V manželskej dobe ľadovej

Takému dusnu nepomôže vetranie, ani keď sa urobí prievan. Slávo si ráno v kuchyni robil kávu, keď vošla Judita. Zahundrala niečo nezrozumiteľné, čo mal byť zrejme pozdrav, niečo ako dobré ráno a Slávo jej odpovedal v podobnom štýle. Trvá to už nejaké týždne, čo odštartovala takáto strohá komunikácia medzi nimi. Ktovie, prečo si myslel, že dnes to bude iné. Má predsa narodeniny a takýmto záležitostiam sa predsa v ich rodine vždy venovala pozornosť. Iste, je pandémia a obchody sú zatvorené, teda okrem tých základných, ale v tých ťažko objavíte nejaký nápaditý darček. A Judita bola vždy expert na nápadité darčeky a vôbec nemuseli byť nákladné. Pravda, keby sa chcelo, fungujú predsa e-shopy a tam by sa iste dalo dačo objaviť, ale...Keby sa chcelo!

Dusno ako hrom. Štyridsaťdeväť síce nie je okrúhle jubileum, ale vo fungujúcich rodinách je dôležitý aj taký dátum. Slávovi preleteli hlavou minulé oslavy, ktoré vedeli byť aj búrlivé, zvyčajne u nich na chate, zakúrilo sa v krbe, zišla sa spoločnosť priateľov, spolu s Juditou pripravili všelijaké špeciality na grile, skvelé víno od ich overeného dodávateľa, Slávo vytiahol gitaru a hučali, kto iskrivo, kto falošne, ale všetci od srdca, no fakt, bývali to vydarené narodeninové akcie, kamarát Bohuš raz poznamenal, ty si sa mal narodiť každý týždeň, alebo aspoň mesiac. Čo sa čudovať, človeku ostane clivo, keď sa v narodeninový deň ocitne v takomto dusne. Veď iste, v čase pandémie myšlienka na veselú narodeninovú oslavu môže epidemiológom a hygienikom a ďalším kompetentným pripadať nezodpovedná, až nemravná, ale na myšlienky sa predsa nevzťahujú žiadne obmedzenia.  Pravda, akurát sa k dusnu pripojila aj clivota.

Takmer sa zrazil s Juditou, keď si išiel z chladničky vytiahnuť smotanu Maresi, bez ktorej mu káva nechutila. Dávaj pozor do pekla, zavrčala Judita, ktorá si zo svojho oddelenia v chladničke vyberala vajíčka. Prepáč, odpovedal, naozaj nemal chuť sa hádať a odpochodoval s kávou v ruke do izby, v ktorej sa udomácnil po synovi. Ešte zloží vyvetraný paplón, zapne počítač a smena v home-office môže začať. Hm, čo si dá Judita na raňajky? Vajíčka na mäkko, alebo praženicu? Ona na rozdiel od Sláva vždy obľubovala výdatné raňajky, vraj to patrí k správnej životospráve. Slávo si pôjde dať niečo neskôr, o hodinu, dve. Napokon, nie je múdre, keď sa v kuchyni o seba potkýnajú. To vždy hrozí konfliktom a Slávo sa konfliktom radšej vyhýba, nemá ich rád. Pravda, u nich bývalo ráno v kuchyni veselo, napriek zvyčajnej časovej tiesni, napriek rozdielnym názorom na výdatnosť raňajok. Bývalo! Dnes to už neplatí. Dnes už nič neplatí. Ale aspoň slovkom sa Judita mohla zmieniť, zahundrať že všetko dobré, alebo tak niečo. To jej predsa nemohlo vypadnúť z hlavy, že on má dnes narodeniny! Dúfa, že aspoň syn Andrej sa ohlási cez skype. Nevideli sa od minulého leta. Lebo pandémia! Keď sa to tak zoberie, ten covid sa zažral nielen do organizmu človeka, ale aj do duše a rozvrátil aj vzťahy medzi ľuďmi. No jeho manželstvo, jeho spolužitie s Juditou celkom iste. A na to veru nepomáha žiadna vakcína! Aspoň takto to dnes Slávo vidí. Veď uznajte! Má narodeniny a ona ani nezabučí?! To nie je obyčajný podraz, to je niečo závažnejšie.

