Zhorenisko vzťahov

Zuzana vyprevadila Mira na autobus. Ani na nové auto nemáme, len tú barabizňu stále vidím pred sebou, koľko to žerie a tie opravy večné! ... zahundrala si pre seba, no bolo jej jedno, či to Miro počuje alebo nie. To, čo od neho potrebovala, už dostala. Len nech už ide včerty tam na liečenie, potom ešte do kúpeľov, hádam ho dajú do poriadku. Minulú noc sa musela teda riadne premáhať, predstierať vášeň, ktorú necítila, vzdychať ako v nejakom pornofilme, ale čo sa dá robiť? Teraz to bolo nevyhnutné! Spokojný Miro slastne odfukoval vedľa nej na manželskej posteli a asi sa mu snívalo o partii krčmových kamarátov, lebo namiesto chrápania akosi čudne pregĺgal sliny, no oči mal zatvorené. Ale musela uznať, doma sa držal statočne. Samozrejme, fľašu pred ním neotvárala, stačila kola a obľúbená sóda, ale bola milo prekvapená, že ani nepýtal. Dokonca neveriacky potajomky prekutrávala jeho tašku, či v nej dačo neskrýva, no nič nenašla. Ale som hlúpa, však keby pil, poznám to podľa pachu, však pach alkoholu, piva pozná každá žena, ktorej muž ľúbi poháriky prevracať. Aj keby sa ten pach snažil hocijako prekryť, neuspeje. Už len keď to zacítiš, dvíha sa ti žalúdok, ak pravda, nezvykneš aj ty slopať, to isté je aj s cigaretami. Aspoň v tomto mala šťastie, že Miro nefajčil, to už by bolo dávno na rozvod, nielenže ona bola na dym z cigariet háklivá, ale malej Mirke určite nedovolí ohrozovať zdravie! Pred časom sa obávala, že z malej bude alergička, príznaky nejaké boli, ale nakoniec vyšetrenia nepotvrdili jej obavy. A veru aj Miro doplatil napokon na svoju mladícku nerozvážnosť, keď už od štrnástich veselo s kamarátmi uzatváral stávky, ktorý toho viac znesie, ktorý viac vyfajčí. Došlo aj na teba, myslí si, keď sa skoro nenávistne na neho v noci pozerá, došlo... aspoň že nám teraz vzduch dymom nezamoruješ, keď už tu po tebe ostávajú alkoholové výpary.

Po ceste domov sa ešte zastavila na nákup, Billa poloprázdna, fakt div o takomto čase, ale aspoň mala čas poriadne a pomalým tempom prejsť pomedzi všetky rady, popozerať regály, čo ešte potrebujem doplniť? Mirke kúpim nejaké sladkosti, jogurty nesmiem zabudnúť, nejaké sáčkové polievky tak narýchlo občas pomôžu alebo špagety s Morca-dellou. Košík nie je ešte celkom plný, zato peňaženka už zíva prázdnotou, Miro teraz nezarába a ona je na všetko sama! Mama momentálne nemá z čoho požičiavať, tiež si užíva svoje s mojím otcom, pomyslí si Zuzana zahanbene. Aj keď ja budem hladovať, Mirka musí dostať všetko, čo jej telo potrebuje, však rastie. Zuzana je veľmi vďačná svojej mame. Že jej pomohla a Mirku si na pár dní zobrala k sebe domov. Napokon, sú prázdniny. Nech si vnučka užije babičku... aj dedka hoci je, aký je. Ale rád ju má, to sa uprieť nedá.

