Slabosť silnej osobnosti

 

V lietadle Danica cítila príjemnú únavu, spojenú s pocitom dobre urobenej roboty, rokovania s partnermi boli úspešné a vlastne boli kratšie, ako sama predpokladala, tak sa rozhodla pre skorší návrat domov. Vlastne síce mohla ešte ostať, hotel mala rezervovaný ešte dva dni, mohla si užiť mesto, ale toto akosi nebola jej parketa. Ako by si ho užívala? Ponevierala sa po uliciach, sama zašla do kina, alebo sedela na letnej terase, pila nejaký drink a pozorovala ľudí? Takto tráviť čas, to nebola jej silná stránka. V pracovných rokovaniach vedela byť vecná, konštruktívna, nápaditá, ba dokonca vo vážnejších, a kritických chvíľach vedela primiešať dávku humoru, ale inak si pripadala nudná, nezaujímavá, nechcela obťažovať. Ten dnešný obchodný partner zo Švajčiarska síce po rokovaní položil otázku, či nezájdu spolu na drink, ale Danica za tou otázkou vycítila obyčajnú spoločenskú zdvorilosť, tak sa usmiala, poďakovala, že ešte niečo má. Vlastne aj mala. V tej chvíli sa rozhodla, že poletí ešte dnes, ak sa podarí letenka. Veď o čom by sa bavila s tým Švajčiarom?! Profesionálne záležitosti vybavili na oficiálnej pôde a nudná spoločenská konverzácia, to nebola práve jej parketa. Za tie roky odhadla svoje možnosti.

Výmena letenky sa podarila, v hoteli sa rýchlo zbalila, taxík ju odviezol na letisko a o dve hodiny už lietadlo mierilo na Schwechat. Dobre, že sa takto rozhodla. Byť doma o dva dni skôr. Milanovi neoznámila, že sa vracia. Ten bude v šoku. Bolo príjemné nevracať sa do prázdneho bytu, ako voľakedy. Život vie byť farebnejší, keď má žena vedľa seba muža, ktorý o ňu stojí. A Milan o ňu teda stojí, inak by ju nepožiadal o ruku, inak by sa s ňou neoženil. Fajn, že sa vracia skôr. Už dnes bude s Milanom, nemusí strácať čas v cudzom meste, aj keď, pravda, zaujímavom.

V lietadle si spomenula, že nemá pre svojho drahého žiadny darček. To sa predsa nepatrí prísť zo zahraničia s prázdnymi rukami! Listovala v ponukovom katalógu a potom sa usmiala na letušku. Že si bude prosiť tieto hodinky. No nie sú najlacnejšie, dúfa, že sa Milanovi budú páčiť. Nebude hľadieť na pár peňazí. Chvalabohu, nemusí ona otáčať každý cent v ruke, firma vie, koho v nej má a vie oceniť jej služby. Danica sa v duchu neskromne usmiala. Dobre oni vedia, akým je jej práca prínosom. Keď pred časom uvažovala o zmene a túto úvahu povedala aj nahlas na príslušných miestach, stretla sa s búrkou nesúhlasu. A s nebývalou ochotou podstatne navýšili financie, ktoré pristávajú na jej účte. No tak nekúpte svojmu drahému vlastne dosť drahé hodinky v lietadle. Nebude sa ako nejaký škrob vracať s prázdnymi rukami!

Na viedenskom letisku ju už čakal taxikár, ktorého si Danica nezabudla objednať. Bol zdvorilý, ale Danica si všimla taký mužský pohľad, ktorým si premeral jej objemnú postavu. O chvíľu je doma. Nebude sa zaoberať nafúkaným taxikárskym machom. O chvíľu je doma. A nedá mu nič navyše.

