Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Poľovačka na ženícha

Finančná opatrnosť patrila k Artúrovi, hoci mu viacerí naznačovali, že v jeho prípade pôsobí už vlastne komicky. Alebo, že to už zaváňa trápnym škrobstvom. Nedal na štipľavé poznámky, vždy bol presvedčený, že sám si najlepšie rozumie, teda najmä pokiaľ ide o financie. Nepadli mu z neba, ani sa nevysypali z nejakej lotérie a nemali ani nejaké špinavé, korupčné pozadie. Značka jeho firmy, ktorú jeho nápad priniesol na svet, pravdaže za pomoci múdrych ľudí, ktorými seba a ten svoj nápad obklopil, tak tá značka mala cveng spoľahlivosti a kvality. Nie, nevyskytoval sa v nejakom rebríčku najbohatších, to ani zďaleka nie. A jeho povesť naznačovala, že nie každý, kto má peniaze, musí byť podvodník. Nebol v rebríčku bohatých, ale bol, takpovediac, za vodou. Nevytŕčal, nevystatoval sa luxusom, veď sa ním vlastne až tak ani neobklopoval, hrialo ho na duši, že svojím rodičom môže dopriať starobu bez bežnej dôchodcovskej núdze. Že škrob? Každý mesiac z účtu odchádzala celkom slušná suma na charitu. Nepotreboval sa tým vystatovať, nebodaj núkať do bulváru. Taká nápadná dobročinnosť mu bola z duše protivná.

A áno, opatrnosť u neho nastúpila aj v prípade jeho jedinej dcéry Žofky. Miloval ju, pravda, a nie iba preto, že bola jediná. Nejako sa to tak domotalo, že osud jemu a Blažene viac detí nedoprial a tak sa prirodzene so všetkou svojou láskou upäl na Žofku. Rozhodne nie v štýle rozmaznaného jedináčika! A tiež nemienil pripustiť, aby sa jeho dcéra nejakým, hocijakým spôsobom vystatovala bohatstvom svojho otca, aby dávala najavo, že už len preto je čímsi viac, ako ostatní. Ako to majú žiaľ dosť často vo zvyku teenegeri z dobre zabezpečených rodín. Toto by rozhodne nedovolil. Pravda, nešetril na Žofkinom vzdelaní. To zasa áno, toto jej nikto nevezme, nech by čokoľvek bolo. A sám pre seba býval Artúr dosť pyšný, že dcéra sa mu v tomto vydarila. Študovala v Anglicku, dosť to stálo, ale to Artúr považoval za dobrú investíciu. Vybrala si niečo také vedecké, mikrobiológiu, také, čomu oni so ženou veľmi nerozumeli, aj cítil trošku sklamanie, že sa nevrhla na manažment, aby sa časom zapojila do práce v jeho firme, ale potom potlačil sklamanie, je to predsa jej život, jej rozhodnutie, on sám nepočúval nikoho, keď sa strmhlav voľakedy vrhol do svojho projektu. Áno, dcérina profesionálna cieľavedomosť mu vlastne imponovala, hoci...

Na druhej strane ho ale dosť škrelo, že Žofka je málo spoločenská. Rozhodne nevyhľadávala nejaké búrlivé žúrky, ktoré sú príznačné pre jej vek, aj to, že športovanie jej veľa nehovorilo. Do módnych vychytávok ju musela mama Blažena nútiť. Vlastne až čudne skromné dievča z rodiny, ako sa hovorí, zazobanej. A akoby sa v nej ani neprebúdzala taká milo bláznivá ženskosť, prislúchajúca jej veku. Žeby jej dievčenské sebavedomie troskotalo na nie príliš výstavných nohách, dosť do iks, do minisukne by ju teda nikto nedostal. S tým jej Artúr ako milujúci otec nedokázal pomôcť, ale...Všetko vlastne vyvažovala jej múdra hlavička. Štúdium v Anglicku zvládla s excelentnými výsledkami a to autíčko, ktoré, ktoré bolo darom od rodičov, prijímala s rozpakmi, skôr s nevôľou. Veď nemám ani vodičák! To je najmenej, smial sa Artúr. Nebudeš sa predsa do práce, ktorú máš na druhom konci mesta, dopravovať emhádé! Žofka sa šoférovania dosť bála, ale prekonala sa. Po získaní papiera na šoférovanie s ňou pár jázd po meste dal aj večne zaneprázdnený Artúr a až keď sám nadobudol pocit bezpečnosti, mohla sa ako začínajúca mladá vedkyňa do svojho ústavu dopravovať sama.

