Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Pomýlená láska

Paula sa ako bez života dvíhala z postele. Únava na tele i na duši. Celú noc nezažmúrila oka. Domček z karát je definitívne rozsypaný. Blyslo sa ale svetielko nádeje. Zásnuby nie sú svadba! Občas zásnuby bývajú nezáväzné.

 Jej syn sa musel načisto zblázniť! Od malička mu vystielala cestičky, ofukovala ho, nech ho nestretne nič, čo ona sama považovala za nevhodné. Muž jej výchovné metódy toleroval, iba občas mal mierne ironické pripomienky, najmä keď z ich syna bol už hotový, dospelý muž a ona stále okolo neho ako o škôlkára. Prosím ťa, brzdi už! Nechaj ho dýchať! Paula vždy iba urazene pokrútila hlavou. Ona sama najlepšie vie, čo je dobré pre jej chlapca!

Marián mal dobrú povahu. Neprotirečil mame, bral veci asi že jedným uchom dnu a druhým von, možno už od detstva si takto privykol. A Paula nadobudla presvedčenie, že všetko je, ako má byť. Naozaj s ním neboli problémy. Škola? Od prvej triedy až po promóciu bez problémov. Pravda, pri výbere povolania sa pochytili, Paula snívala o tom, že z jej syna bude lekár, dobrý a vážený, ale o tom Marián nechcel ani počuť, mama, veď ma chytajú mdloby, keď vidím krv a vôbec...Mňa bavia počítače, to ti ušlo? IT sektor, tam vidím svoju budúcnosť! Keď teda myslíš... Bol to taký neochotný súhlas, prvýkrát sa matka so synom nezhodli, naozaj prvýkrát, ale Paula ustúpila. Veď ide o šťastie môjho syna, ospravedlňovala v duchu svoju zhovievavosť, nech si to teda študuje, nech je z neho odborník na počítače, hoci ona sama novým technológiám neholdovala, z počítača mala hrôzu i trému zároveň.

Marián bol vždy slušný chlapec. Až s hrôzou vnímala, či už z médií alebo aj z rozprávania desivé skutočnosti o správaní sa, o výčinoch mladých. Pijú, drogujú, kradnú, lúpia, ba aj zabíjajú. Vždy sa pritom striasla. Nechcela ani pomyslieť na to, čo by ona, keby tak nedajbože jej Marián...! Ale mohla byť pokojná. Marián ani v puberte nepadol do nejakých výstrelkov, nepil, nefajčil, o drogách ani nehovoriac, učil sa, športoval, čo bolo treba, doma pomohol, skrátka slušný chlapec, o akom všetky matky snívajú. A Paula pravdaže trvala na tom, napríklad v debatách s kolegyňami, že je to jej zásluha. Všetko je otázka výchovy!!! Kolegyne neprotirečili, iba jedna si dovolila podotknúť, že dakedy sa veci vymknú z rúk aj pri najlepšej výchove, ale Paula ju premúdrelo zahriakla, potom sa nedá hovoriť o najlepšej výchove. A na tú bola ona odborník široko-ďaleko. Aj tak, pokračovala tá opovážlivá kolegyňa, nechcela by som sa, dakedy v budúcnosti, ocitnúť v koži tvojej nevesty! No dovoľ! Azda si nemyslíš, že voči nejakému milému dievčatku, ktoré k nám raz privedie Marián, budem ako Xantipa! Môj syn má na ženenie času habadej!

Paulu vždy vedelo nazlostiť, keď kolegyne vŕtali do súkromného života jej syna. Tie reči, či už má nejakú frajerku a tak. Ona teda o žiadnej nevie, lebo keby nejakú mal, naisto jej ju príde predstaviť. Napokon, záleží mu predsa na tom, čo by si o jeho prípadnej frajerke myslela ona, či by mu ju schválila. Ale zatiaľ nič! Môj syn má zatiaľ iné priority! Škola! A keď už škola bola, tak kariérny postup vo firme. Nemá kedy zapodievať sa hlúposťami. Dnes už tridsiatnici nie sú starými mládencami, všetko sa to posúva! A Marián žiadne slečny ani nespomína. Kamarátov áno, ale žeby nejaká láska, tá veru zatiaľ nie je na obzore. Napokon, kde by mu bolo lepšie, ako u mamičky!

Pravda, prišlo to. Najprv to Paula brala, akože nezáväzný flirt, v duchu sa usmiala, veď roky už na to má, ale že to zájde až takto ďaleko, na to nepomyslela ani v najhoršom sne. A dnešná noc bola ďalšia z radu bezsenných. Že zásnuby! Kristepane, s takou...!

X  X  X

Sedeli po večeri, Paulin muž sa už dvíhal s pohárom piva, že si ide pozrieť správy, ale Marián ho pribrzdil, ostaň, oci, chcem vám niečo povedať. Paula už počas večere vybadala, že syn je akýsi nesvoj napriek jeho obľúbeným furmanským haluškám, ktoré pripravila, jedol akosi bez chuti, mrvil sa v tanieri, až ho napokon nedojedený odsunul, že ďakujem, mami, bolo to skvelé, ale už nevládzem.

Paula spýtavo na syna pozerala. Čo nám chceš povedať?! Chlapčensky sa na ňu usmial, išlo to z neho ako z chlpatej deky, nič katastrofické, nemaj takú hrôzu v očiach, zaľúbil som sa a... Paulin muž sa hlučne zasmial. No konečne, chvalabohu, už som si myslel, že nám tu ostaneš trčať na ocot! A potľapkal syna po pleciach. Paulu ovládla akási nevraživá žiarlivosť, aj keď sa ju usilovala potlačiť. Nezmohla sa na slovo a čakala na podrobnosti. Marián, posmelený otcovou pozitívnou reakciou povedal, je to milé dievča, farmaceutka, pracuje v lekárni a... Tak ju priveď, zahučal otec, omrkneme, neboj sa, schválime, veď máš najvyšší čas, už je z teba starý cap! Paula mlčala stále ako zarezaná, vo vnútri cítila, že tá informácia nie je úplná. Chcel som ešte povedať, že Milica je rozvedená a má päťročnú dcérku, strašne zlaté dievčatko, určite si ho obľúbite!

V kuchyni ostalo dusno. Otvorím okno, povedala Paula, vstala a podišla k oknu, musela niečo podniknúť, mala pocit, že v nej vybuchne granát. Marián očami na nej nedočkavo visel, predsa vedel, že jej reakcia je dôležitejšia, ako otcova. Ten iba lakonicky poznamenal, no čo, ja mám deti rád!

Paula otvorila okno, zhlboka sa nadýchla a pomaličky si sadala späť na stoličku a už nebolo vyhnutia, musí aj ona niečo povedať. Tak si sa zaľúbil! Tridsaťtri rokov si čakal na zaľúbenie, toľko si vyberal, testoval, až napokon z toho imaginárneho konkurzu vyšla víťazne rozvedená žena s deckom?! To snáď nemyslíš vážne, syn môj! To je príliš silná káva! Rozvzlykala sa, muž sa ju snažil upokojiť, Marián na ňu neveriacky civel a zrazu sa zodvihla a hystericky tresla dverami.

Tak to by sme mali, chlapče, povedal otec. To vieš, mamičkin najmilší to nemá v živote jednoduché!

Marián si postavil hlavu. Nepôjde za mamou do spálne, nemá sa prečo ospravedlňovať, neurazil ju, ani nespáchal trestný čin. Do pekla, veď má už tridsaťtri rokov a nárok zariadiť si život podľa svojich predstáv!

Na druhý deň, keď sa vrátil z práce, vymenil si s mamou iba pozdrav a že ďakuje, nebude večerať, prišiel si iba pobaliť nejaké veci a ide bývať k Milici. A že je mu ľúto, že to takto berie.

X  X  X

To by bolo pre kolegyne sústo ako malina, ale Paula sa rozhodla, že takéto intímnosti, týkajúce sa jej rodiny ostanú tabu, témam o súkromí sa začala oblúkom vyhýbať, ani prednášky o správnej výchove už mladým kolegyniam nedávala. Trápi ťa niečo, Paula?! Indiferentný úsmev. Nie! Prečo?!

Muž jej doma dohováral. Že to jej neústupčivá tvrdohlavosť rozbíja rodinu. On bol očividne s Mariánom v kontakte, ba v slabej chvíľke sa priznal, že bol dokonca u nich na návšteve. Paula ho nazvala zradcom a urazená vybehla z izby. Vari ten chlap nechápe, že to, čo vyviedol ich syn, si zaslúži aspoň morálne odsúdenie?! Vari ona svojho syna s takou láskou a starostlivosťou vychovala pre takú nejakú?! Rozvedenú s pankhartom?! Na tú sa má ona usmievať, že akoby nič?! Nie, to od nej nikto nemôže očakávať ani žiadať!

Raz jej Marián zavolal do práce. Či bude okolo piatej doma, žeby si rád prišiel zobrať ešte nejaké svoje veci. Sucho mu odpovedala, že nech sa páči, ona síce doma nebude, ale veď kľúče má, nech si poberie, čo potrebuje, ahoj! To bolo celé. A keď prišla večer schválne neskôr, Mariánova skriňa bola už prázdna a na stole ležali jeho kľúče od bytu, pri odchode iba zabuchol vchodové dvere. Teda definitívny odchod. Paule nebolo ľahko, ale s trpkosťou si pomyslela, má, čo chcel, veď sa on ešte vráti a s prosíkom! Cítila sa, akoby bola blízko infarktu.

X  X  X

Paula si uvedomila, že u nich doma je ticho, komunikácia medzi ňou a mužom viazne, obmedzuje sa na nevyhnutné témy, bezprostrednosť sa z nej vytratila, akoby Mariánova vzbura medzi nich postavila neviditeľný múr. Dnes nečakane muž prehovoril. Milica čaká dieťa! Ľahostajne zdvihla oči. S kým?! Muž nechápavo pokrútil hlavou. Kde sa v tebe berie toľká krutosť! Narodí sa nám vnúča a ani takáto zvesť neprehluší tvoju urazenú tvrdohlavosť?! Možno by sa patrilo, aby nám to oznámil nastávajúci otec, ak je to teda jeho!

Si hnusná, poznamenal znechutene muž, dobre vieš, kto bráni vášmu dialógu!

Úžasné! Tak si ho tá potvora priviazala deckom! Má to dobre spočítané, ako si ho udržať. Paula tú ženskú nenávidela. Veď jej úplne rozvrátila život! A ona, Paula má teraz jasať, že má česť byť babkou?! Zvrátený svet!

X  X  X

Iba sms-ka. Mami, narodil sa mi syn, mamička aj dieťa sú zdravé. Bodka! Pekne vyriešil chlapček veľkú udalosť v jeho akože rodine. Rodine?! Pch! Zúrivosť lomcovala jej vnútrom. Keby sa Marián normálne oženil s pekným, skromným a milým dievčaťom, nič by nenamietala, veď áno, roky má, ale toto je už aká rodina?! Jedno decko s bývalým, teraz s jej synom, toto sa ťažko predýchava. Za normálnych okolností by ako babka vyskakovala od radosti, žiarila šťastím, skupúvala by tie miniatúrne šatičky pre bábätko, vyberala by kočík a postieľku, o všetko by sa postarala, ale takto...

Blahoželám, odpovedala Paula synovi sms-kou. Veď nemá k tomu viac čo dodať. Jej muž to naisto osobne vybaví, má pocit, že je u nich pečený-varený, nedávno prišiel s akousi bábikou a na jej začudovaný pohľad odpovedal, idem k nim, malá Saška má narodeniny. No uznajte, takto trhať rodinu! A ona sa tou ženskou vlastne ani nezoznámila!

X  X  X

Vraj sa malým deťom kupuje pri narodení nejaké zlato, keby to bolo dievča, kúpi náušničky, ale chlapcovi...Rozhodla sa pre retiazku. Keď dakedy prídu, tak mu ju dá.  Predsa nepôjde na návštevu svojho vnúčaťa ona prvá! Ty si z kameňa, povedal jej muž. A iste to bol on, ktorý zorganizoval, aby celá tá perepúť okolo ich syna prišla k nim. Prídu v sobotu, povedal Paule. Iba akože na kávu, že nemusíš nič chystať, odkazuje Marián. No to by tak bolo! Aby ju tamtá ohovárala, že je skúpa, alebo že nevie variť!

Prišli. Tamtá si nasadila takú milučkú, skromnučkú masku a Marián sa tváril zdržanlivo, ale ahoj, mami a pobozkal ju na líce. Tak tu je tvoj vnuk, Šimonko a toto je naša Saška. Dievčatko bolo milé, ale viete, nie je to naša krv, pomyslela si Paula. Ale Šimonko, ten bol prenádherný.

Keď vám skončí materská, nedávajte ho do jaslí, obrátila sa na tamtú, pôjdem do predčasného dôchodku a budem ho opatrovať! Tamtá na ňu začudovane pozrela a Marián do toho skočil, nerob si starosti, mami, ešte je čas nad tým premýšľať, veď má sotva dva mesiace.

Slávnostne prestretý stôl sa akoby minul účinkom. Sme po obede, mami, nemala si si robiť starosti, Milica je skvelá kuchárka, skoro ako ty! Aspoň že to skoro! A tej jej malej chutil aspoň povestný Paulin jablkový koláč. Konverzácia taká všeobecná, háklivým témam sa vyhýbala oblúkom. A tamtá väčšinou mlčala. A že už musia ísť, malý má svoj režim. Príď nás niekedy aj ty s ockom pozrieť, mami! Tamtá sa iba usmiala, možno to tiež malo byť pozvanie.

No nič srdečné v tej návšteve nebolo, okrem toho, že malý bol zlatý.

X  X  X

Vlastne nič nové, okrem toho, že žičlivá kolegyňa nezabudla oznámiť, že videla šťastnú rodinku na prechádzke, Mariána, peknú mladú pani, kočík a to dievčatko hádam už pôjde do školy, to si pred nami tajila, že už tak dávno bola svadba a ty máš dve vnúčatá, babička?! Alebo je to celé ináč? Dávno si Mariána nespomínala!

Nedá sa všetko prehltnúť a dusiť v sebe. Toľký čas. Žičlivá kolegyňa nebola Paulinou dôvernou priateľkou, ale už prekypelo a vyšla akurát pred ňou s pravdou von. A potom tá sprcha! A v čom je problém? Že je ona rozvedená a má dieťa? Preboha, Paula, spamätaj sa, v ktorom storočí žiješ?! Chceš, aby ťa syn načisto zavrhol?! Keď sa majú radi a majú už aj dieťa, čo chceš svojou tvrdohlavosťou dosiahnuť? A prečo vlastne?! Že si si svojho syna postavila na inak vymodelovaný piedestál?!

Paula si pomyslela, že by mala zájsť za nejakým odborníkom, aby jej dal nejaké prášky na upokojenie. Že už takto nevládze žiť. To má len tak bez boja posunúť cudzej žene, ešte aj s deckom?! Keby sa Marián rozhodol, že sa vráti domov, aj s tým maličkým, bude ho opatrovať a bláznivo ľúbiť. Keby...

Včera večer prišiel muž, že bol na návšteve, kde ona ešte nikdy nebola a že v sobotu budú zásnuby, srdečne je pozývaná, Marián skočí ešte osobne. Že sa zoznámia aj s budúcimi svatovcami. Že nech sa veci dajú na poriadok.

Nie, nevybuchla, iba ostala mlčať. Napokon, zásnuby, to ešte nie je svadba. Dobre, možno tam pôjde. Možno. Ale dá najavo, ako s tým všetkým nesúhlasí a možno sa jej syn preberie z toho ošiaľu, do ktorého ho tá žena dostala. Nič si tak neželá, ako to, aby sa vrátil domov aj s maličkým. Veď je jeho matka, musí to Marián pochopiť!

pozrieť časopis