Rodinná povinná jazda

Ešte kým Elena stisla zvonček na bráničke, povedala svojmu mužovi, nemám sto chutí na túto povinnú jazdu a ten len zahundral, môj názor poznáš dávno, ja sa len prispôsobujem! Dobre, dobre, ale sme predsa rodina, to sa nedá odignorovať, tak sa ovládneme, nie? A nebuď celý čas morózny, dodala Elena príkaz. A zrazu že, poďme sa ešte predtým prejsť po ulici môjho detstva. Tak sa mlčky prechádzali, on celý rád, že to celé aspoň na chvíľu odsunuli.

Veď áno, chápe ho, ofrflal každú túto, ako to on nazval, povinnú jazdu, nepasovali mu tieto povinné jazdy, ale čo už! Jela je jej staršia a jediná sestra a dnes majú okrúhle výročie sobáša, chcú to osláviť, to sa predsa nepatrí, hľadať nejakú výhovorku. Hoci sama povedala, že nemá sto chutí...

S Jelou teda nikdy neboli kamarátky, ani v detstve, ona, o štyri roky staršia, vždy mala pocit, že ju musí komandovať, vychovávať, že ona má vždy pravdu, Elena sa kvôli jej diktátorstvu dosť aj naplakala, teda kým bola malá. Neskôr si už vedela otvoriť ústa, hádky bývali búrlivé, aj sa pobili, ale v ich rodine tak bolo, že pravdu má ten starší. Elena sa vlastne dodnes nezbavila pocitu, že ich mama nadŕža sestre, že ju má radšej, že v jej očiach je Jela tá lepšia, krajšia, múdrejšia. Ona že to v živote niekam dotiahne, na rozdiel od Eleny. Otec sa do týchto babských záležitostí nezvykol miešať, aj keď ho mama dôrazne vyzývala. Som z vás celý ohučaný, občas poznamenal. No to je fakt, otec mal najradšej predovšetkým svoj pokoj. Pozíciu generála v rodine celkom rád prenechal mame. Lebo mama bola tá energická, tá, ktorá mala vždy pravdu, vždy všetko vymyslela najlepšie a Jela, tá bola celá po nej. Dalo by sa povedať, že Elena vyrastala v spoločnosti najmä vlastných komplexov. Taká tá naša malá, ktorá má predovšetkým poslúchať.

To si však vybojovala, po správnosti treba priznať, že vtedy výnimočne aj za pomoci otca, že nie, ona nechce ísť na gymnázium a potom na právnickú fakultu, ako jej staršia sestra, ona chce byť kozmetičkou a hotovo! Ešte dnes sa vie Elena začudovať vlastnej odvahe, s akou si dupla. Napokon mama súhlasila, ale nezabudla dodať, že budeš ty ľutovať, raz si spomenieš na moje slová. No a aha! Dnes má Elena vlastný kozmetický salón, je z nej teda pani podnikateľka, zamestnáva ďalšie dve kozmetičky, mimo lockdownu sa jej darí, má početnú stálu klientelu, ani náhodou neľutuje, že z nej nie je právnička. Napokon ani z Jely nie je, lebo tá v treťom ročníku otehotnela, narýchlo sa vydala aspoň že za právnika a jej profesia je vlastne domáca pani. Tak! Ale aká smotánková domáca pani, Elenin muž to hodnotí tak, že snobstvo jej kričí z očí. Veru, Elenin muž si s Jelou teda vonkoncom nesadli. Iba raz sa s ňou dal do polemiky na politickú tému, to iba preto, že si vypil viac vína a akcia sa konala u nich doma a keďže jej vôbec nedával za pravdu, Jela urazene a demonštratívne zavelila na odchod. Odvtedy býval Elenin muž na spoločných rodinných akciách mlčanlivý, až morózny a zúčastňoval sa na nich len kvôli nej, lebo že rodina! Lebo politika bola obľúbená téma, ešte kým žila mama. Tá bola v podstate fanatická obdivovateľka Mečiara, to bol podľa nej chlap, ktorý tomu rozumel a ktorý chcel dobre pre Slovensko, skrátka taká babka demokratka, tá veru ťažko niesla jeho pád, dobre že nevyhlásila smútok v ich domácnosti.