Dobre, veď on, Slávo privykol. Za tie týždne privykol na takúto existenciu. A ktovie, ako by to bolo, keby syn Andrej nebol na štúdiách v Kodani. Či by to celé nadobudlo až takéto obrátky. Veď keby bol doma, nemohol by sa Slávo nasťahovať do jeho izby. Ostal by v spálni v manželskej posteli? Kam by sa vošlo to odcudzenie, kam by sa nasťahovalo ono? Slávo sa uškrnie. Veci sa vyvinuli ako sa vyvinuli. A potom zrazu mu do hlavy napochodujú definície všetkého, čím ho voľakedy dávno Judita očarila, až sa to očarenie, tá vášeň zavŕšila svadbou. Zasa uškrnie. Som ako sentimentálny chruňo! Iste veci treba v hlave upratať pod nedobytnú zámku, aby nedráždili realitu. Tak! Dá sa vari všetko zvaľovať na pandémiu? Somarina! Odcudzenie muselo vyštartovať skôr, ešte pred ňou. 

Usrkol si z kávy. Je čas pustiť sa do roboty! Nech aj má narodeniny, nie je predsa na dovolenke. Ale dúfa, že syn Andrej sa ohlási.

X  X  X

Ale veď to bolo už poriadne dávno, keď mu hlavu pomotala príťažlivá Sandra, mladá kolegyňa, ktorá nastúpila k nim do firmy, v koketovaní sa teda vyznala a upriamila sa na neho, neprekážalo, že je ženatý a má desaťročného syna, Pomotala Slávovi hlavu, ale také veci sa predsa stávajú aj v lepších rodinách, keď sa vzťah manželov oblečie do takej všednej, rutinnej rovnošaty. Sandra tak správne pohládzala jeho mužské ego, lichotilo mu to, aj keď, úprimne, nikdy ani len nepomyslel na to, že by mu to malo rozvrátiť rodinu, zabehaný manželský život. A isteže, musel zapnúť fantáziu na plné obrátky, aby vedel vysloviť hodnoverne znejúce výhovorky, prečo musel byť tam, či niekde inde, prečo nemohol byť doma. Bol presvedčený, že Judita nič také netuší, nevie o búrke, ktorá sa odohráva v jeho duši, lebo to sa zasa Slávo snažil, aby doma fungovalo všetko, ako má, vrátane diania v manželskej posteli, akurát tá jeho častejšia neprítomnosť. Ale ospravedlňoval sa sám pred sebou, no ktorý správny chlap si občas nezahne, keď sa núka príležitosť, napríklad v podobe krásnej Sandry? Navyše, tá ani náhodou nenaliehala, žeby tie ich radovánky mali posunúť na nejaký vyšší, oficiálnejší stupienok. No veru nevie, ktorý chlap by takú príležitosť zahodil, všetko je, ako má byť, dokonca ani výčitky svedomia nenastúpili. Veď ani on Juditu nekontroluje, nepodozrieva a možno aj ona s niekým flirtuje, veď je to stále príťažlivá a navyše aj inteligentná žena. Také záležitosti prinášajú šťavu do života a z nikoho neubudne. Lebo zasa Slávo nie je na hlavu padnutý, aby si komplikoval život, ani kvôli krásnej Sandre nie, lebo keby náhodou začala naliehať, vedel by on elegantne vycúvať.

Veď napokon, vycúvala ona. Zalovila v iných, prístupnejších vodách. Pomotala hlavu  pracovníkovi zahraničnej firmy, s ktorou tá ich kooperovala a bolo. Ten si ju aj napokon zobral a keď sa to tak zoberie, Slávo pocítil aj istú úľavu. Že bolo to krásne a bolo toho dosť. Syn mu pomaly dospieva a on sa vláči po záletoch. Nech to znie akokoľvek čudne, ale vlastne sa rád vrátil do zabehaného života, toho pred Sandrou. Áno, cítil úľavu a bol presvedčený, že Judita za ten necelý rok nič nevytušila. Všetko nabehlo do normálnych, zabehaných koľají.  Veď mali krásneho, šikovného syna a štandard ich života nebol na zahodenie. Iba blázon by také veci rúcal. Všetko fungovalo, ako malo. Aj žúrky s priateľmi na ich chate a Slávo býval pyšný, s akou gráciou ich Judita organizovala, akú atmosféru im vedela dať. Kamarát Bohuš, ktorý vedel o jeho milostnej aférke s tou prsnatou blondínou, ako ju sám nazval, ten mu raz na chate pošepol pri pohľade na Juditu, ktorá ovládala všetky čundrácke pesničky, ty blázon, tohto by si sa bol schopný vzdať? Chvalabohu, dostal si rozum!

