Diáre s citátmi a krížovkový Kalendár 2022 už v predajniach tlače, alebo kupujte tu:-)

Utajená nielen vakcína

Otcovu autoritatívnosť začal Erik vnímať ešte skôr, ako sa na svet začal pozerať dospelejšími očami. Ale fungovala v ňom akási brzda, aby sa jej vzpieral, možno to bol strach z jeho nepredvídateľnej reakcie, možno poslušnosť, ktorá mu bola vtĺkaná do hlavy od detstva, bál sa oponovať mu, prichodilo mu jednoduchšie podriadiť sa a mať svätý pokoj, aj keď si často v duchu pomyslel, že v tomto otec nemá pravdu. Na druhej strane takáto pasivita vo vyslovovaní vlastných názorov mala aj svoje plusy, otec vedel byť štedrý a nezvykol ofrflať Erikove žiadosti o to, či ono a v materiálnych veciach mu vychádzal v ústrety. Veď keď mal Erik osemnásť, bolo úplne samozrejmé, že ako darček dostal autíčko. Dobre si on pamätá na otcovu poznámku, vyslovenú spolu s gratuláciou, tvoji kamoši chudáci zblednú závisťou! No bolo to tak, otec sa usiloval držať rodinu na takej úrovni, aby iní bledli závisťou. Mama sa tomu celkom vedome tiež podriadila, vyhovoval jej takýto sociálny status rodiny, tiež mu nezvykla oponovať v ničom, otec bol skrátka ten, ktorý riadi a rozhoduje. Otec podnikateľ, ktorý sa skrátka vyznal, mal neuveriteľné kontakty a keď hovoril o známych ľuďoch, ktorých Erik poznal z médií, menoval ich krstnými menami. No a keď sa darí otcovi, prečo by sa mal Erik čudovať autíčku na osemnástku. Tvoj starý musí byť káder, poznamenal Erikov kamoš Luky. Erik vtedy iba pokrčil plecami. No čo na to má povedať?!

Áno, aj z pohodlnosti sa Erik už aj v tom dospelejšom veku rozhodol nekomentovať otcove názory na takpovediac veci verejné, aj keď s nimi dakedy až celkom zásadne nesúhlasil. Napríklad keď sa v médiách pretriasali plagiátorské počiny vrcholových predstaviteľov štátu, teda vlastne podvodne získané diplomy a otec hromžil a penil a mamka pritakávala. Vtedy mal Erik síce sto chutí namietať, povedať, že je to svinstvo a v ozajstných demokraciách za také dačo odstupujú ministri, ale zdržal sa, lebo... Otec by naňho zvrieskol, že takým veciam on rozumie starú belu, že v živote si má každý pomôcť ako vie a hotovo. Erik sa vtedy podozrievavo zamyslel, či aj otcov diplom z takej neveľmi významnej univerzity, ktorý získal pred tuším desiatimi rokmi, nemá podobné pozadie. Ale mlčal, kvôli pokoju v dome, teda aj kvôli vlastnej pohodlnosti. Zakaždým iba čosi neurčité zahmkal a bolo. Možno potom, keď sám doštuduje a postaví sa na vlastné nohy, potom...