A Jela, celá mama. Ibaže Mečiara na pomyselnom piedestáli vystriedal Fico. Ten skrátka tiež nemal chyby. No vtedy došlo k tomu konfliktu medzi Jelou a Eleniným mužom u nich doma. Dovolil si poznamenať, že je to diktátor, ktorý neuznáva žiadny iný názor a jeho okolie mu pochlebuje a že frajerku si berie na rokovanie s nemeckou kancelárkou, skrátka pomenoval veci tak, ako sa diali a bol výbuch. Jela pomenovala švagra, že je protislovenský živel a už sa brali. Keď vypadli, muž poznamenal, veď ten jej právnik, ten má tiež dobre za ušami, tomu sa teraz darí, aha, ako sa zmáhajú a tvoja sestra len žena v domácnosti, no, škoda reči! Veď Elena nebola na hlavu padnutá, ani zamak nesúhlasila s názormi svojho príbuzenstva, ale predsa... Rodina je rodina, no čo, kvôli politike sa prestanú vídať?

Takéto myšlienky sa motali Elene v hlave, keď sa prechádzala po ulici svojho detstva. Veď aj toto! Rodičovský dom zdedila Jela, ako ináč, veď ona bola tá správna, neboj sa, Elenka, ty dostaneš ten pozemok na dedine  po babke a ešte ti aj prispejeme na lepšie bývanie. A napokon, Jelka sa prvá vydávala, tu sa zabývala, tu už rastú jej deti, ty si sa vždy držala tak bokom, uznáš sama. Aj otec by to takto chcel. Otec totiž dostal infarkt a umrel a potom nastali tieto reči o dedičstve. Bude to Jeline a ja tu budem mať právo doživotného bývania. Elena už vtedy tiež vydatá, bývali s mužom a s malou dcérkou Emkou v podnájme a akurát si vybavovali hypotéku na vlastné bývanie. No veď dobre, tak keď mama prispeje... Boli to ešte koruny, šesťdesiattisíc. Plus nejaký bezcenný pozemok a Jela rodičovskú vilu. Mama mala právo tak sa rozhodnúť, ale Elena vtedy cítila trpkosť. Nevidelo sa jej to celkom spravodlivé. Ale čo s tým mala ona robiť? Elenin muž sa zdržal komentárov. To sú vaše rodinné veci, ja nemám nárok!

Veď je pravda, keď mama ochorela na rakovinu, starala sa o ňu Jela, veď bývali spolu a Elena nemala kedy z druhého konca mesta chodiť každý deň, navyše vtedy rozbiehala svoj salón, možno je to pre niekoho hlúpa výhovorka, ale fakt nebolo kedy. A sama uzná, nebol  pre sestru ľahký ten posledný mamin mesiac. Našťastie, to trápenie sa dlhšie neťahalo. Uľavilo sa mame a pravdaže aj Jele. Elena žialila tak normálne, bola to jej mama, aj keď si nikdy neboli príliš blízke. A napokon, rodičovská vila patrí sestre, bola to predovšetkým jej povinnosť, postarať sa o mamu.

Aj tak človek pocíti clivotu, keď prechádza ulicou svojho detstva. Keď zastali pred domom, ktorý prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, veď švagor, známy právnik netrpel nedostatkom, Elenin muž z čista-jasna poznamenal, aj tak ťa dobre obabrali s tým dedičstvom. Stavím sa, že to s tvojou nebohou mamou upiekla tvoja drahá sestra. A my sa trepeme oslavovať akési výročie sobáša! Bohovský program na sobotňajší večer.

Mlč, prosím ťa, zahriakla ho Elena a stisla zvonček na bráničke.

     X  X  X

Komorná zostava. Kde máte Emku, spýtala sa Jela a Elena, že má dnes nejaký program s priateľkami, že pozdravuje. Emka teda doma povedala, že v žiadnom prípade nejde, že sú alebo hádky o politike, alebo snobská nuda. Aj naši chalani si išli po svojom, preriekol švagor advokát žoviálnym tónom, ale ráno rodičovstvu povinšovali s vďakou, že toľký čas to spolu ťahajú.

No! Aperitív značkový francúzsky koňak v priestrannej jedálni, spojenej s obývačkou. Treba povedať, vkusný minimalizmus, nie to, čo sa dá vidieť v interiéroch mnohých novodobých zbohatlíkov. Aj celkove rekonštrukcia rodičovskej vily znesie prísne kritériá. Slávnostné menu ako v luxusnej reštaurácii. No nie ako u nás v paneláku, pomyslela si trpko Elena. Kvapku so závisťou?! Dokonca Elenin muž sa zmohol na pochvalu, skvelá práca, švagrinka, rozbíf je presne taký, ako má byť! Jela sa spokojne usmiala a najmä keď pridal slovká uznania aj švagor advokát, že manželka sa za tie roky vypracovala, pokojne by mohla účinkovať v nejakej relácii o varení! A Elenin muž ešte, že moja žena sa ti ani nepriblíži, vieš, ale ona má aj iné starosti, salón toľký čas zatvorený kvôli pandémii, nie je jednoduché držať ho nad vodou. No, to si mohol odpustiť, blyslo hlavou Elene.

Ale od témy sa neodbočilo, Jela že je fanúšička a verná diváčka tých televíznych relácii o varení na všetkých možných staniciach a recepty, ktoré sa jej pozdávajú, potom skúša, je za rozmanitú a čerstvú stravu, aj chalani to potrebujú a tuto Eduard má náročnú prácu, musím ho držať v kondícii. Veď hej, povedala Elena, nedávno sme ťa videli v televíznom spravodajstve, ty teraz obhajuješ jedného z tých prominentných väzňov, ktorých teraz Fico nazýva politickými, však?! Drahý Eduard žoviálne prikývol, že práca je práca a každý má právo na kvalitnú obhajobu. Ale nebolo to vybavené tou poznámkou, sestra Jela očervenela, vy si fakt nedáte pokoj, vy stále musíte rýpať, veď je nad slnko jasnejšie, že tie väzby, to sú politické objednávky, bývalý premiér Fico má pravdu. Že sa porušuje zákon a že taký chaos, aký pripravila táto vláda, to je niečo neskutočné, že veď ten Matovič nie je v poriadku, to vidí každý a že táto formálna výmena premiérov, to je len cirkus. Jela samozrejme podpísala petíciu za referendum, celá naša rodina to podpísala, nech sú nové voľby a nech sa vrátia ľudia, ktorí veciam rozumejú, nie takíto hašteriví amatéri! Jela skrátka išla, no celá mama, pomyslela si Elena a jej muž sa už vzdialil od stola a ticho si prezeral drahé výtvarné originály, ktorých bolo na stenách neúrekom. Ešte si pomyslela aj to, či švagor Eduard nemá obavy, že aj na neho príde, lebo...

Aj vy by ste tú petíciu mali podpísať, keď ste pri zdravom rozume, lebo ak ste, táto amatérska banda vám nemôže byť po chuti a vôbec, čudujem sa, Elena, vychovávala nás rovnaká mama a tvoje myslenie sa posunulo teda veľmi neprávnym smerom, no mne sa z toho dvíha žalúdok!

Elena mlčala. Iba si spomenula, ako sa pred časom Jela chválila, že vtedy ešte štátna tajomníčka bola u nich na večeri a že to bolo veľmi príjemný večer. Predsa jej to nebude teraz pripomínať, prilievať olej do ohňa. Nie, ďakuje, ďalší pohárik si už neprosí, ale áno, víno je skvelé. Radošinský klevner, pomenoval švagor Eduard a to sa otočil od obrazov Elenin muž, tú pivnicu, tie vinice vlastní, alebo vlastnil jeden z tých oligarchov, čo je teraz v base, však?

Elen, už je dosť hodín, zavolám taxík a poďakujeme hostiteľom za skvelé jedlo a vynikajúce posedenie, však?!

Keď na ulici Eleninho detstva čakali na taxík, povedal Elene muž, že rodina nerodina, toto bola posledná povinná jazda. Že má len jeden žalúdok. Hotovo. Elene prirodzene nebude brániť stretávať sa so sestrou, veď nech ju vyškolí v politických otázkach.

pozrieť časopis