Diáre s citátmi a krížovkový Kalendár 2022 už v predajniach tlače, alebo kupujte tu:-)

Rozsypaný život

Z dnešného pohľadu sa to zomlelo dosť nečakane, vlastne narýchlo. Silvia bola vo vzťahu takpovediac perspektívnom už takmer dva roky, ale bola to dosť nuda. Naozaj nuda, ale to slovo nemohla pred nikým, najmä pred svojou mamou vysloviť, lebo tá bola z Viktora úplne unesená. Ale možno vycítila akúsi Silviinu pasivitu, lebo ustavične pred ňou zdôrazňovala Viktorove prednosti. Vzdelaný človek, inžinier, má dobre platenú prácu, vlastne aj fešák a má ťa rád, to sa pozná, nemáš čo váhať! A to jeho spôsobné správanie, je galantný, milý, slušný, muž do koča aj do voza! Len sa z neho nezblázni, mami, krotila Silvia toľké nadšenie. Fakt nemohla mame povedať, že jej dosť ide na nervy práve to jeho až nenormálne perfektné správanie, ktoré bolo svojím spôsobom vlastne puntičkárske, bože, až také lepkavé, tá jeho mamou ospevovaná galantnosť išla až za hranicu. Dobre, Silvia s ním chodila, dobre, možno aj jej spočiatku zaimponovala tá jeho galantná slušnosť, ale to sa človeku časom začne prejedať a nudí ho to. Viktor rád rozvíjal ich spoločnú budúcnosť, videlo sa jej, že to už berie ako úplnú samozrejmosť a vie aj to, že by to bol taký pokojný život, Viktor bol puntičkár a už teraz v predstavách zabŕdol aj do detailov, dobre, že nemal v hlave už aj návrhy záclon do ich budúceho bytu. Kristepane, myslela si Silvia, to vlastne v živote nezažijem nič vzrušujúce, prekvapivé? Nudilo ju to, ale neprotestovala. Možno z pohodlnosti, možno z akéhosi strachu pred mamou, ktorá by jej únik z perspektívneho vzťahu teda ťažko vedela stráviť.

Silvia pracovala v banke. Pobočka taká akurátna, ani obria, ani mini a napodiv kolektív tam bol celkom príjemný, ba ešte aj šéfka, taká statná päťdesiatnička celkom znesiteľná, ba Silvia nadobudla pocit, že na ňu trpí viac, ako na iné kolegyne. Veď zasa, Silvia bola spoľahlivá sila. Nebolo jej treba viackrát opakovať jednu vec a ku klientom vedela byť profesionálne milá, aj keď jej v tej chvíli dušu ťažili čierne myšlienky. A napokon, aj ten pracovný kolektív bral Viktora ako jej samozrejmého budúceho manžela. Čím to je, že aj tie baby tak naleteli na tú jeho zdvorilú galantnosť, keď ju Viktor občas prišiel po práci do banky vyzdvihnúť. Kedy do toho praštíte?! Príde čas, zvykla Silvia odpovedať. No dobre, že už dopredu nesondujú, aký svadobný dar by jej malo pracovisko nachystať. Ukrižovali by ju, keby sa im priznala, že sa s Viktorom nudí, že strašne túži po niečom vzrušujúcom, hoci to niečo sama nevedela presne pomenovať. Len sa v duchu, potajomky hrozila toho, že takto nejako nalinkovane by mala prežiť celý ďalší život.

Ešteže práca v banke, hoci dakomu zvonku môže pripadať tiež nudná, ba až otravná, Silviu bavila. Nevedela si predstaviť samu seba v nejakej uzavretej kancelárii, kde by bol jej najvytrvalejším spoločníkom iba počítač. Bavilo ju nazerať klientom, vlastne cudzím ľuďom do tváre, vyriešiť ich požiadavky na bankové služby a popritom si domýšľať, či vlastne vymýšľať ich osudy, hoci len na základe stôp, ktoré vyčítala z ich bankových účtov. Ty si nejaká strelená, povedala kolegyňa Maťa, s ktorou si bola v práci najbližšie. Priveľa špekuluješ! Ja vybavím klienta a prestane pre mňa existovať. A ty špekuluješ, čo bude večerať a či svojej žene nezahýba. Márnosť šedivá, vydaj sa už konečne. Nehovorím, nie si stará dievka, ale dvadsaťštyri, to je taký akurátny vek, aj keď dnes nie veľmi v móde. Potom sú staré baby mladými matkami, svet hore nohami! A za Viktora ďakuj pánu bohu!