Lenže potom čo? Aké majú základy tie jeho vlastné nohy? Osamostatní sa tak, že bude žiť z nejakého nástupného platu, kúpi si byt na hypotéku a bude živoriť, ako mnohí jeho kamoši? Pred nimi sa netají svojimi názormi, ale otec, to je iná káva! Naštval by sa a čo keby zastavil finančný tok, na ktorý on nikdy nebol skúpy? Tak ho radšej bude ďalej počúvať, vnútorne nesúhlasiť, držať hubu a krok a hotovo. Dá sa to. Veď aj pri posledných parlamentných voľbách si vypočul jeho ani nie že rady, ale vlastne príkazy, čo má do tej urny hodiť, ale napokon si urobil po svojom. Veď na to otec vlastne ani nemá ako prísť chvalabohu, voľby sú tajné. A vlk sýty a baran celý! Hotovo! O mamičke nepochybuje, tá bola vedno s otcom úprimne rozhorčená, že akí to „nímandi“ idú zostavovať vládu. Erik iba zahmkal. Vlastne tá jeho osobná taktika je svetová. On má predsa svedomie čisté. A jeho nesúhlasné názory s tými otcovými sú správne. Len keby sa toľko otec nerozdrapoval, keby vynechal vulgarizmy, dakedy to fakt nejde do uší. Ale čo! Všetko niečo stojí. A na druhej strane, on svoje štúdium nefláka, nehľadá bočné cestičky, v tomto má svedomie čisté, aj keď ho niektorí podozrievajú, že tatíčko zariadil, tatíčko vybavil. Somariny, v tomto je Erikove svedomie čisté. A napokon, aj jeho priateľke Olinke, s ktorou teda politické dianie vedia poriadne kriticky rozobrať na drobné a v tej kritike sú zajedno a hoci sa Olinke, ktorú miluje, zdôveril že jeho rodičia, teda vlastne otec, sú opačného politického razenia, tak aj jej sa páči, že Erik je vždy pri peniazoch, že sa vyváža s ním v aute, že ich nemusia trápiť ceny benzínu, že bez problémov oni, študenti z času na čas večerajú v luxusných reštauráciách. Áno, to sa jej páči. Tak Erik fakt nechápe, prečo by mal dačo meniť. Síce, trošku sa obáva, že keby ju priviedol k nim domov, čo zatiaľ neurobil a otec by spustil školenie o tom, ako dnes zatvárajú nevinných ľudí, ako sa vrátili päťdesiate roky a s nimi politickí väzni, tak to sa Erik obáva, že až také reči by impulzívna Olinka neuniesla a malý domáci škandál by bol na svete. Za normálnych okolností by ju dávno priviedol k nim a nemuseli by sa so svojou láskou ukrývať po hoteloch a penziónoch. Celé je to v hlave také kvapku schizofrenické.

X  X  X

Veď to už Erik spomenul, že sa s otcom nepúšťal do debát o politike, že si zrátal, koľko je dva plus dva, že zakiaľ kohútik finančných tokov nebol pritiahnutý, nemienil nič na tom meniť, vybavoval to svojím zvyčajným zahmkaním. Napokon, otec rád počúval sám seba a nedoloval z neho nejaké vlastné stanoviská. Erikovi sa ale videlo, že v ostatnom čase je ešte nervóznejší, podráždenejší, najmä keď vlna zatýkania neutíchala a veru sa ocitli v nej aj nejakí ľudia, ktorých otec pomenúval krstnými menami. Žeby ho to vystrašilo, žeby sa nebodaj aj on obával?! Nuž takúto otázku sa Erik neodvážil položiť. Ale keď u nich hučala telka a v nej sa rozohňoval niekdajší dvanásťročný premiér, Erik si uvedomil, že otec vlastne preberá jeho argumenty, jeho slovník, a to pre neho nebolo práve optimistické poznanie. Lebo si vždy tak s uspokojením myslel, že nech je otec aký je, výbušný a prchký a vždy má pravdu, že ten otec nelieta v dačom nečestnom, vždy uznával, že jeho otec je schopný podnikateľ, iba s uletenými politickými názormi. A možno si iba nahovára, že otec znervóznel. Zrejme je mu iba ľúto, že nejakí jeho známi sa ocitli v base a to je predsa ľudské, nie?! V tomto smere je otec určite okej, o tom je Erik presvedčený, nemá dôvod pochybovať. Hoci inak mu žerie nervy.

A ešte Olinka! Pridáva mu starosti. Začala sa výraznejšie angažovať na sociálnych sieťach, so všetkým, čo tam zverejní, Erik určite súhlasí, ale načo takto vytŕčať a mudrovať! Nestačí, keď to povie jemu? Keby nebol tak do nej, tuším radšej cúvne. Nepáči sa mu, že sa takto vystavuje. Keď jej skúsil o tom povedať, iba ho vysmiala. Že keby sme všetci boli takí, zasa sa vrátia tie premárnené roky, tie „s našimi ľuďmi“! No a čo Erik vie, či otec na sociálnych sieťach nezablúdi aj týmto smerom, on, keď mu to robota dovolí, rád a s chuťou surfuje po internete, čo keď tam nevyhľadáva iba hoaxy, ale... A teraz tá situácia, že on by priviedol Olinku k nim a otcovi by po pár chvíľach zablikalo v hlave?! Nie, takýto risk nemôže pripustiť a znervózňuje ho, že Olinka nalieha, že či sa za ňu hanbí, veď ona ho so svojou rodinou už dávno zoznámila. Veď áno, bolo to fajn, prišli do malého mestečka na Erikovom parádnom aute, on s kvetmi a fľašou, nedalo sa prehliadnuť, že sa u Olinkiných rodičov zapísal vynikajúco. A ešte to auto, on ešte stále študent. Musíte mať bohatých rodičov, poznamenal dobromyseľne Olinkin otec, naozaj to vôbec nemyslel zle. Párkrát tú návštevu zopakovali a Erik sa teda nesmie čudovať, keď sa Olinka domáha reciprocity. Má z toho ale strach a normálny chlap predsa ani blízkej osobe neprezradí, že sa bojí. Odďaľuje, až to zaváňa trápnosťou a tam tiež cíti tú svoju schizofréniu.

Z tohto Erikovi pomohla pandémia. Lockdown. Teda v tomto smere. Olinka je inteligentná baba, predsa dobre vie, že keď sa nastavia pravidlá, ktoré majú zabrániť, či aspoň spomaliť jej šírenie, treba ich dodržiavať. Vyvarovať sa návštev, ľudí, s ktorými nežijete v spoločnej bubline. Olinka je chápavá a disciplinovaná. Z internátu odišla k rodičom, škola bežala on-line, aj oni dvaja bežali na skype, hoci, keď Erikovi už bolo na nevydržanie, sadol do auta a potom v ňom strávili spolu pár chvíľ, raz sa vozili takmer celú noc.

Pravda, s pandémiou Erikov otec, za pomoci hoaxov a niektorých politikov objavil nového nepriateľa. Farmaceutické a najmä americké firmy, ktoré to celé spískali, vymysleli v honbe za nebotyčnými ziskami a celý svet im na to naletel, ale on nie. Erikov otec nie! Odmieta takýto falošný cirkus. Všetko je to vymyslené! Aj mamička pritakala, veď to hovorí aj ten opozičný politik a ten sa vyzná, ten vie, o čom hovorí! Erik ako tradične zahmkal, ale neveril vlastným ušiam. Tým jeho rodičom nič nehovoria preplnené nemocnice a pribúdajúci mŕtvi?! Otec akoby si prečítal Erikove myšlienky, dodal, tí mŕtvi, s ktorými strašia, tí by predsa umreli aj tak. Boli starí a chorí! Erik sa radšej zatváral vo svojej izbe, že ešte niečo má, musí písať diplomovku.

No a ďalšia kapitola, očkovanie! Stanovisko otca zásadne odmietavé. V nijakom prípade, každý človek, ktorý rozmýšľa vlastnou hlavou, na niečo také nemôže pristúpiť. Ani náhodou! Prečo by mal zdravý človek do seba pchať nejakú chémiu?! Ani nad tým nepremýšľaj, pohrozil otec Erikovi. To je všetko trápna kampaň, trápna propaganda, aby dostali ľudí na kolená!

Erik vedel, žeby nemohli žiadne argumenty, žiadne stanoviská odborníkov, vedcov, osvietených politikov, dokonca pápeža! Otec mal v hľadáčiku iných kompetentných, napríklad bývalého dvanásťročného premiéra, ktorý vystupoval ako otvorený antivaxer. S otcom sa ani na takúto vážnu tému nedala viesť otvorená diskusia. A predsa mu nezavesí na nos, že akonáhle sa otvorila možnosť očkovania jeho vekovej kategórie, zaregistroval sa v čakárni. Otec s jeho autoritatívnou povahou by začal agresívne útočiť, vyhrážať sa, že pokiaľ žije pod jeho strechou a z jeho peňazí, bude tak, ako on rozkáže. Dospelý – nedospelý! No a toto zasa nevoňalo Erikovi, ktorý si privykol na svoj životný nadštandard, on sa zasa toho nechce vzdať. Vie, že to nie je principiálne, ale čo už... Taký je život! Vakcínu dokáže utajiť celkom poľahky, ako predtým tie voľby, len... Aby neboli nejaké príliš veľké vedľajšie účinky po nej, lebo otec nie je na hlavu padnutý, ten by sa poľahky domyslel.

Erik vie. Život v takejto schizofrénii, keď to človek sám v sebe hrá na dve strany, nie je jednoduchý. Ani nie je na to pyšný. Ale keď to naňho dolieha, zvalí to na otcovu bezhraničnú autoritatívnosť. Predsa v nej od malička existuje. Len nevie, ako to uhrá s Olinkou. Tú nebude chcieť, ani môcť utajiť ako tú vakcínu proti covidu.

Pozrieť časopis tu

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie