Rebelantka

Nie, nechcelo sa jej vracať do minulosti, to vlastne nikdy, priečilo sa jej brať si z nej nejaké ponaučenia, ktoré by mali ovplyvňovať jej konania v prítomnosti a budúcnosti. Soňa to mala v sebe, pokiaľ jej pamäť siaha, bola impulzívna a podľa mienky iných akoby v jej konaniach absentovala logika. Dakto tomu hovorí aj zdravý rozum. No veru jej okolie sa niekedy nestačilo čudovať. Veď áno, aj rodičov tým dakedy privádzala až do zúfalstva. Ale veď vlastne bývalo to také vcelku neškodné zúfalstvo, veď ani neprepadávala v škole, ani neskúšala drogy, alebo žeby ju nebodaj naháňali policajti, to nie, do veľkých vylomenín sa nevrhala. Ale keď raz povedala, že na klavír chodiť nebude, radšej sa hodí pod vlak, tak dosiahla svoje. Veď jasné, rodičia si povedali, že radšej dcéra bez klavíra, ako pod vlakom. Otec to ťažko niesol. Bol uznávaný vedec, ale jeho záber bol široký, miloval operu, vážnu hudbu vôbec a myslel si, dúfal, že keď bude Soňu vláčiť do opery a na koncerty do filharmónie, že ju to nabudí. Aj doma furt z gramofónu árie svetových hviezd, ale raz darmo, jej sa to priečilo, ona fičala na rockových hviezdach a otec, staromódny ťažký intelektuál, to nevedel stráviť. Konflikty boli. Ale ten nápad s hodením sa pod vlak, bol vlastne úprimný, ten zabral. Otec prestal snívať o tom, že z jeho dcéry bude klavírna virtuózka. Niežeby nemala Soňa problémy so svojím okolím. Tresla vždy rovno to, čo ona sama považovala za správne a rozhodne pri komunikácii nepoužívala taktiku a nezamýšľala sa nad následkami. Aj preto boli problémy v škole, s pedagogickými autoritami, rozhodne nie kvôli prospechu. Pridávaš mi vrásky, povedala jej mama. Kúp si dobrý krém a zájdi do kozmetického salónu, odvrkla Soňa. Teda nie žeby rodičov nemala rada. Iba si chcela žiť po svojom. Aj svoju izbu si doriadila tak, že mame vlasy dupkom stávali. Veď áno. Užili si s ňou. Nepodarilo sa im vyrobiť z nej poslušné, spôsobné dievča, ktoré s pýchou pretŕčajú pred širokým príbuzenstvom, pred známymi. Vždy boli prítomné obavy, že čo zasa len tak tresne. Fakt to nebolo príjemné, keď otcovej sestre rovno trepla, že tie jej módne gate sú síce v pohode, ale na menej kíl. Uznajte! Rodičia sa išli prepadnúť.

Rodičia akceptovali, že nepôjde na medicínu, že z nej nebude lekárka, ako mama, ba ani na fyziku, ako otec. Veď jazyky sú tiež dobré, má napokon viac ako slušné základy z gymnázia. Rešpektovať sa naučili aj jej dosť strelené obliekanie. Ale nejaké dôvernosti, napríklad že medzi mamou a dcérou, to sa nekonalo. Ale veď vlastne, Soňa to cítila, nejaká mimoriadna snaha sa nekonala ani z druhej strany. Tak prečo by im mala ona vešať veci na nos?! Veď spolužitie bolo v podstate mierové. Nevyrobila im predsa žiadny škandál! A študuje úspešne. Tak čo?! No ale dosť to vypuklo, keď sa na scéne zjavil Dávid. To bola akože riadna búrka!

X  X  X

Teda niežeby Soňa bola pred Dávidom úplne cnostná dievčina. Bolo zopár vzťahov, do ktorých vhupla impulzívne, ale keď sa jej zazdalo, že je to vlastne strata času, nemala problém vec ukončiť, uzavrieť. Dávid, to bola iná káva! Vtipný, duchaplný, zdvorilý, ale žiadna bábovka, muzikant, spevák, márnosť, veď tá kapela už raz bola aj v telke, no niečo úžasné. Nebolo o čom, Soňa v tom skrátka bola až po uši. Všetko, ale úplne všetko, ako má byť. Pravda, kapela ešte nebola hviezdna, ale všetko chce svoj čas, chalani do toho dávali dušu, Dávid najmä, iba ich akosi šťastie obchádzalo, ale veď to sa spraví, najmä Dávid je úžasný talent, to musí vidieť a počuť aj slepý a hluchý. Veď už aj v telke raz boli a potom nič, ako je možné, že ich neoslovil nejaký zdatný agent, ktorý by dohadzoval ďalšie príležitosti? Nahrávanie v štúdiách, rádiá?!

Soni Dávid povedal, že čosi sa vraj aj črtalo, ale potom sa to pokašľalo, lebo sa zabudli na nejakom žúre a potom to vyznelo ako veľké fiasko, ale keby mali šancu, takú naozajstnú, dali by dole aj IMT Smile alebo aj kohokoľvek. A horšie je, že dochádzajú prachy a on už nebude mať na podnájom a bude sa musieť vrátiť do pekla domov, na východ a počúvať tie rodičovské lamentácie, že veď má maturitu z elektrotechnickej priemyslovky, že si má nájsť poriadnu robotu a živiť sa ako slušný človek!

Tak toto Soňa dobre chápala. Rodičovské lamentácie vedia ísť dobre krkom! Ale vonkoncom si nevedela predstaviť, že Dávid by sa mal so svojím talentom odpratať kamsi na východ! A čo ona?! To by mal byť medzi nimi koniec? Nie, nie, nie! S tým sa dačo musí dať urobiť! Ona už niečo vymyslí!

X  X  X

Že predsa už má dvadsaťdva a žeby teda bolo úplne normálne a mohlo by to byť aj v pohode, keby si priviedla domov priateľa. Otec sa vlastne prívetivo usmial a povedal Soni, prečo nie, tak v sobotu o štvrtej? Mama nachystá nejaké chlebíčky. Radi ho poznáme. A čo študuje tvoj priateľ? Porozprávaj o ňom viac!

No úplne úžasné! Rodičia vedia byť niekedy ako z predminulého storočia! A spustila zhurta, že v sobotu o štvrtej sa na chlebíčky môžu vykašľať, že David je umelec, talentovaný hudobník, aj spevák, ktorý má momentálne smolu a problémy, trvalé bydlisko na druhom konci republiky a potrebuje niekde bývať a oni dvaja sú spolu už päť mesiacov, tak v čom je problém, keby býval s ňou v jej izbe? Bože, Soňa si pateticky vzdychla, stále žijem v tom, že moji rodičia sú normálni, moderní ľudia dvadsiateho prvého storočia!

No s tou ich modernosťou to nebolo celkom tak, ako v Soniných predstavách. Mamička dosť konzervatívna, vlastne dosť veriaca, si nevedela predstaviť, aby  nim do domu prišiel nejaký neznámy muzikant, ubytoval sa u nich v Soninej izbe bez sobáša. Otec iba poznamenal, dvadsaťpäťročný muž bez práce, bez financií a s nejakou iluzórnou predstavou o hviezdnej umeleckej budúcnosti?! No teda pre Soňu rodičovská sprcha. Keď na tom tak nástojíte, v poriadku, my sa môžeme aj zobrať, keď je pre teba, mami, ten papier taký dôležitý. Spýtam sa Dávida, či je pokrstený. A ešte Soňa pridupľovala, že pre ňu je Dávid ten najdôležitejší, že ho miluje ale úplne nadovšetko a ak sa pousilujú to chápať, nebudú jej stáť v ceste. Lebo áno, Dávid je pre ňu najdôležitejší.

Láska moja, pre teba všetko, reagoval Dávid. Milujem ťa ako koňa! Zoženiem papiere na ten kostol, keď vaši na tom trvajú. Jasné, že si ťa zoberiem! Kvôli tomu si predsa neposeriem svoju kariéru. Akurát nemám prachy, od prvého kde bývať a kapela potrebuje šliapať tu! Láska moja, ja na tvoju počesť fakt napíšem a naspievam nejaký song. A to ti garantujem, keď prídu lepšie časy, bude fičať v rádiách od rána do večera!

Soňa bola uveličená. Strašne jej imponovala Dávidova nekonvenčnosť. Bol pri tomto dialógu trošku pripitý, ale človek musí nejako zahnať stresové situácie. Bol úžasný. Jednoducho ju bez veľkých slov popýtal o ruku. No nemilujte takého človeka!

Večer oznámila rodičom, že ju Dávid požiadal o ruku. A že pôjde aj do kostola. A či ho teda môže nasťahovať do svojej izby, lebo mu končí podnájom. A že keby nie, pôjde s ním aj ona spávať hoci na stanicu, alebo tak niekam... Soňa bola skrátka rebelantka!

Rodičia mlčali a potom povedal otec, že si to nechajú prejsť hlavou. Ale že predtým by ho dosť radi spoznali. Keď už teda...

X  X  X

No čo už! Vcelku milý chlapec, ten Dávid, prišiel aj s kyticou, ktorú mu naordinovala a zaplatila Soňa, mamička celá uveličená. Trošku na ich vkus netradičný zovňajšok, hlava dopoly vyholená a zvrchu taký copík, ale veď, asi nerozumejú mladým. Soňa mu vo svojej zamilovanosti predpísala scenár, určila tému konverzácie, s mamičkou o situácii v zdravotníctve a s ockom trošku o opere, veď nech si vygúgli zopár svetoznámych skladateľov. A nech neprevracia pohárik, ako má vo zvyku, lebo potom by vo svojej úprimnosti mohol všetko pokašľať. Dávid keď chcel, vedel zapôsobiť. O svojej kapele tak skromne. Veď boli aj v televízii. Ale dnes aj v hudobnej branži je mafia, ale oni to prekonajú, majú vysoké ambície, že to musí vyjsť. No Soňa mu za túto komunikáciu dávala v duchu vysokú známku. Bol úžasný. Rodičia súhlasili, že sa môže nasťahovať do Soninej izby aj pred svadbou. Veď nie sme mechom udretí, povedal otec, aby sme v dnešnej dobe tieto veci brali tak konzervatívne. Dokonca spomenul, žeby po svadbe mohli Soničke kúpiť nejaký menší bytík, nech majú mladí súkromie. Soňa v duchu skonštatovala, že fotrík je napriek všetkému z minulosti úplne úžasný. Kvázi pytačky sa skrátka vydarili, aj keď Dávid v závere z toľkého nadšenia, že všetko dobre dopadlo, tie poháriky začal obracať, až nakoniec nocoval v Soninej posteli. Napokon, čo už!

X  X  X

Veď to! Nevracať sa do minulosti! Dobre! Rebelka Soňa bola zamilovaná,  chcela iba Dávida, toho úžasného muzikanta. Ale rodičia mohli situáciu vidieť z nadhľadu. Čo pobláznil aj ich?! Skromná svadba bola v deň Soninej promócie, Dávid si neželal nejaký cirkus a jeho rodičia sa vraj nemohli dostaviť, lebo mama že má nejaké zdravotné problémy. Ale otec bol grand. Odovzdal im, ako mladomanželom kľúče od dvojizbového bytu. Síce starý panelák, ale lepšie ako nič. Dávid bol spokojný. Soňa už v poslednom ročníku mala fušky ako prekladateľka v jednom vydavateľstve, na základné živobytie bolo. Teraz dostala trvalú zmluvu. A Dávid a jeho kapela stále túžili po svetovej, alebo aspoň miestnej sláve. Že urobia revolúciu v muzike! Dopekla, ale aj ten chľast, ako inšpiratívna nutnosť niečo stojí. Nemala si nástojiť na vyššej gáži?! Dávid z tých akože skúšok s kapelou chodieval pripitý a niekedy aj na mol. Chvíľami sa Soni aj zdalo, že tá cesta ani nie tak za slávou, ale aspoň za normálnym fungovaním jednej hudobnej skupiny, z ktorej by boli aj nejaké príjmy, trvá akosi pridlho. Ošiaľ zamilovanosti akosi vyprchával. Ona, vždy, správna rebelantka sedí aj v noci pri počítači a prekladá, aby zarobila aj pomimo a on príde v noci namazaný a povie, že sa na to môže vysrať, lebo tá hudobnícka mafia má chápadlá všade. A ich kapela bola predsa pred pár rokmi aj v televízii.

To tak človeku vystrelí. Aj Soni. Veď ho vlastne živí, oblieka, financuje aj jeho chľast a David stále žije v nejakej chimére. Nie, už ju tak nebaví žiť v takom napätí. Sedí a prekladá. A zarába. Aj naňho. Toto je život, o ktorom snívala vo svojom rebelantskom období? Možno by sa už patrilo mať aj dieťa. Ale do takejto atmosféry? Áno, vraví jej občas, láska moja jediná, ale znie to ináč ako voľakedy, teraz z úst opitého, neuznaného muzikanta!

Rodičia nie sú slepí. Rodičia vidia a čo nevidia, to si domyslia. Lebo Soňa už nemá aspoň pred nimi také, že povedať, čo slina na jazyk prinesie. Sama vie, že by mal ísť na protialkoholické. Ale ani Dávidovi sa to neodváži navrhnúť. Lebo vi, že on vie byť agresívny, keď je pod parou a keď nie je, tak nevníma obsah slov. Otec navrhuje, že rozvod a nech ho vysťahuje z bytu, ktorý je, chvalabohu, na jej meno. Ešte pred sobášom. Ocko bol prezieravý.

Vie, že musí s tým niečo urobiť. Sama si život takto nepredstavovala a už vôbec nie vo svojich rebelantských a zamilovaných časoch. Vlastne už nie je rebelantka a ani zamilovaná. Hnusí sa jej dotknúť jeho uteráka, hnusí sa jej, keď sa po nej načahuje v posteli. Musí sa vrátiť do minulosti. Mala dať viac na reči svojich rodičov. Musí pozbierať odvahu a povedať mu, nech vypadne! Bojí sa iba toho, aby ju pritom nezabil. Keď sa rozzúri, vie byť divoký. Dávid, budúca slávna rocková hviezda. Nič nenahrali, bohviečo a bohvie kde vraj skúšajú.

Bola som idiot, ktorý naletel, úplne triezvo si skonštatuje Soňa. Ale toto dá! Rozvedie sa s ním a vyhodí ho z bytu. Už nie je rebelantka. K tomu si bude musieť zvolať otca.   

pozrieť časopis