Diáre s citátmi a krížovkový Kalendár 2022 už v predajniach tlače, alebo kupujte tu:-)

Pocity piateho kolesa

Neprišiel žiadny nával radosti, ani pocit, že spadol balvan zo srdca. Ale na druhej strane ani výčitky svedomia. A ubezpečoval sa, že to bolo jediné riešenie takejto prekérnej situácie. Že nič iné, múdrejšie, sa nedalo vymyslieť. Rado si sadol v kuchyni a z chladničky si vytiahol pivo. Na jedlo tam toho veľa nebolo. Pozrie, ako je na tom s peniazmi a hádam zajtra zájde do obchodu. Prikúpiť, čo treba. Posledné týždne to bolo s jeho stravovaním všelijaké. Niežeby bol taký ľavý a nevedel by si niečo ukuchtiť, ale nebola ani chuť, ani vôľa, myšlienky behali kade-tade a starostí plná hlava, kým nebolo jasné, ako sa to s Martou vyrieši. Nebol on veľmi na kadejaké úradné vybavovačky a dcéry sa teda neangažovali, napokon, Kata je ďaleko, tá žije v Austrálii a Renáta má malé decká a povedala mu dosť natvrdo, si jej muž, času máš habadej, tak sa staraj, vybavuj!

Vonkoncom si nevedel predstaviť, žeby sa Marta vrátila domov. Žeby ju sem doviezli a všetko okolo nej by bolo na ňom, na jeho hlave. Pri takej myšlienke ho obchádzala hrôza. Ale veď zasa nie je úplné hovädo, bolo mu Marty aj ľúto, ale takúto záťaž by na svojich pleciach neuniesol, to vie, o tom je presvedčený. A zasa, za tie roky ich spoločného života dosť skúsil, dosť sa toho naprehĺtal, hoci odísť z neho, na to mu chýbala odvaha či čo, zvykol si, udomácnil sa v úlohe piateho kolesa na voze a vlastne nepremýšľal nad tým, čo by bolo, keby...

Áno, je mu Marty ľúto, ale riešenie, ktoré pre ňu vymyslel a všetko vybavil, zúradoval, je predsa aj pre ňu najlepšie. Tam sa o ňu postarajú, dajú najesť, umyjú a... Napokon, čo iné potrebuje človek, ktorý sa už nedokáže postaviť na vlastné nohy?! No čoby on s ňou zmohol?! Napokon, sama si je na vine. Nie žeby bola opilec, ale rada si vypila a vyhľadávala také spoločnosti, kde bola na to príležitosť. A tiež už má svoje roky a slabé kosti. Vypila si a keď sa vracala domov, stačilo zle stúpiť na rozbitom chodníku a bolo. Dolámala sa, kostičky povolili. Sanitka, nemocnica, komplikované zlomeniny, operácia nie jedna a uzdravenie v nedohľadne. Až v takom, že lekár povedal, my už nevieme viac pomôcť. No a čo teraz? Na takú otázku Rado ťažko hľadal odpoveď. V špitáli bola Marta vyše dvoch mesiacov, už aj akosi privykol, že sa v ich byte pohybuje sám, že čo si kde položí, tam si to aj nájde, nikto ho nebuzeruje ani neponižuje a keď chce počuť ľudský hlas, pustí si rádio, alebo televízor. Oprala mu najprv dcéra Renáta, ale potom mu povedala, si svojprávny, v kúpeľni je práčka, ukážem ti, ako s ňou narábať. Ja neviem, kam skôr skočiť, musíš sa naučiť starať sám o seba!

Tie slová sa ho vtedy trošku dotkli. Akoby on bol ten, ktorý bol doma rozmaznávaný. Iste! Nepral ani nevaril, veď v dome boli tri ženy a on okrem roboty chodil po fuškách, aby prilepšil do rodinného rozpočtu, lebo to mal dosť často na tanieri, že Marta zarába o koľko viac, ako on. A bolo mu jasne naznačené, že v takom postavení má doma držať hubu a krok!