Takto to bolo, kým sa to celé zomlelo.

X  X  X

Veď áno, Silvia bola všímavá pracovníčka, ten človek, ten zaujímavý chlapík nemohol uniknúť jej pohľadu. A teda už vonkoncom si nemohla nevšimnúť, že hoci si neprisadol k jej pracovnému pultu, že na ňu tak akosi až provokatívne zahľadel a na druhý raz aj tak nebadane kývol hlavou, akože na pozdrav. Usmiala sa, jasné, ale on zasa zamieril ku kolegyni. Dopekla, tak čo na ňu hľadí, kýva na pozdrav a ide inde? No sama sa čudovala, prečo ju to tak štve. Zaujímavý chlapík, štýlový, taká nedbalá elegancia, skrátka mal čosi do seba, no mal veľa do seba. A fakt ju štvalo to, že ju tak dráždi. Márnosť, veď je to klient, jeden z mnohých, tak čo sa jej motá v hlave?! Prečo ju dráždi?! Spomenula si na svojho uhladeného Viktora. Markantný rozdiel! Som sviňa, prečo vôbec tých dvoch porovnávam?! 

Keď vybavený od kolegyne odchádzal, opäť sa na Silviu usmial a kývol hlavou na pozdrav. Debil jeden!

Nabudúce, teda o nejaký čas, keď prišiel do banky, zamieril rovno k nej. Presunúť vlastne dosť smiešnu sumu na nejaký účet, tuším nedoplatok na byt a ona sa profesionálne spýtala, vy nepoužívate internetbanking? Zasmial sa, iste vám prichodím ako z minulého storočia, ale ja sa toho bojím, aj keď strach z takýchto záležitostí prislúcha tým skôr narodeným. A že okrem toho, rád chodí do banky, že táto inštitúcia má pre neho zvláštnu príťažlivosť! A usmial sa tak veľavravne, žeby to malo byť Silvii jasné. Tá urobila, čo bolo treba, dala podpísať klientovi a dodala, hotovo. Chlapík štramácky poďakoval a akože nenápadne, ale tak, aby si všimla, vypustil z ruky na pult zložený papierik. A odišiel.

No ako v nejakom filme. Na papieriku stálo, že sem chodí kvôli nej a že mu nedá spávať a že je veľmi nesmelý a... Číslo na mobil. Smiem dúfať, že zavoláte?

Kristepane, v Silviinej hlave nastal taký zmätok, že ďalšieho klienta nebola schopná vybaviť, kolegyni kývla, že si musí odskočiť. Na toalete si studenou vodou opláchla tvár a dívala sa na seba v zrkadle. Zmätok, zmätok, ale ukrutne vzrušujúci. Jasné, že zavolá. Jasné! A Viktorovi začne po kvapkách servírovať, že oni dvaja, že to nemá žiadny zmysel, že sú natoľko rozdielni a bla-bla-bla... Pravda, netuší, ako to s chlapíkom dopadne, ale mama nech sa aj na hlavu postaví, je to predsa jej život. Veď už ani nedúfala, že ju postretne čosi také vzrušujúce! A v banke!