A takto! Keď sú dcéry roztomilé malé dievčatká, žiarliví otcovia sa stroja zaobstarať si vzduchovku, ktorou budú plašiť húfy dobiedzavých nápadníkov, keď sa malé dievčatko premení na žiadúcu slečnu. Lenže u dorastajúcej a napokon aj dospelej Žofky sa nič také nedialo. Zvláštne, ani utáranými kamarátkami sa neobklopovala. Knižky, počítač, štúdium a potom práca, to bola jej spoločnosť. Počuj, nie je nejaká chybná, spýtal sa Artúr svojej manželky. Je normálne, aby vo svojom veku nemala frajera, za sebou nejaké chvíľkové vzťahy? Nerieš to, napomenula ho Blažena, vždy si sa skôr bál, aby ju nepokazili tvoje peniaze! Bol by si radšej, keby sa pretŕčala a provokovala na sociálnych sieťach, lebo má bohatého tatka?!

Artúr musel uznať, že toto teda by rozhodne nechcel. Ale tiež aj to, že ho dosť mrzí, že jeho múdra dcéra prežíva takú najmä na dnešnú dobu dosť netypickú mladosť. Oni dvaja so ženou tiež neboli extra spoločenské typy, ale ich Žofka, to bol úkaz v tomto smere. Premýšľal aj tak, nevyhovovalo by jej viac samostatné bývanie? Kúpiť pre ňu luxusný byt by nebol problém. Vyslovil to nahlas a Žofka sa zdesila. Čo vám tu zavadziam?! Dosť dlho som bola odlúčená v Anglicku. To nemyslíš vážne, tatko!

No prosím! Takže potom vysloviť také intímnejšie otázky, či nemá priateľa, či netúži po láske, veď už má dvadsaťpäť, na to veru Artúr nepozbieral odvahu. Vlastne ani jeho žena. Táto oblasť bola v rodinnej konverzácii vlastne tabu. Hoci sa spolu dokázali baviť o mnohých veciach, o jej práci, o filmoch,  politiku  nevynímajúc, v tejto výsostne osobnej sfére  bola Žofka neprístupná a teda nedostupná. Artúr sa už v mysli zaoberal aj úlohou dohadzovača. Do jeho firmy pred časom nastúpil mladý inžinier, sympatický tridsiatnik, rozhľadený človek a navyše so zmyslom pre humor, príjemný zjav, nuž Artúr potajomky naňho nazeral ako na potenciálneho kandidáta pre Žofku. Vlastne ako na človeka, ktorému by sa v budúcnosti nebál zveriť svoju firmu. Veď okrem Žofkinho šťastia aj toto bolo v hre. Do rodiny s takým majetkom nemohol pribudnúť len taký nejaký ľahtikár, bažiaci po luxuse, po peniazoch, to rozhodne nie! A tento mladý inžinier sa mu pozdával, na pohľad spĺňal jeho kritériá. A keď vysvitlo, že nie je zabetónovaný v nejakom vážnom vzťahu, rozhodol sa Artúr konať. Nemal vo zvyku pozývať k nim svojich zamestnancov, ale prečo neurobiť výnimku?! Veď tá Žofka si pri svojej robote v laboratóriu sotva niekoho nájde, obrnená introvertnou neprístupnosťou.

Nebola to vydarená akcia. Skôr fiasko. Do konverzácie pri studenej večeri sa Žofka takmer nezapájala, hoci sa milo usmievala a potom že nie, ďakuje, víno nebude, lebo bude ešte šoférovať, musíte ma ospravedlniť, pokus v laboratóriu nepočká a že príjemnú zábavu ešte. Tešilo má, podala na rozlúčku ruku hosťovi Jurajovi a bolo. Artúr mal pocit, že ho trafí šľak! Čo tá jeho milovaná jediná dcéra vlastne chce?! Keď to na ňu príde, takú neskúsenú vo vzťahoch s mužmi, naletí nejakému citovému podvodníkovi, ktorému pôjde iba o peniaze ich rodiny?!

Inžinier Juraj sa už potom dlho nezdržal, poďakoval za príjemný večer, pohostenie a porúčal sa. Artúr vytušil jeho zmiešané pocity. Akože čo toto celé vlastne malo znamenať?!

Žofka sa vrátila domov dosť neskoro. Artúr ju čakal, lomcovali ním prudké vášne. Už toho má plné zuby. A spustil, prelomil doterajšie tabu, týkajúce sa dcérinho najsúkromnejšieho súkromia. Že vždy rešpektoval jej predstavy o jej živote, ale, prepánakráľa, má už svoje roky, pomaly tridsiatka na krku, že si už začínal myslieť, že je lesba, alebo totálne frigidná žena, ktorá sa zašíva v laboratóriu, že to nie je normálne, že tak sa nežije plnohodnotný život, dosť nahlas vypúšťal z úst takéto a podobné múdrosti, ktoré vyplávali na povrch z nepodareného večera a zo sklamania, ktoré mu dcéra v tejto, ale predsa dôležitej oblasti života spôsobovala. Veď áno, spomenul aj ten fór o otcoch, ktorí vzduchovkami odháňajú nápadníkov svojich dcér. Takto sa Artúr pred polnocou vykričal, nalial si k tomu odvážnemu vystúpeniu ešte za pohárik. A keď skončil, prekvapený vlastnou odvahou, on, rázny muž, ktorý vedel byť tvrdý pri obchodných jednaniach, pozrel na dcéru a pobadal na jej tvári napoly nechápavý, napoly ironický úsmev.

Tatko, nevypil si priveľa?! Nepoznávam ťa! Čo sa s tebou deje?! To si mi fakt mienil dohadzovať toho mladého muža, ktorý u nás večeral?! Nechcel by si láskavo isté veci nechať na mňa? A nemaj strach, už dávno nie som panna, aj keď som nevymetala rôzne párty, plné nafúkancov. Dobrú noc!

A vyšla hore, do svojej izby.

X  X  X

Po tomto búrlivom prelomení tabu sa chodilo v ich krásnom dome takmer mlčky, ako okolo horúcej kaše. Najmä Artúr bol ako zarezaný, nemal rád, keď veci nevychádzali podľa jeho predstáv, takému postoju ho naučili úspechy v jeho podnikateľskom živote a napokon, aj jeho dlhoročné manželstvo sa dalo označiť ako úspešné, až na... No starosti s jedinou dcérou. To je tá horúca kaša! Po takom týždni takmer mlčania to prelomila Žofka, celkom iste potrebovala čas, aby sa k tomu odhodlala.

Že jej je ľúto! Ak som v tebe, tatko, vzbudzovala také predstavy, aké si mi vtedy iste aj pod vplyvom vína vykričal. A pridala priznanie, že ich dosť zavádzala. Svoju prácu zvláda, myslí si, že dobre, ale zasa toľko času v nej netrávila. Áno, má známosť a tají ju už poldruha roka, čaruje s časom i s výhovorkami, ale neodvážila sa, lebo vie, že...Áno, tatko, si trošku snob, ako väčšina ľudí, ktorí si myslia, že sú za vodou a že do takého priestoru nemôže vstúpiť niekto preň nekvalifikovaný. Tomáš taký zrejme je, lebo... No chápeš, taký obyčajný chalan, len s maturitou, robí v takej mimovládnej organizácii, ktorá pomáha aj útulkom pre zvieratá, veď vidíš, už sa pohrdlivo uškŕňaš, že taký niktoš a taký si trúfa na babu z takej rodiny, ako je tá naša! No nemá žiadne majetky a v tomto smere ani lákavú perspektívu , skrátka pre teba taký obyčajný niktoš, ktorý býva v podnájme a...Nechci ma prerušiť, tatko! Rozumieme si, milujeme sa, nie som frigidná, aj keď sa ti taká zdám. Aj tebe, mami? A myslíme to vážne. Dajte vedieť, ak uznáte za vhodné zoznámiť sa s ním.

Žofka nečakala na reakciu, vyšla do svojho priestoru.

Artúr, celý červený od zlostného prekvapenia sa ju ani nesnažil zastaviť a rozkričal sa aspoň na svoju ženu. Že celý život je opatrný, snaží sa, aby bolo všetko, ako má byť, aby sa nemuseli báť nedostatku a toto mu vlastná dcéra, ktorú vždy miloval, vykričí?! Nejaký chudák ju obalamutí, toho sa vždy bál, niktoš, ktorý prahne po ich majetku a ona mu naletí, ako nejaká pubertiačka a to si vždy myslel, že je múdra, že to má v hlave v poriadku! Nie, toto nedovolí, toto nepripustí! Nie je on na niktoša zvedavý! Čo už len to je za existencia! Dobre to má vymyslené. Priženiť sa do rodiny, kde všetko je, to by sa mu páčilo! A keď Žofka nepovolí, tak nech si ide! Vydedí ju a hotovo! Nech skúsi aj iný život, aký mala doteraz!

Blažena mlčala, nechala ho vykričať sa a potom ticho povedala, žeby nemal vynášať unáhlené súdy. Že málokedy s ním nesúhlasí, ale teraz je tá chvíľa. Čo keď má ich dcéra iný, svoj recept na šťastný vlastný život? A keď ju stratíme, budeme, budeš ty, Artúr, šťastný?! Aj štúdium si vybrala nie podľa tvojich predstáv a našla sa v tom odbore, ktorý si vybrala. Vtedy si prehryzol, skús aj teraz. Veď toho človeka vlastne nepoznáme. Čo keby sme ho pozvali na večeru? Aj keď to nebude taká poľovačka na ženícha, akú si nedávno zinscenoval s tým inžinierom. Žofka nie je hlúpa, aby si zamilovala prázdneho človeka. Skús sa na to takto pozrieť. Nie iba podozrievavo, že každý, koho ty neprekádruješ, ide po tvojich peniazoch. Skúsiš?!

Teraz chvíľu mlčal Artúr a potom hlesol, no dobre! Že ďalšiu poľovačku na ženícha nechá v jej réžii. Ale nebude zdvorilo ticho. Prekádruje ho. Až potom sa uvidí. Či má prázdnu len peňaženku, alebo aj hlavu. Opatrnosti nikdy nie je dosť, keď je človek za vodou.

pozrieť časopis