Rado dopil pivo, viac nebolo. Pocítil hlad. No toľko ešte má, aby zašiel na guláš a na jedno do krčmy. Nedávno tam ktosi spomínal, že niekde sa dajú objednať obedy, také menu za dobrý peniaz, že sa ani nevyplatí doma variť. Zájde a popýta sa. A možno sa pritrafí aj nejaká fuška. V poslednom čase, kvôli starostiam s Martou musel viaceré, už dojednané odrieknuť. Bude potrebovať privyrobiť si k dôchodku, ktorý je mizerný. Aj v tomto mala Marta navrch. Jej dôchodok bol o dosť vyšší ako jeho. A teraz ho zhltne ten ústav a jemu ostane na krku všetko platenie, za byt, za elektrinu, všetky potrebné poplatky. A čo jeho živobytie?! Musí hľadať fušky, veď on ešte vládze a takým robotám rozumie. No, Martin dôchodok bude v dome chýbať. Ale čo už, nedalo sa to ináč, lepšie vymyslieť. Necítil sa on aby bol opatrovateľom ležiacej ženy. To ani náhodou. Možno budú aj také reči, že sa zbavil ženy, že ju kamsi strčil, ale na také on nedá. Nikto nie je v jeho koži! Napokon, ani dcéry nejako nenamietali. Veď čo tá v Austrálii! Poslala mu na účet pár peňazí, že keby bolo treba pri vybavovaní. A tá druhá, že lepšie by mame bolo doma, ale ona sama má starostí až-až! A čo on?! On nemá?! Veď áno, ľúto mu je Marty, mala dosť smutné oči, keď ju tam prijímali, ale on to nevie ináč riešiť. Navyše, nemá pocit, žeby jej mal byť za doterajší spoločný život neskonale vďačný. Nemá! Piate kolesá také pocity nemávajú. Veď vlastne za celý ten čas nezistil, prečo sa na neho pred tými rokmi žena ako Marta ulakomila. Aj keď mu to vtedy veľmi lichotilo.

Ide na ten guláš. Ktovie, čo tam dnes dostala Marta na večeru. Je dosť škriepna, dúfa, že tam hneď skraja nevyrobí nejaký škandál. Aby mu preboha nezavolali, že si ju musí zobrať naspäť.

X  X  X

Veď áno, Martinou neskrývanou priazňou sa vtedy pred rokmi cítil poctený. On, taký obyčajný človek, robotník a ona pani, mala dobré miesto v nejakom úrade. Nie, nerobila žiadne drahoty, keď ju nesmelo pozval na stanovačku a spievala pri ohni a jeho kamaráti povedali, že fajn baba. Vlastne ani nevie, či prvé slová o svadbe povedala ona, ale vidí sa mu, že áno. No tak sa zobrali a on bol naozaj pyšný ženích, že dostal takú nevestu, zábavnú a mal aj nejaké postavenie, nie ako on. Bývanie zabezpečil on, dostal ako ženáč z podniku stabilizačný byt a bolo. Zariadenie pozliepali, Rado mal vtedy niečo, na rozdiel od Marty na knižke, aj pôžičky si zobral. Nie, neprekážalo mu, že Marta sa rada parádila, veď má to svoje postavenie, v úrade musí jeho žena dobre vyzerať. No a hneď bola tehotná, šibalsky sa zasmiala, to tá vášnivá stanovačka a sedem mesiacov po svadbe sa narodila Katka. Ale ani náhodou mu neprišlo na um, že či je on vlastne naozaj otcom, hoci neskôr, keď už fungoval v tom vzťahu ako to piate koleso, ho popadla aj taká myšlienka. Ale vždy ju zahnal, veď sa predsa načisto nezbláznil. Čo by mal, ako zisťovať, či je Katka jeho, veď tá stanovačka bola so všetkým, čo k tomu patrí, iba čo by sa strápnil.

Marta sa hneď skraja ich manželstva, keď to už mala papieri, začala prejavovať ako generál v ich rodine. Výplaty vtedy ešte nechodili na účet, ale do rúk a Rado po každej musel doma robiť, ako sa vravelo stojku. Na týždeň mu vydelila smiešne vreckové a hotovo. A keď boli deti malé, lebo po dvoch rokoch pribudla Renátka, musel veľmi často odriekať fušky, lebo deti! Marta mala z titulu svojho úradníckeho postavenia aj časté porady aj po skončení pracovného času, aj všelijaké spoločenské povinnosti, áno, dakedy prišla domov až v noci a mierne pripitá a bľabotala, akú veľkú vec zariadila pre ich úrad a spomínala kadejaké vplyvné mená, ktoré na tých spoločenských akciách postretala a ako sa jej také známosti môžu aj zísť, keby dačo... Spočiatku to Rado vnímal aj s obdivom, že takáto schopná žena je jeho žena! No áno, asi ju vtedy aj miloval, aj keď v tej láske bolo namiešané dosť toho obdivu a pridával sa aj ten majetnícky pocit. Že sa popri takých vplyvných známostiach napokon vráti do ich postele.

No, nič netrvá večne! Veď vtedy sa musel deťom aj postarať o večeru, osprchovať, uložiť, prečítať rozprávku. A utekali mu peniaze z fušiek, z ktorých v budúcnosti, keď budú decká väčšie, plánoval založiť čierny fond, predsa nebude aj z takých peňazí robiť doma stojku, tam sa dá oklamať a on bude môcť znovu zájsť do svojej obľúbenej krčmy na pivo, medzi svojich chlapov a nebude sa musieť cítiť ako chudobný príbuzný. Lebo keby si dakedy aj nejaký čas utrhol, z toho symbolického vreckového, čo mu Marta vydelila, veľa vody by nenamútil. Zasa, aby na ňu už teraz vlastne iba nekydal, víkendy venovala rodine, vtedy sa, pravda, aj za jeho asistencie upratal byt a Marta varila a treba povedať, že varila výborne. