Závet

Helena mala teda celkom iné predstavy o dnešnom dni. A už dlho. Vlastne odkedy David začal študovať na vysokej škole. Prežívala s ním všetko, každú skúšku s obavami, každý postup do ďalšieho semestra s radosťou a nespočetne veľakrát si predstavovala ten deň, keď v aule univerzity zaznie jeho meno a on si preberie diplom. Keď sa o svojich predstavách zmienila mužovi, ten ju zvyčajne odbil, že sú to také sentimentálne táraniny. Ale ona sa upla na synove úspechy zrejme aj preto, že oni dvaja s mužom na diplom z vysokej školy nedočiahli. Skrátka to tak bolo. Veľmi ju škola nebavila a hoci rodičia aj naliehali, nech si berie príklad zo staršej sestry, zaťala sa. Mala pocit, že je to sprostosť, zabiť tie roky na škole, keď si už môže zarábať. Rodičia sa s tým síce zmierili, ale vytušila, že najmä mama to sklamanie z nej nosí v sebe stále. Hoci nemôže povedať, nedávala to najavo, ani žeby uprednostňovala staršiu sestru, ktorá vyštudovala. Skrátka tak to bolo. Ani sestra sa nevyvyšovala, veď by to bola poriadna somarina, ich normálny, vlastne celkom pekný vzťah z detstva aj z dospievania pokračoval v pohode, rozumeli si, aj keď Helena nebola titulovaná.

Zvláštne, bola celá rada, že jej syn David nebol tvrdohlavý po nej, študoval úspešne a ona bola na neho pyšná a predstavovala si deň jeho promócie. Isteže si kúpi nejaký parádny outfit, zájde na kozmetiku a jej kaderníčka si musí na jej hlave dať špeciálne záležať, kytica musí byť reprezentačná a mala vymyslené, aj v ktorej dobrej reštaurácii bude oslava. Pravda, žiadna masovka, najbližší, mamka, otec umrel pred tromi rokmi, teda mamka a sestrina rodina, tých je teda viac, lebo jej dcéra Simona sa už vydala, ale nech to stojí, čo to stojí, jej David si to zaslúži. Keď sa mu raz zmienila o predstavách jeho promócie, hoci ho čakal posledný ročník štúdia, iba sa chalan zasmial. Mami, nepredbiehaš? A nepreháňaš? Ešte skúšky, diplomovka, štátnice. Prosím, nerob z toho cirkus! Teraz sa zasmiala ona. Nechaj tak! Vedela, že všetko organizuje tak, ako si zaumienila a on napokon bude rád. Hoci tušila, že to bude prežívať intenzívnejšie, ako David sám. A to prekvapenie! Netopili sa v peniazoch, ale ich syn si zaslúži, aby na promóciu dostal kľúče od svojho auta. Bože, tak ho kúpia na lízing. Mužovi na túto tému toľko pílila uši, až sa s tým zmieril a súhlasil. Veď aj ty si pyšný na nášho Davida, nie?! Jasné, bol!

Lenže... Celé sa to zvrtlo. Zmenilo. Teda nie žeby David zlyhal. S jeho štúdiom to dopadlo ako malo, ako Helena predpokladala. Lenže... Aká sláva? Poslali mu z fakulty mail, že si má dnes popoludní prísť prevziať diplom, že treba dodržať všetky predpisy, absolventi budú prichádzať na fakultu jednotlivo, podľa abecedy, aby sa nezhlukovali. Tak toto bude tá jeho sláva! Iste mu ani ruku nepodajú, len si drgnú lakťami. Žiadne fanfáry, žiadne kytice, žiadna paráda. To človeka zabolí, keď sa toľký čas tešil na tento deň, predstavoval si, ako si ho užije. David ten to berie ľavou zadnou. Mami, ty skutočne máš problémy! Aspoň ušetríš za hostinu! Ale kačka s lokšami by bodla. Tvoja, v našom byte!

Veď to! Sú také časy, všetko je ináč. Akoby hore nohami! Potom Helenu zamrzí, že sa vzrušuje nad neuskutočnenými predstavami promócie syna. Akoby neboli iné, dôležitejšie veci. Vlastne by sa im ani nepatrilo veseliť. Pred piatimi týždňami pochovali mamu. Mala sedemdesiatšesť, dovtedy žiadne, veku neprimerané zdravotné problémy. Umrela na covid. Celá rodina prešla testovaním, boli našťastie negatívni, ale karanténu museli absolvovať. Svet sa úplne zbláznil. Umrela v nemocnici. Sama! Nikto ju nesmel navštíviť. Pľúcna ventilácia jej nepomohla. A aká bola predtým čiperná, ako rada a aktívne žila. Teraz sa Helena fakt zahanbila. Prišla o mamu a ona teraz smúti kvôli zrušenej slávnostnej promócii Davida. Fakt čudné časy a potom sú aj ľudia v nich čudní. Veď aj toto. Muž povedal, že v dnešnej situácii rozhodne nebudú brať lízing na Davidove auto, že to by bol samovražedný krok, človek nevie, ako sa situácia vyvinie, či nepríde o robotu a ostanú dlhy na krku, to by nebolo zodpovedné , David to určite pochopí. David pochopil, ale Helena nie. Veď keď ich syn nemá parádu, tak aspoň to auto! Zaslúži si! Muž ale nepovolil. Keď bude lepšie, keď sa situácia vyjasní, potom môže byť o tom reč. Mužovi to už celé išlo na nervy, bol dosť podráždený, vlastne na Helenu nikdy takto rázne nevrčal, tak to radšej cúvla. Veď aj v televízii vraveli, že ľudská psychika na to všetko, čo sa deje, nereaguje najlepšie.

Ako to povedal David? Že kačka s lokšami by bodla? Dobre! Urobí aj lokše, ale domáce. A bude chvíľu premýšľať, či pozve aj sestru. Veď keď jej dcéra Simona promovala, boli pritom. Aj na hostine a v luxusnej reštaurácii. Dobre, pozve sestru, ale to by patrilo aj Simonu, jej dcéru a potom aj s jej mužom. To sa jej ale nepáči, so sestrou má stále dobré vzťahy, ale Simona jej odpadla od chuti. Dusí v sebe podozrenie, že ten závet spískala ona. Simona! Síce vždy bola matkin miláčik, ale vtedy to Helena brala ak, že Simona je rozkošné dievčatko a ich David nezbedný chalan, že preto má k Simonke bližšie, tá sa na rozdiel od Davida dávala túliť, aj keď už bola veľká. A po otcovej smrti akoby už dospelá Simona samu seba poverila, že sa musí babke venovať, že sa musí o ňu starať, hoci tá žiadne opatrovanie nepotrebovala. Bola v jej byte pečená-varená, hoci sa tam nenasťahovala a babka bola celá rada, že má zasa pre koho vyvárať. Žeby Helena už vtedy žiarlila na svoju neter? To hádam nie, hoci si raz neodpustila pri návšteve u mamy, keď sa Simona pred jej očami nevedela dojesť sviečkovej, dosť štipľavú poznámku, Simi, nemala by si sa tak prepchávať, veru si na seba nabrala, odkedy som ťa naposledy videla. Ale mama sa len usmiala, len ju nechaj, Hela, som rada, že jej chutí. A dodala ešte, aby Simona nezabudla zabaliť večeru aj pre toho jej Tomáša. Babke ani nenapadlo, aby poslala porciu aj jej Davidovi, veď ten by si tiež vedel pochutiť. Tak to bolo! Simona určite babku naviedla, aký má spísať závet. Veď Helena o jeho existencii nemala ani tušenia. Kto vie, či o tom vedela jej sestra. Ale takúto tému s ňou Helena nemienila otvárať. Mala s ňou vždy dobré vzťahy a nechcela o ne prísť. Ale už sa rozhodla. Kúpi na trhovisku doma vykŕmenú kačku, narobí lokší a v sobotu urobia privátnu oslavu Dávidovho diplomu. Bez Simony a toho jej manžela, ktorý veru Helene od prvého počiatku veru nepadol do oka. Taký sebavedomý, dravý mladý muž, ktorý všade bol a všetko vie. Sestre to odôvodní nariadeniami hygienikov. Veď v dnešnej situácii neodporúčajú väčšie spoločnosti ani v súkromí. Tak!

