Votrelec

Ozaj, zabudol som ti povedať! Ingrida spýtavo zdvihla oči. Prekvapenie? Milovala Martinove prekvapenia. V sobotu príde k nám Samo. Bude celý týždeň, tak aby si s tým rátala, vieš, dlho sme sa nevideli, a on keď má stále on-line školu, tak to zvládne aj od nás.

Ingrida sa aj snažila, ale nezvládla to. Nedokázala zakryť nechuť, to tu bude akože celý týždeň? Martinov hlas o dosť ochladol. Povedal som, celý týždeň, máš s tým nejaký problém? Musím sa ovládnuť, nariadila si v duchu Ingrida, nie, jasné, že nie, vieš, ja len kvôli tomu, že sa musím na to nachystať, všetko pripraviť, vymyslieť, čo variť a tak... Nerob z toho kovbojku, zahriakol ju Martin. Na jedlo o jedného viac, to azda nie je taký problém, či? Jasné že nie, jasné! Len si mohol dať skôr vedieť, aby som... Prosím, nedramatizuj! Volal som s ním dnes a dohodli sme sa. Nepríde štátna návšteva! Príde môj syn! Nevideli sme sa počas celej karantény.

Veď áno, jasné! Ingrida radšej vyšla z izby, nechcela sa k tomu viac vyjadrovať, ani kamuflovať svoju nechuť nejakým akože nadšeným híkaním. Ale dosť ju išlo rozhodiť. Jej drahý si len tak z ničoho nič povie, že sa na týždeň k nim nakvartíruje jeho fagan. Vari má z toho vyskakovať od radosti? Keby to bol aspoň milý fagan. Našťastie sa nestretávajú často, ale vždy je akýsi odutý a smerom k nej nevysiela nejaké priateľské signály. Ona mu teda rozhodne nepolezie do zadku, to v nijakom prípade. Raz ju aj Martin tak trošku pokarhal, mohla by si byť k nemu milšia, tak sa asi hodinu usmievala ako najatá, hlas si farbila cukrom, ale žiadna odozva. Chalanisko stále odutý. Žeby odhalil jej pretvárku? Tak si povedala, že kašle naňho. Karanténa ako taká to nebolo bohviečo, musela trčať doma s malou, škôlka zavretá, dobre, home office, ale skúste sa sústrediť na robotu, keď je na vás takmer ustavične zavesené všetečné päťročné stvorenie. Pravda, našli sa dni, keď Martin ostal doma, ich oddelenie v nemocnici malo utlmenú prevádzku kvôli korone, tímy sa tam striedali, boli to také voľná kvôli prekážke v práci, a vtedy to bolo u nich doma fajn. Ingrid mala aj priestor na svoju robotu, nemusela kvôli nej ponocovať a aj mohli byť dlhšie a častejšie všetci spolu. Martin bol úžasný, Martin vymýšľal, Martin sa dal do pečenia chleba, lebo kváskovanie v čase korony akosi prišlo do módy, Martin sa bláznil s malou a vymýšľal také somarinky, také bláznovstvá, ktoré vedeli pohladiť dušu. Ingride sa do hlavy natisla taká, ale dosť nechutná myšlienka, že korona je vlastne fajn. Skrátka na Ingridu prichádzali také stavy, aké pociťovala v začiatkoch vzťahu s Martinom. Stavy prudkej zamilovanosti. No kto by nechcel, aby trvali večne?

A teraz si Martin príde do takej takmer idylickej situácie s takouto jóbovkou. Že ten fagan k nim príde na celý týždeň. No zbohom! Veď áno, je to jeho syn. Ingrida si spomenula na mamine slová, ktorá vtedy rozhodne nezdieľala jej nadšenie z Martina. Rozvedený a s deckom. Uvedomuješ si to?! Ona mala vtedy pocit, že mama si zbytočne robí ťažkú hlavu. Veď keď spoznala Martina, už bol rozvedený, v rozpade jeho manželstva ona veru nemala prsty. A to dieťa žije s matkou, tak čo ona s tým má? A Martin je, no Martin je presne taký chlap, o akom baby vedia snívať. Fešák, múdry, roztomilý, galantný, miluje ju, nie, v tom ona nevidí žiadny problém, že je rozvedený. Tá jeho ex musela byť riadna fúria! Aj keď on o svojom manželstve veľa pred Ingridou nehovoril. Bol diskrétny, a to ona oceňovala. Skrátka formát! V nejakom jeho decku nevidela žiadny problém. Bude platiť a sem-tam sa s ním stretne. Veď Martin dával dosť zreteľne najavo, že teraz je pre neho hlavnou postavou ona.