X  X  X

Ale veď ona nie je na hlavu padnuté naivné dievčatko, presviedčala Silvia samu seba. Možno sa Egon niekomu vidí, že je prelietavý, že mu ide o krátkodobé flirty, nebodaj jednorazovky, ale to vôbec tak nie je. Je pozorný a milý, ale nie tak trápne, ako Viktor, aj jeho pozornosti sú vzrušujúce. Keby mu išlo iba o tú posteľ, predsa jej nenavrhne, že keď má doma problémy s matkou, nech sa presťahuje k nemu do garsónky. A bol veľkorysý, s ním sa Silvia dostala do takých luxusných podnikov, že sa jej zdalo, že to všetko sa jej iba sníva. Skrátka úžasné, každá chvíľa s Egonom bola úžasná. Jej súkromie veru prestalo byť nudné, šedivé. Prirodzene, na nejaké reči o spoločnej budúcnosti neprišlo, to má čas, na to sú spolu krátko. Nechcela sa veľmi vypytovať, čím sa vlastne živí, veď sa nezdalo, žeby trpel finančnými suchotami, v týchto záležitostiach bol naozaj grand a aj to po Viktorovi Silvii hrozne imponovalo. Žijem nádherný čas, uisťovala sa.

Raz tak akoby mimochodom Egon poznamenal, že sa pohybuje v zaujímavom biznise, ktorý je kvapku rizikový, ale on že sa rizika nikdy nebál. No nemilujte takého chlapa!  Až to Silvii tak prišlo, že jej práca v banke je vlastne taká nudná, hoci predtým si svoju robotu chválila. Ale dobre jej padlo, vlastne akoby jej Egon brucho pomastil, keď podotkol, že jemu sa naopak vidí zaujímavá, že veď som ti vtedy na začiatku prezradil, že mám banky rád. A aby pridal na vážnosti záujmu o jej prácu, vypytoval sa na podrobnosti takého bankového diania. Čo, kde, kedy, ako, aké sú tam bezpečnostné opatrenia, ako je to tam s hotovosťou, kto má k nej prístup a ako... Skrátka také detaily a Silvia, ale ani náhodou nemala pocit, že tie informácie už hraničia s bankovým tajomstvom, bola celá rada, že Egon sa tak zaujíma o jej prácu. A ostala na noc. Nie, presťahovanie do garsónky odmietla, aj keď s mamou bola na vojnovej nohe. Keby si mal väčší byt, poznamenala koketne. Všetko bude, láska, keď sa zadarí najbližší biznis.

Milovanie s Egonom bolo úžasné, Silvia mala pocit, že je v siedmom nebi. Veď áno. Vďaka Egonovi objavila aj vo vlastnej sexualite nové obzory.

X  X  X

Aj toto sa zomlelo nečakane. A rýchlo. Veď Silvia sa tvárila rovnako prekvapene, ako ostatné kolegyne, keď polícia začala vyšetrovanie. Áno, ich pobočku vykradli! Napriek všetkým bezpečnostným opatreniam! Vyšetrovatelia prišli k záveru, že zatiaľ neznámy zlodej sa musel dostať k interným informáciám o fungovaní banky. O bezpečnostných opatreniach. Silvia vtedy pocítila sucho v hrdle. A strach ako nikdy v živote. Egon ju predsa uistil, že to je čistá práca, že na to nikdy nikto nemôže prísť a že keď mu v tom pomôže, čaká ich senzačný život. Vzrušujúci, bez obvyklých materiálnych starostí. Veď áno, vlastne spomenul spoločnú budúcnosť, uvedomila si vtedy Silvia a utvrdila sa aj v tom, ako je na ňom závislá. Bože, veď srdcu človek nerozkáže! Áno, súhlasila s Egonom, že mu so všetkým pomôže, ako bude vedieť, ako bude môcť. On povedal, dobré dievčatko, múdre dievčatko!

Urobili to. Ale tí vyšetrovatelia boli dobiedzaví, odporní, nedali pokoj a Silvia cítila, že sa pomyselná slučka okolo nej sťahuje. Povedali, že hlavného páchateľa už majú a ten ju označil ako spolupáchateľku. Ju, dobré, múdre dievčatko.

Že domčeky z karát sa vedia rozsypať. Ale aj život! Mama fňuká v súdnej sieni, keď vynášajú nad Slivou rozsudok. Osem rokov nepodmienečne. Egon, ktorý jej po celý čas uhýbal očami, dostal jedenásť. Ale veď čo ona urobila zlé?! Iba sa zamilovala a túžila po vzrušujúcom živote. Tak ho má mať! V base?! Viktor je všetkému na vine! Nemal byť taký otravne nudný!

 pozrieť časopis