Tak! Dostal rozum. Ale najmä, a to treba povedať, tá prsnatá blondínka sa zamerala na iného, perspektívnejšieho jedinca. Vďaka bohu! Ale zasa, keď sa to tak zoberie, práve vďaka tejto milostnej kapitole, sa vedel s chuťou zaradiť do normálu. A jeho zabehaný život mu chutil oveľa viac, ako predtým. Veď on napokon Juditu nikdy neprestal mať rád.

X X X

To už bolo v začiatkoch pandémie, keď stíchol spoločenský život, keď sa vyčiarkli kultúrne podujatia, najmä divadlá, ktoré s Juditou radi navštevovali, keď sa nedalo sadnúť si do reštaurácie na príjemnú večeru, keď neboli akcie s priateľmi u nich na chate, keď sa život umŕtvil. Syn Andrej bol už druhý rok v Kodani na štúdiách, to v lete ešte stihli rozlúčkovú grilovačku na chate a že sa teda uvidia až na Vianoce. Boli s Juditou na syna pyšní, ako sa sebavedome aklimatizoval v cudzom svete, ako sa premieňa na rozhľadeného mladého muža.  Voláme sa, vidíme sa na skype, odľahčoval mladý ich smútok z rozlúčky. Veď ho majú jediného!

No a pandémia spôsobila, že sa aj práca ich oboch nasťahovala do domácich priestorov a oni dvaja boli odsúdení na vzájomnú spoločnosť dvadsaťštyri hodín denne. To zasa nie je celkom ľahké v toľkoročnom a teraz prakticky bezdetnom manželstve. Človek bez vonkajších impulzov pociťuje istú stiesnenosť, nastupuje nervozita, podráždenosť a to je dosť živná pôda pre konflikty. Niežeby za roky manželstva Sláva s Juditou neprichádzalo k výmenám názorov, ale vždy to malo istú, možno povedať kultúrnu úroveň.

No, v manželskej posteli sa Judita začala od neho s neskrývanou nechuťou od neho odťahovať, ani sa neusilovala vyhovárať, že je unavená, že ju bolí hlava a ani v najmenšom nenamietala, keď sa Slávo rozhodol ubytovať v synovej izbe. A akosi prišlo samé od seba, že prestali spolu aj stolovať, že ona nemieni vyvárať, ani nakupovať, veď že jej sám dosť hrubo povedal, že by mala schudnúť, tak nech sa sám stará o svoj žalúdok!  Ich výmeny názorov mali nebývalo ostrý tón, chvíľami prechádzali až do afektu. Ona bola zlostná, on bol ironický.  Že keď je doma, nemusí vyzerať ako bezdomovkyňa, s mastnými strapatými vlasmi, vo vyťahaných teplákoch a tričkách, že na ňu vôbec nie je vábny pohľad, že sa opustila. A vtedy mu chrstla do tváre, že iste, nie je taká vábna, ako tá jeho štetka, s ktorou sa vláčil pred pár rokmi a že on momentálne tiež nie je nejaký playboy, ktorý by podobné štetky očaril. Vtedy Slávo urobil niečo, za čo sa vlastne hanbí. Udrel ju. Takej facke sa hovorí domáce násilie, ale facka sa nedala vziať späť. Potom už neboli scény. Potom už bolo len ticho. Inak všetko po starom, on ubytovaný aj so svojím home-officom v Andrejovej izbe, ona v spálni. Míňali sa iba v kuchyni, ako dnes, v jeho narodeninové ráno.

Veď iste, spoločenská izolácia prispela k ich dnešnej manželskej dobe ľadovej. Slávo netuší, či sa niekedy vôbec začne roztápať. Hádam sa predsa nebudú rozvádzať, hoci takýto akože spoločný život stojí za kočku. Žeby podala žiadosť Judita? Vôbec jej nevidí do hlavy. Toľké roky vedela o jeho afére so Sandrou a prechádzala to mlčky a teraz jej to pandémia dovolila vytiahnuť?! Nerozumie tomu. Ťažké sú to časy, aj keď ich covid obišiel a je v čakárni na očkovanie. Myslí si, že aj Judita. Len či tá vakcinácia rozoženie aj manželskú dobu ľadovú. Asi by bola potrebná iná terapia na ich manželstvo. Ale aká?! Dusno je, vyvetrať by bolo treba.

 

pozrieť časopis