A teraz na týždeň k nim príde ten odutý! Hlavu jej ide roztrhnúť!

X  X  X

Mama si napokon Martina celkom obľúbila, aj keď ju asi najviac škrelo, že dcéru nevydáva v kostole.. Ale obľúbila si ho, lebo Martin, ako ináč, bol k nej galantný a s Ingridiným otcom aj hrával preferans, ten nie raz povedal, lepšieho zaťa som si ani nemohol želať. Všetko bolo, ako má byť. Taký život sa dá vychutnávať. Napokon, rodičia boli štedrí, podstatnou čiastkou prispeli na nový, luxusný byt. Cítim sa hlúpo, ako chudák, povedal jej vtedy Martin. Nerieš! Majú z čoho a majú ma jedinú! Chceme bývať parádne, nie?

To bolo vlastne super. Martinova ex aj s tým malým mali adresu v inom meste, takže nehrozilo, žeby nejako intenzívne bolo narúšané Ingridino súkromie. Takto jej to vyhovovalo. Jasné, platil, telefonicky sa zaujímal, raz za dva týždne sadol do auta a vybral sa za synom, strávil s ním pár hodín a bolo. No iste, darčeky k narodeninám a na Vianoce, to všetko fungovalo a tie telefonáty sa, ale Ingride občas videli pridlhé. Čo vieš toľko s takým výrastkom rozprávať?! Je to môj chlapec, usmial sa Martin. A keď mal ten chalan tuším desať, zobral ho na pár dní na nejaký čunder. To Ingridina mamina nadvihla obočie. Ty nejdeš s nimi? Ingrid sa zasmiala, mami, čo by som tam ja s nimi, to je chlapská záležitosť, aj Martin to povedal. Len aby, pokračovala mamina s nadvihnutým obočím. To je čudné, že si ho ešte ani nevidela. To ale Ingride čudné nepripadalo. Ani po tom netúžila. Iba tolerovala, že jej drahý má nejakého syna. Fakt nevidela dôvod, aby vstupoval aj do jej života.

X  X  X

Nedarilo sa im. Ingrida túžila po dieťati, navyše sa hrozila tikotu biologických hodín, mala už tridsaťpäť, vydatá bola už štyri roky a stále nič, táto boľavá neistota bola tieňom inak šťastného, bezchybného manželstva. Čo sa nakupovala tehotenských testov a stále boli negatívne. A gynekológ tvrdil, že je ona v poriadku.

Napokon to vyšlo. A bože, ako sa Martin tešil. A jeho radosť sa vystupňovala tým, že ultrazvuk ukázal, že sa im narodí dievčatko. Párik, vykĺzlo z neho nevdojak. Aký párik, začudovala sa Ingrida. Zabudla si, že ja už syna mám? No tak toto ona nespájala. Ale nechala si to pre seba. Možno to znie divne, ale téma Martinovho syna nebola u nich nejako frekventovaná, vyhýbala sa jej. Ale do jej radostného tehotenstva pletie svojho syna?!

Keď sa narodila Terezka, Martin ju obklopil kombináciu nehy a vďačnosti. Nádherné životné obdobie. A vôbec sa nebál malú zobrať na ruky, či kúpať ju. Napokon, veď je lekár, hoci nie pediater. Fakt, nádherné životné obdobie. A tá malá, ten drobec, najúžasnejšie stvorenie na svete. Zvládli to obe, hoci Ingrida má o chvíľu tridsaťsedem.

Dosť sa to pokazilo, keď Martin prišiel opatrne s tým, že jeho syn Samko by rád videl svoju sestričku. No prišlo jej to teda dosť divné, že jej malý zázrak má byť niečia sestrička. Postrehla Martinovu nedočkavosť na jej reakciu, tak sa zaprela a povedala, ale dosť ľadovo, v poriadku. Nech teda príde. A Martin sa jej poďakoval. Tak akosi neprirodzene, príliš spôsobne. Aspoň sa aj vy dvaja zoznámite! No, možno to niekomu príde nezvyklé, ale Ingrida Martinovho syna ešte tiež nevidela. Dobre! Tak sa zoznámime!