X  X  X

Nie, nedá sa povedať, ani s odstupom času, žeby Danica v škole pociťovala čosi ako šikanu. Mala prezývku tučko, ale bola tak nastavená, že to nebrala ako urážku, občas sa vedela na tom aj sama zasmiať. Veď čo, je tučko. Má to po mame, mama celý život žije s nadváhou a nepociťovala vtedy potrebu Danicu nejako obmedzovať v jedle, kŕmiť ju niečím nízkokalorickým a keď mala Danica chuť na sladké a to mala vlastne stále, dožičila jej. Pravda, občas je škrelo, že nie je na telocviku šikovná ako iné štíhle, alebo chudé dievčatá. Ale ako rástla, ako dospievala, nedalo sa jej nevšimnúť, že chalani, spolužiaci ju vnímajú najmä vtedy, keď potrebujú opísať úlohu, našepkať, poslať ťahák na písomke. A baby tie mali reči o chalanoch, že kto ide po kom, také tie pubertálne debaty a potom šminky a všelijaké módne záležitosti, no skrátka, toto nebolo nič pre Danicu. Večne v knižkách. Najlepšia žiačka, vysvedčenie jej kazila iba dvojka z telesnej, aj to vraj iba z milosti. Na to mohla Danica kašľať. Skoro pochopila, že bez cudzích jazykov sa v budúcnosti človek nezaobíde pomaly v nijakej profesii a naložila na seba, v španielčine bola dokonca samoukom, cítila, že jej to ide. Kým spolužiačky na gymnáziu už randili s chalanmi a do aleluja si vymieňali zážitky z prvých nesmelých milostných dobrodružstiev, Danica bola bokom, Danica bola nad vecou, považovala to hrdo za stratu času, aj keď v kútiku duše cítila, že je to aj z núdze cnosť. Že tučko! Jeden čas sa aj naštvala a dva týždne sa morila s nejakou vraj zaručenou diétou, ale mama sa jej smiala, netráp sa, zbytočne sa trápiš, máme to v rodine, gény neoklameš, zmier sa s tým a budeš šťastnejšia. Veď to. Mama nevyzerala byť nešťastná a Danica si nepamätá ani jedinký raz, že by jej otec vyčítal jej kilá, alebo žeby vypozorovala, žeby sa mu nepáčila. Tak sa na to vykašľala. Ale teda škrelo ju poriadne, že sa na ňu žiadny chlapec nepozrel tak, ako sa chalani pozerajú na baby, keď sa im páčia.

V triede pred písomkou bol o Danicu medzi spolužiakmi veľký záujem. Jedno, z akého predmetu. Horšie to bolo na stužkovej. V tých šatách, ktoré jej mama nanútila, sa vôbec necítila dobre. Prvý tanec s otcom, potom dlho nič, až potom ju akoby z milosti zatiahli na parket do spoločného kola. Také zážitky sa len tak ľahko nevytratia z pamäti. Ale ako ju to štve, to sa nesmie nikto dozvedieť.

Už bola na fakulte, keď sa jej mama spýtala – a nemáš nikoho?! Danica na ňu prekvapene pozrela. No myslím, nejakého nápadníka! Ja v tvojom veku som už randila s otcom. Hádam nechceš ostať na ocot?! Bože, tá matka má starosvetské názory, pomyslela si Danica trpko. Just! To vôbec nie je jej cieľ mať nejakého chlapa. Dnes je našťastie taká doba, že sa žena môže realizovať aj inak. A úspešne! A teda robila pre to všetko. Je predsa silná osobnosť. V hlave to má pekne usporiadané. Len tak sa dá presadiť v mužskom svete. Nemusí to byť iba našminkovaná pekná tvárička a štíhla figúra v módnych vychytávkach. Napokon, sú už obchody s celkom peknými vecami aj pre takzvané moletky. Ale nakupovať handry nikdy nebol Danicin koníček. Drela a drela. Nielen odbornosť, ale aj jazyky. A bez dôvernej znalosti nových technológií sa dnes človek nepohne. To všetko chce čas a pravda, aj zanietenie. V tomto si teda Danica verila.

Desať rokov po maturite. Stretnutie. No zábavné. Tri spolužiačky už mamičky. A Jana, vyhlásená dakedy za triednu najkrásavicu, sa umiestnila tuším ako druhá v súťaži miss a cestuje po svete ako modelka a najnovšie vraj ulovila známeho hokejistu. Maroš vraj už uznávaný lekár sa spýtal nahlas. A ty ako, Danica? Uškrnula sa. Normálne! Ale keď dobiedzali, povedala, že po štúdiu a zahraničných stážach sa dostala na vysoký manažérsky post vo firme s globálnou pôsobnosťou, hovorí plynule štyrmi jazykmi, kúpila si, pravda, na hypotéku, atypický byt v novostavbe a je spokojná so svojím životom, ktorý je pestrý a zaujímavý. A chlapi? To sa spýtala Vanda. Nula bodov, zasmiala sa Danica. Som stále tučko, či?! Smiech ocenil jej zmysel pre humor. Ty si vlastne fajn kočka, povedal lekár Maroš, neberieš sa príliš vážne.

Predsa im nebude vešať na nos, že sú chvíle, kedy na ňu aj v tom hektickom živote doľahne samota a túžba po niekom takom ozaj blízkom. Lebo to by nasledoval taký súcitný smiech.

X  X  X

Krásna pani, potrebujete pomôcť? Danica sa práve naťahovala do najvyššieho regálu v supermarkete, kde boli uložené jej obľúbené pečeňové knedličky. Neveriacky sa obzrela. To patrilo jej? Štíhly, dobre stavaný muž mal krásny úsmev,  a vykladal tovar do susedných regálov. Pri jeho výške nebol problém stiahnuť knedličky a položiť jej ich do nákupného vozíka. Nie je to praktické, čo? Stále sa na Danicu usmieval a ona sa nie a nie zbaviť pocitu, že ten chlapík je náramne sympatický. Poďakovala a pridala takú nič nehovoriacu zdvorilostnú vetu, ale ten chlapík chcel očividne pokračovať v konverzácii a ona, ktorá vždy z takýchto situácii cúvala, mala sama chuť predlžovať ten rozhovor. Chlapík bol fajn, veď kto ju kedy oslovil, že krásna pani? Aj keď sa jej pocity priečili zdravému rozumu.

Tak sa zoznámila s Milanom.  Jej sympatie narástli do takých rozmerov, že jej ale vôbec neprekážalo, že ten chlapík to nedotiahol po maturitu, že tu v supermarkete brigáduje, áno, brigádnické fušky mu vyhovujú, lebo on sa stále hľadá a keď nájde niečo, čo ho ale poriadne zaujme, potom sa toho chytí. Takýto brigádnický život mu vyhovuje, dáva mu pocit slobody. Ani by ste neverili, pri akých robotách som sa ja už ocitol. To už bol rozhovor pri káve, na ktorú ju pozval. Uznajte, stretol by som v nejakej kancelárii takú krásnu a zaujímavú ženu? No kto by sa čudoval, že také slová pohladili Danicinu dušu?!

Danicina mama nevolila opatrné slová. Načisto si sa pomiatla! Vôbec sa mi ten človek nezdá. Je to hochštapler na prvý pohľad, pobláznil ťa, lebo ťa chce využiť, chce sa dostať z ubytovne, chce sa mať pri tebe dobre a ty...Dievča moje, nechcela som, aby si ostala na ocot, ale toto?! Vydať sa za takého?!

Mama tomu nerozumela. Akoby nejaké tituly, akoby nejaké majetky boli všetko. Milan je skvelý. Je pozorný, je galantný, urobil by všetko, čo jej na očiach vidí. A požiadal ju o ruku a ona sa za neho vydá. Dobre, nezarába bohviečo, nemá stálu prácu, ale ona má silnú pozíciu vo firme a viac ako slušnú gážu a vlastne je to jej vec, jej záležitosť, do ktorej jej nikto nemá čo hovoriť. Milujú sa. Nič také v živote nezažila. Tak nech sa všetci nestarajú, nech držia huby. A tomuto sa Milan bránil, ale urobila to. Milan sa stal nielen jej manželom, ale aj spoluvlastníkom jej luxusného bytu. A vôbec sa nebránila tomu, keď sa ostýchavo spýtal, či by mu mohla prispieť na svadobný oblek. Bože, veď chvalabohu má z čoho.

Nie iba mama, ale aj ľudia vo firme, ktorí jej boli bližší, sa nestačili čudovať nad obratmi v jej živote. A mnohí v Milanovi videli vypočítavého chlapa, ktorý to vie so ženami a obalamutil múdru, ale nie príliš príťažlivú Danicu. A vyzerala to byť taká silná osobnosť. No jej život, jej šťastie...

X  X  X

V taxíku sa Danici preháňali hlavou všelijaké myšlienky. Vlastne ktovie, či Milan bude vôbec doma. Za tie dva roky, čo sú spolu, si musela privyknúť aj na to, že Milan má svoje záujmy, ktoré idú akosi pomimo nej, kamaráti, partičky, fitká, dlhé prestávky medzi brigádami, lebo sa predsa nebude naháňať za pár mizerných šupiek. A nebol vždy pozorný a galantný, ako spočiatku, ale to si Danica zrovnala v hlave, to je predsa normálne, nie je každý deň sviatok. Odpustila mu, lebo si ju občas vedel pritúliť, aj keď v posteli už nebýval aký nežný.  Ale tak čo, vyháňala z hlavy občasné nepríjemné pocity, miluje ju, veď sa s ňou oženil.

Keď odomykala, spoza dverí vyšiel hluk, smiech, hlasitý hovor. Milan má spoločnosť, mala som mu dať vedieť.  Položila kufor na chodbe a začula cudzí mužský hlas, Milan, toto musíš organizovať častejšie, musíš sa odmeňovať aj iným telom a Naty je fakt kosť, iná kategória, ako tá tvoja tučná manželka, veď to musí byť trápenie, líhať s ňou do postele! Nič nie je zadarmo, ozval sa Milanov hlas, človek sa musí obetovať, smiech, napime sa, Naty, poďme do spálne, vy ostatní sa bavte! A nevyslopte všetko!

Danica otvorila dvere do obývačky, spoločnosť onemela, To nie je tak, ako to vyzerá, habkal Milan a odtisol blondínu, ktorá bola naňho zavesená. Mala si prísť až pozajtra!

Denisa až teraz pocítila naozajstnú únavu. Niečo za niečo, pomyslela si. Priniesla som ti darček! Podala Milanovi tie drahé hodinky z lietadla. Nie som silná osobnosť, ani len škandál neviem urobiť.

pozrieť časopis