Plán jej teda vyšiel, aspoň dúfa. A čo teraz? Užila som si, ale život ide ďalej. Musíme sa prispôsobiť okolnostiam. Život nie je o našich predstavách, ale o našich  možnostiach. A ak sa niečo nedá, tak sa nedá! Keď Miro odišiel na dlhodobé liečenie, skutočne si prvé dni užívala. Posteľ sama pre seba, žiadne budenie, nútený rutinný sex. Aj keď už po osemročnom manželstve to nebolo ako na začiatku, ale muž je muž, ten je prakticky celý život aktívny. Žena pri deťoch a práci niekedy nemá čas a ani chuť myslieť na milovanie, ale chlapi majú proste svoje potreby, to si Zuzana uvedomovala veľmi dobre, a tak si občas splnila manželskú povinnosť, a potom zase mala nejakú dobu pokoj. Ich vzťah vyslovene romanticky nezačal a rútil sa k nevyhnutnému koncu, to jej občas prechádzalo hlavou. Ach, moja prvá láska, moje predstavy o  životnom partnerovi, aké je to celkom iné, častokrát aj riadne nechutné. Na vysokú školu ju neprijali, prihlášku si podala na odbor, kde sa hlásilo veľa študentov a zase Zuzana až takým fenoménom v škole nebola. A chýbali patričné známosti aj peniaze. Tak nastúpila začas do obchodu, robila pri pokladni, potom si urobila masérske a kozmetické kurzy a začala sa živiť prácou svojich rúk. Mira seklo v krížoch, pracoval na stavbe ako robotník, ale peňazí mal vďaka dedičstvu po otcovi aj celkom dosť, dožičil si všelijaké fajnovosti, a keď sa dopočul o šikovnej fešnej masérke v meste, zavolal a objednal sa. Rukami mu jemne prechádzala po boľavých miestach a jemu to úžasne lahodilo, napokon, komu by aj nie, musel si priznať, že čím viac sa mu pri masážach uľavovalo, tým viac ho Zuzana začala zaujímať, a prečo si to nepriznať – aj vzrušovať. Dohodli sa na poslednom termíne – lebo ste už v poriadku, dali sme to spolu, veľmi ma to teší, tak hovorila. Keď sa nad ním pri poslednom stretnutí nakláňala čarujúc svojimi rukami, už sa nezdržal a chytil ju za ruku. Nič viac len ju chytil a pobozkal. Pozeral jej priamo do očí a povedal prosté: Ďakujem! Zuzana ostala v pomykove, prekvapená, takýto prejav úcty a úprimnosti nečakala, na toto nebola u chlapov zvyknutá. Toto ju ohromilo, zapôsobilo, a keď jej zavolal na druhý deň, že ju pozýva na kávu, pozvanie s radosťou prijala. Miro toho na prvom rande veľa nenarozprával, väčšinou hovorila ona, on sa na ňu celú dobu len zbožne díval. Ani nevie, ako sa to všetko zbehlo. Vlastne som možno komusi chcela urobiť natruc. Asi tak. Zuzana v tej dobe chodila s miestnym krásavcom Karolom, no bolo jej jasné ,že ich vzťah brala ona inak ako on. Kým ona hľadala duševnú a isteže aj fyzickú spriaznenosť, súlad, jemu nešlo o nič iné ako každému chlapovi. Taký aspoň nadobudla dojem. Ženiť sa rozhodne neplánoval, lákalo ho Nemecko, kde žila jeho sestra. Zatiaľ iba využíval to, čo sa mu ponúkalo, ženské na neho vždy išli, tak čo? Však nijakú nenútil, chodili za ním samé. Tak aj Zuzana. Ona možno mala svoje plány, a tie s tými jeho toho veľa spoločného nemali. Napokon pochopila, že ich vzťah k ničomu nevedie. A začala rozmýšľať. Aký to rozdiel oproti Mirovi! Ten jej ruku pobozkal, netrochárčil, galantnosťou priam prekypoval, spriadal plány do budúcnosti. Tak sa mu nakoniec odovzdala. A vlastne nebolo to s ním až také zlé, však sex by mal byť predovšetkým o empatii. Miro empatický bol, nemyslel teda vôbec v prvom rade na seba, takže si aj celkom prišla na svoje.

Tak kedy sa to celé začalo kaziť? Prichádza jej smutno, aké máme v živote plány, túžby, ideály a aké je to celkom iné! Aj keď sú pekné začiatky, konce majú trpkú príchuť. Miro ju ľúbil, zbožňoval, na rukách by ju bol nosil, ale nezniesol, keď sa na ňu pozeral cudzí chlap. A na Zuzanu sa teda chlapi radi pozerali, aj ona sa rada dala obdivovať a nebol v tom úmysel podviesť, len obyčajná nevinná ženská koketéria. Miro nebol násilník, a tak svoj žiaľ a žiarlivosť v tichosti v sebe dusil, trápil sa. Keď sa narodila Mirka, povedal jej, že nechce, aby sa už vrátila do práce. Dosť zarobím, dosť som zdedil, možno by bolo lepšie, keby si ostala už len tak doma pri malej, však dieťaťu sa treba neustále venovať a časom hádam bude mať aj súrodenca. Nevravel to autoritatívne, nenútil ju, nepresviedčal násilím, o svojej pravde bol úprimne presvedčený. Tak „presvedčil“ aj ju. Dočasne. Isteže, bábätko si žiadalo svoje, dlho nemala ani pomyslenie na niečo iné ako na svoje dieťa a rodinu. Rodičovské povinnosti ju zamestnávali od rána do večera, papanie, nočné vstávanie, plienočky, denné vychádzky s kočiarikom. Obdivné pohľady mladých mužov, tie dlho ani nevnímala. Nemala čas na nič. A Miro bol skutočne tolerantný. Že jej sex nechutí tak ako predtým, bral ako samozrejmosť, áno, počul som aj od iných, aj som čítal, žena po pôrode sa musí dostať do normálu, však ja to všetko chápem... Vidíš akého fajn chlapa si si vybrala, vravievala jej mama, ktorej sa zvykla aj s intímnosťami zdôveriť, pravda nie do takej miery ako kamarátkam, pikantné detaily spolu nerozoberali, ale základ mama vedela. Tvoj otec bol celkom iný, ten nemal pochopenia, myslel si, že žena môže a hlavne musí stále, keď si chlap spomenie...

Lenže jeho ústretovosť a empatia si vyžiadala po čase svoju daň. Miro v duchu trpel, cítil sa nemilovaný, nežiaduci. Bol presvedčený, že keby Zuzana nastúpila zase do práce, krok za krokom by kráčala v ústrety nevere. Byť paroháčom a zovšadiaľ cítiť výsmech? Ako tomu predísť? Jej reakcia na jeho náznaky, že by bol rád dvojnásobným otcom ho utvrdila v tom, že je zle. – Tak skoro? – zhrozila sa. - Skoro? Však malá má už dva roky, bol by medzi nimi ideálny vekový rozdiel. Predstav si dve sestry, alebo hoci aj keby to bol chlapček... Lenže ona nechcela. Skôr rozmýšľala o návrate k práci, ktorá ju bavila. A vtedy to začalo ísť z kopca. Miro pochopil, že medové týždne navždy skončili, a tajne zapíjal žiaľ. Denne si doprial pár pohárikov, keď mu bolo ťažko na hrudi, a tak sa postupne budovala závislosť. Z príjemného zdravého dobre naladeného chlapa sa stávala troska závislostí, telo ho zrádzalo a neskôr sa už dostavovali aj alkoholické depresie, vzťahovačnosť. Akurát, že si nedovolil do nej rýpať, ale zadrapoval o to viac do kamarátov a známych. Nestačili sa čudovať. Ty, ten Miro sa voľajako zmenil - aj jeho teta si to všimla, pozri, ako pochudol, oblečenie len tak na ňom visí. Keď už čosi naznačila aj svokra a Zuzanina mama, Zuzana im sľúbila, že si s ním pohovorí a dokope ho, aby išiel na preventívnu prehliadku. A dobre spravila. Mirovi alkohol neprospieval, no ukázalo sa zároveň, že má aj problémy s dýchacími cestami, bronchitída sa zhoršovala, ach hriechy mladosti len sa usmial... čo s tým? – Trvala však na liečení, tak sa začal liečiť a nejakú dobu bol pokoj. Ale láska sa definitívne vytratila. Vďaka úsporám si mohol dovoliť aj pobyty v drahších liečebniach. Nežili na vysokej nohe, ale ako tak sa dalo. A hlavne, že nebol doma. Mala pokoj, ktorý vedela patrične oceniť. 