Prišiel taký vytiahnutý chalanisko, vlastne fešák, dosť Martinova kópia, to Ingridu nepríjemne zarazilo. Pozdravil sa dosť chladne, ale ruku vedel stisnúť poriadne, chlapsky. Na slová bol dosť skúpy a Ingride tiež nebolo do reči, konverzáciu s námahou udržiaval Martin. Pozrel na malú v postieľke a trošku sa usmial, bože, aká je maličká! Nie, ani sa jej nedotkol, to by Ingrida vyskočila z kože. Vlastne potom Samo sedel s Martinom v obývačke a Ingrida chystala obed. Potom išla kojiť a jej muž prestrel stôl.

Konverzácia pri obede viazla, Ingrida necítila potrebu sa toho chalana na dačo vypytovať. Poobede sa išiel ešte pozrieť na malú, začula, ako jej povedal, aká si zlatučká. S takým stvorením sa pravdaže ešte nedá hrať. Vyšiel akýsi nesvoj a pozrel na otca. Pôjdeme? Ešte predtým Ingrida položila Martinovi otázku bez otáznika, hádam tu nebude spať. Nie, odveziem ho domov. Tak sa stalo, keď sa Martin vrátil, tú návštevu nerozoberali. Chalan bol tabu, ako aj predtým.

X  X  X

Ingrida vie, že sa to nepatrí, že by to nemala takto pociťovať, že by nemala toho chalana považovať za akéhosi votrelca do intimity jej rodinného života. Lebo občas sa jeho návštevy u nich opakovali. A Terezka, ako rástla, si ho celkom obľúbila, vedela s úsmevom tlieskať ručičkami, keď ho zbadala. A vedel sa jej aj prihovárať, aj sa s ňou pohrať. To Martin sledoval so šťastným úsmevom. Ale nespal u nich nikdy. Ingrida si zakaždým s úľavou vydýchla, keď vypadol. Správala sa k nemu chladne a on jej ten chlad opätoval. Tiež sa sám neusiloval o nejakú srdečnosť. Tak to jednoducho bolo, aj keď Martin občas nesmelo podotkol, mohla by si k nemu byť milšia. Bol jej dosť ľahostajný, ba dosť ho neznášala, aj keď sa voči nej správal spôsobne. No tak to jednoducho bolo.

A keď mala Terezka tri a plánovali dovolenku pri mori, Martin opäť nesmelo povedal, mohol by s nami ísť aj Samko, jeho mama by súhlasila, Ingrida zlostne vyštekla, tak to nepôjdem ja a ani malá. Tak bol kompromis. Išli na týždeň oni traja a potom v auguste išiel na pár dní ešte Martin so svojím synom.  

Skrátka nie je to bohviečo vydať sa za rozvedeného so synom. Aj keď tomu rozvedenému Ingrida vo vzťahu k sebe naozaj nemá čo vyčítať. Len ten chalan medzi nimi trčí ako nezdolateľná prekážka.

A teraz príde s tým, že Samo u nich bude týždeň a oznámi to síce kulantne, ale tak, že neočakáva žiadne námietky. Ona mu má chystať spanie a vôbec... Trpieť jeho prítomnosť dvadsaťštyri hodín denne. Netuší, ako to s tým odutým zvládne. Či nepríde v rodine k otvorenému konfliktu. Netuší, kam načrie po zásoby trpezlivosti. Oni dvaja sa jednoducho nemusia, veď vie, že ten chalan ju neznáša, bohvie, čo mu jeho mater o nej nakydala.

Fakt nevie, čo si počať so sebou. Veď nebyť tohto, jej život by bol priam idylický. Bude sa usilovať pretvarovať sa. Nie je slepá, vidí, že jej mužovi na tom chalanovi záleží. A ona ho nechce stratiť. Ale je to balvan, s ktorým musí žiť. Mama jej povedala, varovala som ťa.

pozrieť časopis