otec po pár dňoch v nemocnici. Kamila bola po maturite, v rukách papier o prijatí na pedagogickú fakultu a Dodko, malý poškrabok sa po lete mal stať štvrtáčikom. Áno, hrozná tragédia, celé ich mesto bolo hore nohami, o ničom inom sa nehovorilo, lebo Kamilini rodičia neboli jediné obete. Kamila sama nevie, ako sa jej podarilo prejsť tým všetkým so zdravým rozumom, aj keď sa chvíľami zdalo, že žiaľ jej ho zatemnil. A jasné bolo iba jedno, že jej život sa obrátil celkom naruby. Môže zabudnúť na vysnívané štúdium, keby išlo iba o ňu, to by sa možno dalo o tom uvažovať, ale predsa Dodko! Neboli poruke zdravé babky, ktoré by sa postarali, bolo to iba na nej. Našťastie má už papier, že je dospelá, predsa nemôže pripustiť, aby jej milovaný braček, ten poškrabok putoval niekam do detského domova. To nie, to v žiadnom prípade! Veď mu zostala iba ona. Každý večer si musí k nemu ľahnúť a stískať ho a hladkať, kým nezaspí, ako to robievala mama. Bol jej maznáčik.

Kamiline sny o vlastnej budúcnosti išli na vedľajšiu koľaj. Behala po úradoch,  ona si nájde prácu a áno, môžu aj kontrolovať, či to zvláda, ona si verí, že to zvládne, že to dokáže, Dodko predsa nemôže do nejakého decáku.  Chvíľu to trvalo, ale napokon boli na svete papiere o tom, že maloletý sa zveruje do jej pestúnskej starostlivosti. Strýko, mamin brat jej pomohol s robotou, mal známeho šéfa v jednej firme, že najprv to bude síce manuálna práca, ale že keď bude šikovná a zdokonalí sa v práci s počítačom, absolvuje nejaký kurz, potom môže postúpiť, je taká perspektíva, záleží na tebe, ako sa budeš snažiť, povedal strýko. Bola mu vďačná. Veď bez peňazí ťažko. Po rodičoch nezostali nijaké úspory. Ledva naškrabali na tú ich prvú dovolenku, smiali sa, že je to po takmer dvadsiatich rokoch manželstva ich vlastne svadobná cesta. Jednoduchí, dobrí ľudia, ktorí snívali o tom, že budú mať študovanú dcéru, našu Kamilku prijali na vysokú, pýšili sa kade-tade. Keď sa to stalo, v otcovej robote urobili zbierku a peniaze priniesli Kamile. Pre začiatok, dievča, nebudeš to mať ľahké.

Kamila ale úplne dospela v priebehu tých pár týždňov. Sestra sa stala mamou i otcom toho malého, nezbedného šarvanca. A všeličo si vtedy sľúbila. Napríklad aj to, že čo sa, aj keď nie je vlastnou vinou nepodarilo jej, musí dokázať Dodko. Musí sa dobre učiť, musí študovať, musí z neho niečo byť, tak by si ti iste priali aj rodičia.

Nebola úplne ľavá do varenia. Ani  do domácich prác, mamka ju pripierala od malička, teraz to ale bolo všetko na nej a pravda Dodko! Pomáhať mu so školou, kontrolovať ho, robiť mu aj zmysluplný program, skrátka vychovávať ho a viesť ho k tomu, aby ju chápal ako autoritu, ako mamu, nie iba ako sestru, ktorá ho len sekíruje. Kamila mala vzťah k deťom, veď tam aj smeroval ten jej nenaplnený sen o pedagogickej fakulte, ale nebolo to ľahké, učila sa za pochodu a isteže urobila aj chyby, veď kto ich nerobí. A na rodičovských združeniach vždy tŕpla, či nezačuje z učiteľkiných úst dačo nelichotivé o Dodkovi. Áno, býval vraj nespratný, zamiešaný v každej šarvátke, aj dosť papuľnatý, ale učiteľka tak súkromne povedala Kamile, my to chápeme, chlapec to má ťažké, ešte to jeho hlava celkom nestrávila, tú hroznú tragédiu, prísť o oboch rodičov, potrebuje si nejako vybiť zlosť, my to chápeme, treba s ním pomaly a trpezlivo.

Kamila sa snažila zo všetkých síl. Vlastný žiaľ, vlastný smútok potláčala, aby s tým istým pomohla malému bratovi. Svoj osobný život odsunula úplne bokom. So spolužiakom Maťom bola párkrát na rande ešte predtým, ako sa to stalo, jeho prijali na medicínu, spriadali plány, že potom na štúdiách v Košiciach budú pokračovať, boli dosť do seba, ale potom to išlo do stratena, dá sa povedať, z objektívnych príčin. Maťo išiel študovať ...

Musela sa učiť vpratať sa do novej úlohy. Nemienila zostať v novej práci pri manuálnej robote, áno, urobila sa ten počítačový kurz, veď nejaké základy mala zo školy, aj nemčinu mala celkom slušnú a tak prišlo povýšenie, stala sa asistentkou riaditeľa. Bola milá, pracovitá, komunikatívna, vlastne sa v tejto polohe dosť rýchlo udomácnila a jej šéf, strýkov známy, mu povedal, šikovné je to dievča. Navyše bola aj dosť pekná, a boli aj nejaké dvorenia, ale to išlo akosi mimo nej, lebo...Akýže jej osobný život?! Ona mala pred sebou inú úlohu, sľub, ktorý dala sama sebe a v podstate aj nebohým rodičom, postarať sa o Dodka. Tomu podriadila všetko. Keď skončila prácu vo firme, čakala ju domácnosť a ten malý. Ktorý rástol. A potreboval. Výdatnú stravu. Aj pekné oblečenie, aby nepociťoval komplexy voči deťom, ktoré mali to šťastie a oboch rodičov. Hoci všeličo doma by bolo treba, práčka sa stále kazila, aj sedačka už bola obšúchaná, aj umývačka by sa zišla, ale... Dodko mal prednosť. Keď dostala celkom slušnú koncoročnú odmenu, odmenila brata. Pod stromček dostal nový počítač a mobil. Veď to sú úplne samozrejmé veci pre jeho vrstovníkov, tak prečo by on nie?

Druhá vec je, že z roztomilého drobčeka sa stával spurný pubertiak. Ktorému sa protivili nejaké vonkajšie prejavy lásky, nejaké pohladenie, či nedajbože pusa na líce. A to Kamila bola presvedčená, že takto mu dáva najavo, že je pre ňu všetkým na svete, že ona je tá, na ktorú sa môže vždy spoľahnúť. A tiež bol alergický na to, že si má po sebe robiť poriadok, že má dodržiavať nejaký režim. Papuľoval. Ty mi nemáš čo rozkazovať! Čo si ty, moja mama?! Ale ospravedlňovala ho sama pred sebou. Je to taký búrlivý vek, iste sú aj jeho vrstovníci takí a možno ho ešte neprebolela duša nad stratou rodičov a nevie, nedokáže to ináč zo seba dostať. V lete ho zobrala na dovolenku k moru do Chorvátska, ušetrila na ňu, iba oni dvaja, ale neprišlo tam k nejakému duševnému súzvuku medzi nimi. Bol otrávený a povedal, že radšej by bol s chalanmi na čundri. Spytovala si svedomie, karhala sa, že to ja som chcela voľakedy študovať pedagogiku, keď nerozumiem bratovi, ktorého vychovávam?!  Hrozila sa iba toho, aby sa zo vzdoru nedostal do nejakej zlej partie, nedajbože k drogám, veď dnes je toho všade plno.

Hoci na druhej strane bola pyšná na to, že v škole mu celkom išlo, nebol síce premiant, taký dobrý stred, lebo stále mala pred sebou ten sen o Dodkovom diplome z vysokej školy. Ale keď sa pokúsila s ním hovoriť o tom, čoho zaujíma, čo ho baví, zvyčajne iba odvrkol, daj s tým pokoj! Nič ma nezaujíma! Žralo ju to, táto bratova apatia ku všetkému, čo ona povedala. A zasa na druhej strane ju uspokojovalo to, že tým svojím stredom plával aj na gymnáziu a sám od seba jej povedal, že si podá prihlášku na ekonomickú univerzitu. Toto jeho rozhodnutie mala chuť osláviť, ale nebolo s kým. Nebolo s kým. Idem von, povedal medzi dverami. O jeho vnútornom svete nevedela nič. Stačilo, keď mal navarené, nakúpené, oprané, vyžehlené. A ségra, potreboval by som novú bundu a tenisky. Aj sa mu bála povedať, že niektorí chalani v jeho veku si vedia privyrobiť brigádami. A potom to zas na ňu prišlo, chudák, rástol a rastie bez rodičov, to musí zanechať na duši nejaké stopy vzdoru.

A môj osobný život?! Dovolila si Kamila po tej prudkej hádke s bratom, po tých uslzených lícach položiť takú otázku. Nulový. Stará dievka, lebo Dodko. Lebo sľub rodičom, že sa postará. Že ho vychová. A priznanie, že s tou výchovou to zaškrípalo. Tri semestre pred skončením školy príde s tým, že sa chce ženiť, že Veronika je láska, že ona, stará dievka takým veciam nemôže rozumieť. Aj tak je štúdium online, neomdlievaj, tento covid bordel mi vyhovuje,  ja to dám, ty si vždy o mne pochybovala! A Veronika sem príde bývať! Nie, nemusím sa ženiť! Chcem! Aj keď je to nad tvoje chápanie!

No veď dobre! Nad jej chápanie. To celkom určite. Nech sa ožení. Nech ale neráta s tým, že mu ona vystrojí svadbu. Nepozná to dievča, ktoré mu pomotalo hlavu. Ale nebude mu stáť v ceste, napokon nemá ani ako. Vyprace aj tento byt. Mladí chcú byť najradšej sami. A Kamila si nevie predstaviť, akoby tu v kuchyni ona s nejakou Veronikou. Vlastne je to celkom fajn, konečne sa rozhýbe, konečne bude mať čas na seba. Pohľadá si podnájom a potom uvidí, možno nejakú garsónku na hypotéku, teraz v korone, sú hypotéky lacné a aj prenájmov je veľa. Chvalabohu, že má robotu. Má iba štyridsať a v tom má Dodo pravdu. Nevie dokopy nič o takých veciach. Teda o láske. Lebo celé tie roky jej zaplnil malý a potom stále väčší brat. A jeho výchova. Celkom sa nepodarila, prizná si kriticky . Je čas myslieť na seba!

pozrieť časopis

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie