Sladká chuť pomsty

Vtedy pred rokmi sa v Gabike udomácnil pocit, že ju život už dostatočne prefackal. A že sa musí zmobilizovať sama, že nemá zmysel spoliehať sa na nejaké pomocné ruky, ktoré ju z toho vytiahnu. Dorotka mala sedem, keď ony dve osameli. Drahý Vladimír sa pobral za hlasom svojho srdca, že skrátka také veci sa jednoducho stávajú, nie sú prvý ani posledný prípad, keď manželstvo prestane fungovať, keď sa láska vytratí, veď ona, Gabika je inteligentná žena, netreba jej také veci úplne polopatisticky servírovať.

Rozumiete?! Povedané natvrdo, jedna inteligentná žena predsa nebude robiť scény, nebodaj slzami sa domáhať niečoho, čo je už dávno preč. A aká to bola láska! Na gymnáziu za ňou pokukoval, bol o ročník vyššie, fešák, zábavný chalan, Gabika netají, že jej lichotil jeho záujem. Dali sa dokopy, po škole sa rýchlo rozchýrilo, že Vladimír zbalil Gabiku a vôbec to neskončilo, keď Vladimír začal na medicíne, pokračovalo, keď Gabiku prijali na masmediálnu komunikáciu, nerozdelili ich profesijne rozdielne záujmy.

Dnes sa už Gabike nemá prečo rozbúchať srdce pri spomienke na tie časy, ale zasa je fakt, že bolo to pekné, že chvíľami sa vznášala, taká bola do Vladimíra hotová. Jasné, že aj on do nej a to si už v predstavách maľovali spoločný život.  A úplná idylka, s ich výberom bola spokojná aj Vladimírova aj Gabikina rodina. A keď človek miluje, nemá dôvod obzerať sa okolo seba a vnímať iné, možno povedať aj vhodnejšie typy. Vladimír bol ten úplne naj a ona bola presvedčená, že ona pre neho takisto. Nezaplietali sa s nejakými inými partnermi, aj keď príležitosti sa vyskytovali, veď ani Gabika nebola na zahodenie baba.

A bola svadba. Gabika sa aj dnes dokáže pousmiať pri spomienke na ten nádherný deň. Cítila sa ako kráľovná. Vlado, ten úžasný chalan, ten pán doktor, ten je už načisto jej, dokonca aj na papieri. Ale za tým spomienkovým úsmevom nasleduje ironický povzdych. Bože, aký vie byť človek naivný a hlúpy! Aký závislý na predstave krásneho, šťastného života až do smrti. Priznáva, bola až tak, že by za Vladimíra najradšej aj dýchala. Taký sympatický mladý pár, mohli o nich povedať ľudia. To pridá na sebavedomí, keď si človek myslí, že je takto vnímaný.

Žiadne problémy. Ani materiálne, hoci pravda, až tak vyskakovať nemohli. Ale Vladimír zdedil malý byt po babičke, to zatiaľ, bez detí, stačí a hotovo. Pracoval v nemocnici a Gabika po krátkom fungovaní v jednom trápnom ženskom časopise presedlala na hovorcovstvo. Videlo sa jej to atraktívnejšie, ako redigovať recepty a diéty na chudnutie. Zvláštne, v pozícii hovorkyne sa cítila viac sama sebou, aj keď vlastne tlmočila názory iných. Vladimír jej prácu vedel ironicky zľahčovať, občas ju milo nazval papagájčekom.

Vtedy jej to prichodilo vlastne vtipné, vtedy ešte nepostrehla, že sa na ňom prejavuje syndróm výnimočnosti, akým trpí mnoho doktorov. Že oni sú predsa tí, ktorí sú nad životom a smrťou ostatných. Milovala ho tak, že dnes dokáže posúdiť, že mu tá láska išla krkom. Plnila mu každé želanie skôr, ako ho vyslovil.

Dorotka, ich dcéra, mala sedem, keď to celé prasklo. Veľká láska, roky manželstva putovali do minulosti. To už bývali vo veľkom byte, riešili to pred narodením Dorotky, predali ten Vladimírov malý, plus hypotéka. Pekný byt! Vladimír je predsa grand. Vezme si len svoje veci. Zostáva tam predsa aj jeho dcéra. No grand! Takmer čerstvá absolventka, mladá doktorka zo zazobanej rodiny zaujala Gabikino miesto v jeho srdci i živote. No vari sa dá srdcu rozkázať?! Prepáč, povedal Gabike. A oceňujem, že sa správaš ako dáma. Bez scén!

Áno! Gabika je predsa jedna inteligentná žena! Bolo to predsa dávno, akoby v inom, minulom živote, spomienka naň trvá iba na chvíľku. V tom novom živote si Gabika sľúbila, že už nikdy nedovolí nikomu, aby s ňou takto zamával. Obrní sa, musí sa to dať, aj keď pár nocí prehučala do vankúša. Do jej vnútra, do jej myšlienok nedovolí nikomu ani len nakuknúť. Babské priateľstvá nepestovala, bol predsa Vladimír. Odteraz bude komunikovať iba sama so sebou a bude sa venovať kariére. Bodka. Vladimír neexistuje, aj keď kvôli malej ho bude musieť vídať. Ale veď jeho prejde aj Dorotka, pána doktora. Právoplatného člena zazobanej rodiny. Tak nech si užíva, sviniar jeden, už ani slzu za ním!

X  X  X

Iste sú aj zložitejšie  a na čas náročnejšie jedlá, ako moravský vrabec, s ktorým sa Gabika teraz trápila. Sama nevie, prečo jej práve moravský vrabec strelil v hlave. V tom minulom živote, v manželstve s Vladimírom, ho robievala na jeho želanie aspoň raz do mesiaca. Hundrala iba do seba, že zasa tá piplačka! Ale teraz sa jeho príprave venovala s takou zlomyseľnou rozkošou. Vladimír teda padne na zadok, keď už vo dverách zacíti starú známu dobrú vôňu. Veru si ona vychutná to jeho nadšenie z vlastného povýšeneckého nadhľadu, ktorý si vybudovala. Nie, nie, vôbec jej to nepripadá zvrátené. Vladimír sa namotáva. Namotáva sa ako v tých školáckych rokoch začiatkov ich vzťahu a ona to sleduje z nadhľadu. To je skvelá pozícia voľakedy ohrdnutej ženy. Aj keď je teraz v kategórii štyridsať plus, teda dobre plus, o necelé dva roky päťdesiatka na krku. Ale vyzerá skvele. V PR oddelení veľkej korporácie, ktoré vedie, jej to podriadení pripomínajú denno-denne, ktorej žene by to nedvíhalo sebavedomie.

Vlastne to začalo na Dorotkinej svadbe. Mami, nebude ti prekážať, ak pozvem aj otca? Jasné, že nie! Ona je predsa dávno nad vecou. Že drahý Vladimír je šťastne zabývaný vo svojej novej rodine, jeho pani doktorka mu povila dvoch potomkov mužského rodu, no tatíčko ako sa patrí. S Dorotkou sa občas vídali, nedá sa povedať, žeby ju vygumoval, ale tiež sa v tom vzťahu nešiel pretrhnúť, Gabika vydedukovala, že tam panuje prísny režim, v tej rodine. Ale to ona neriešila.

Mala svoju, dá sa povedať, úspešnú kariéru a pokiaľ ide o mužov, v tomto bola tvrdá. Že odtiaľ-potiaľ. Flirtovala rada a možno preto mnohým pripadala ako ľahká korisť, ale tak ďaleko, či vlastne tak blízko sa nikto nedostal. Dá sa existovať aj bez sexu. Svoje pocity s nikým nerozoberala, predsa nikdy nebola na babské priateľstvá. Dorotka, keď už bola veľká, aj položila otázku, mami, prečo sa ty nevydáš, veď... Nedovolila jej dokončiť. Lebo! Raz stačilo! Nemienila sa obnažovať ani pred dcérou, ktorú veľmi milovala.

No a tá Dorotkina svadba. Prišiel! Vladimír prišiel, prijal dcérino pozvanie, ale prišiel sám. Jeho pani sa zrejme nemienila angažovať v jeho predošlých záväzkoch. Vyzerá stále dobre, skonštatovala Gabika, dosť dlho predtým ho nevidela. No a čo už, Dorotka ich na hostine umiestnila vedľa seba, veď sú predsa jej rodičia. A rečičky, akože sa nám vydáva dcéra a ty čo, ako? A Gabika zasa a ty ako? Napokon sa dokázali baviť celkom normálne, v témach vynechali svoj rozvod, aj Vladimírovu súčasnú rodinu. Počul som, že sa ti darí, že si vplyvnou osobou, klobúk dolu, vždy som vedel, že si schopná a inteligentná, no sypal také komplimenty a pridal ešte, že vyzerá vynikajúco, ty vôbec nestarneš a keď dídžej spustil šláger, ktorý v tom minulom živote oni dvaja považovali za svoj, Vladimír sa uklonil, že smiem prosiť?! No keby nebolo Gabikinho ostražitého a ironického nadhľadu, tak gýč! Červená knižnica! Lebo ako stúpala hladina výborného svadobného vínka, Vladimír sa osmelil a v narážkach sa stále vracal do ich šťastnej minulosti. Veď toto! Aj Gabika čosi popila a nejako sa pozabudla, veď spomienky sú to krásne, panebože, veď dali spolu aj rokenrol a ostatní hostia im tlieskali, no hrôza!

Ani sa nebránila, keď sa v noci viezli spolu v taxíku a pred ich voľakedy spoločnou adresou sa Vladimír spýtal, pozveš ma hore? Pod vplyvom vypitého vína, Gabikin nadhľad zrejme zadriemal a povedala, poď, prečo nie?! No teraz už naozaj gýč!

Noc ako za starých dobrých čias. Rozpačité ráno. Gabika si to po dlhom pôste užila, ale teraz by si najradšej dala facku, najradšej by sa prepadla. Fuj, takto sa zabudnúť! Zvalila to na víno. Prehnali sme to s pitím, povedala nahlas. Vari nemáš okno, zasmial sa Vladimír. Ale pri káve zmĺkol a na tvári sa mu zjavil vyľakaný výraz, zrejme sa obával toho, čoho čaká doma. Gabika nemala okno. Vynorili sa jej v hlave Vladimírove vety, že vtedy dávno bol blázon, že doma to má dosť nanič, že Klára je dosť panovačná a žiarlivá a puntičkárska a že keby nebolo tých chalanov, dávno z toho vycúva. Ha-ha! A keď mala Dorotka len sedem, tak sviniar vycúval pokojne. Tak mu treba! A nahlas, už bola naspäť vo svojom nadhľade, sa ho ironicky spýtala, doma dostaneš, čo?! Zamračil sa. A potom váhavo dodal, môžem ti ešte niekedy zavolať?

X X  X

Zavolal. A čas od času prišiel. Ktovie, čím doma maskoval tieto návštevy. Gabika sa nepýtala, veď on začne sám. Dorotka, keď nedávno prišla s manželom na večeru, sa z ničoho nič spýtala, mami, ty si s otcom po tej svadbe v kontakte? V telefóne čosi naznačil a...Somariny, ohradila sa. Občas sa zastaví, keď sa potrebuje vyžalovať! Nečuduj sa, vytušila som, že doma to má ťažké, hotové peklo! Ty by si pripustila, aby sa prípadne vrátil? Zahriakla ju. Zbláznila si sa?! Nikdy! Počuješ? Nikdy!

Nie, v tomto mala Gabika jasno. Žiadne návraty! Ani náhodou! To by bol fakt gýč! Možno je zvrátená, ale vychutnáva si to presne takto. Také malé zadosťučinenie za tie prehučané noci do vankúša, keď ju opustil kvôli tej...! Nech si ju užíva, nech ju klame, nech ju podvádza s ňou.  Žiadna veľká frekvencia. Tak raz za dva-tri týždne. Viac by aj na ňu bolo veľa. Uvarí mu  napríklad moravského vrabca, ako dnes, prípadne inú jeho obľúbenú dobrotu, dajú si pohár dva vínka, pohovoria o živote, o práci, aj o politike, áno, aj sa posťažuje na to, čo doma, rád sa vracia do čias, keď oni boli spolu  a skončia v posteli. No a čo! Gabika to tak cíti, že nemá prečo mať výčitky svedomia. Oko za oko! S tým, že ona nemieni rozbiť tamtú rodinu. To naozaj ani náhodou, tie prudké city k Vladimírovi, to je naozaj dávnovek! Hoci, nie je slepá, cíti, že on by aj nedbal vrátiť sa na túto adresu, aj keď tá jeho terajšia je honosnejšia, v parádnej vile v luxusnej štvrti, veď...Zazobaná rodina! Raz aj začal s takou omáčkou, že ona je pravá a jediná láska jeho života, že za svoj omyl kruto platí, ale Gabika ho drsne zahriakla. Zabudni! Takto je to okej, ale nič viac!

Možno je skazená. Možno je zvrátená. Ale nemôže si nevychutnávať príjemný pocit z toho, že si s tamtou pani doktorkou vyrovnáva účty. A bude to robiť, dokiaľ sa bude dať. Pomsta? Škaredé slovo, ale so sladkou príchuťou.

pozrieť časopis