X  X  X

Po maminej smrti boli obe sestry v maminom byte, kde vyrástli. Taká ponurá, smutná likvidácia maminho života. Prehŕňali sa v jej veciach, triedili šatstvo, mama si celý život potrpela na pekné a kvalitné veci, niečo si podelili a zvyšok pobalili, že to odvezú na charitu. Helena bola dosť nervózna, David mal v ten deň štátnice, podchvíľou kontrolovala mobil, či neprišla radostná sms-ka. Neboj, dobre to dopadne, utešovala ju sestra, David je múdry chalan, ten to dá!

Prišlo aj na zásuvky, do ktorých mama odkladala dôležité písomnosti a tam našli notársku zápisnicu, ktorú mama dala na notárskom úrade vyhotoviť pred necelým rokom. Ty si o tom vedela? Sestra na Heleninu otázku pokrútila hlavou. Podstatné z nej boli dve informácie. Mamine úspory rovnakým dielom obom dcéram a byt dedí vnučka Simona. Pre Helenu to bola dosť šokujúca správa, čo mama zabudla, že má aj vnuka Davida? Veď z toho papiera nevyplynula žiadna kompenzácia, či už finančná, alebo aká od Simony smerom k Davidovi. Tak to si musím sadnúť, povedala Helena. V očiach sestry pobadala tiež zdesenie z prekvapenia. Nevedela o tom! Ale nasledoval taký ospravedlňujúci, zhovievavý úsmev, no mama sa tak rozhodla, vieš, Simonka u nej trávila na rozdiel od Davida dosť času, starala sa o ňu, keď náš otec odišiel, tak asi preto. Napokon, ako mala ten byt rozdeliť?! Simonin Tomáš je šikovný, v podnikaní sa mu celkom darí, oni nebudú mať problém byt zrekonštruovať a David, David len končí školu a začína, nedisponuje potrebnou hotovosťou na takú investíciu a... Dobre, povedala Helena. Načo špekulovať, mama sa takto rozhodla, treba to rešpektovať. Sestra podišla k nej a objala ju, ale medzi nami sa nič nemení, či?

Nie, jasné, že nie! Dosť to zabolelo, ale život ide ďalej. Mama sa tak rozhodla, tak rešpekt! Ale Helene spred očí neschádzal obrázok z návštevy u mamy spred pár mesiacov, keď jej prišli vinšovať k narodeninám. Všetci, teda aj Simonin manžel. Dosť žiadostivo prechádzal veľkými priestormi staršieho bytu v centre a nahlas uvažoval, čo by bolo v ňom treba urobiť a aké parádne bývanie by sa tu dalo vykúzliť. So Simonou bývali v jeho dvojizbovom byte na sídlisku, tak nečudo, že žiadostivo pustil uzdu fantázii. Už vtedy v Helene skrslo podozrenie, že mama na toto rozhodnutie bola spracovaná.

Vytriedili ešte, čo bolo treba, ich ďalšia konverzácia sa niesla v podstate v banálnom tóne. Keď odchádzali, spýtala sa Helena sestry, kľúče od bytu mám poslať Simone? Sestra sa zatvárila nechápavo, veď ešte neprebehlo dedičské konanie! A vzápätí ťukla sms-ka, Dávid oznamoval, že má to v suchu!

X   X  X

Nedočkavo sa vrhla na Davida, ktorý prišiel s čerstvým diplomom. Že je to na kočku, skončiť školu a nemôcť si ísť sadnúť niekam do vinárne s partiou. Keď príde otec, otvoríme šampanské! A na sobotu pozvem Evu s Vojtom. Bude kačica a lokše, tak predsa znela objednávka. Príde aj Simona s tým svojím?! Nie, to by nás bolo priveľa, sú ťažké časy, zabudol si?! David je dobrý syn. On sa nestratí! Informáciu o závete zatiaľ v rodine nezverejnila, dedičské ešte neprebehlo a načo... Helena nemala rada napätie vo svojej  rodine a načo vyvolávať nevraživosť voči sestrinej rodine. Mamine rozhodnutie treba rešpektovať, aj keď, ktovie aké malo pozadie. Ale sestru má rada a nechce o ňu prísť kvôli bytu, v ktorom aj ona voľakedy bola doma. Trpkosť v duši hádam pominie. Ťažké časy, fakt...

pozrieť časopis