Keď ho videla stáť na autobusovej zastávke, srdce sa jej prudko rozbúšilo. Sprvu si v pomykove pretrela oči, reku či dobre vidí, to by bola ozaj náhoda? Alebo Boží zámer? Tak predsa sa ešte mali v tomto živote stretnúť! Áno, bol to on! Vlasy už mal pravda poredšie, postavou zavalitejší, ale stále veľký fešák! Aj on ju zbadal, usmial sa a vybral sa smerom k nej. Až skoro prestala dýchať.  A hlavne ju potešilo, že to bol on, ktorý urobil prvý krok. V minulosti ich robila ona. Roztiahol ruky na široké objatie. - Zuzka! No to je prekvapenie! Teba by som tu nebol čakal. Pohla sa váhavo ku nemu – Hmm, ale ty predsa žiješ v Nemecku! – A on začal, že áno, žije tam a je celkom spokojný, práca mu vyšla, peniaze zarába pekné, no doma je doma, v zahraničí stále na teba budú pozerať ako na cudzinca. Neprijmú ťa medzi seba ani keby si ako chcel, uznajú ako odborníka, ale neprijmú... Ešteže tam mám sestru. Tiež som to nemal ľahké.             –A? Pozerá na neho, otázka visí vo vzduchu –Myslíš, či som sa oženil? Alebo či mám vážnu známosť? Nie, som chvalabohu stále slobodný, nezadaný. Dobre mi je takto. Ale o tebe som počul, že si sa vydala, a že máš dieťa. – Pozrel na ňu vrúcnym, prečo sa jej zdá, že aj roztúženým pohľadom? -Je to vôbec možné, dievča moje, druhý deň na Slovensku a už mám na teba šťastie! Nezmenil sa veru, akurát ten sebavedomý človek v ňom možno do istej miery dozrel, ale ego ostalo, to jej bolo jasné. No neodolala, a keď si ju tuho privinul ku sebe, bolo jej jasné, že to celé nezomrelo, a že to kamsi smeruje. Všetky pocity z minulosti sa vynorili a pomyslela si,  hoci do tej istej rieky nevstúpiš, ale čo keby sme sa o to predsa pokúsili?

Netrvalo dlho a skončili u nej doma. Rozhovory, spomienky, sladké bozky. Všetko, čo už u nej zapadlo prachom sa obnovilo. Pocity, ilúzia. Viera, že možno predsa... Posteľ. Vytriezvenie neprichádzalo, ba naopak, ponárala sa do toho ako do rieky stále viac a viac. Zdalo sa jej, že aj Karol pláva spolu s ňou, no asi to bol skutočne len jej pocit. Za Mirom bola na návšteve iba raz, vyhovorila sa najprv na nádchu, potom že Mirka sa necíti dobre, a tak dookola. Nepodozrieval. Vytriezvenie prišlo až vo chvíli, keď pred Karolom len tak mimochodom podotkla, že jej mešká menzes. –Vieš, je mi to podozrivé, lebo u mňa to nie je zvykom. Pred pár rokmi by bol asi riadne zneistel, vedela si predstaviť, že by bol schopný ešte aj zahlásiť: A si si istá, že je to odo mňa? Teraz bol už predsa o niečo zrelší. Alebo len možno lepší herec. Pozeral na ňu, ticho a uprene, dokonca sa zmohol na slabý úsmev a pokojne odvetil: To ešte nič neznamená, napokon, si vydatá. Však stále s Mirom spolu spávate, či...? Viac to nerozoberali, viac nepovedal, ale ani sa viac neozval. Jeho známi jej dali vedieť, že znenazdajky musel zmeniť plány a rýchlo odišiel do Nemecka. Tu už vybavil, čo bolo treba. Vraj čosi služobné, vraj ho narýchlo zavolali, nestihol sa dokonca ani s nimi rozlúčiť, všetko sa to tak narýchlo zbehlo...

Čo mala robiť? Už si bola istá, že je v tom. Vlastne bola šťastná, že bude opäť mamou. Jedno dieťa ešte chcela, ale určite nie s Mirom. Rozvod neprichádzal do úvahy, sama s dvomi deťmi nevyžije. A Karol? Asi dobre, že odišiel. Nezmenil sa. Ale má, čo chcela aj ona. Veď si užili, musela si priznať. Teraz len pretrpieť aspoň jednu noc s Mirom, prípadne ak už celkom tak aj dve - tri. Najlepšie za sebou, nech to má rýchlo z krku. Bola si istá, že on nebude nič počítať ani skúmať, bola si istá, že sa o nich postará.

pozrieť časopis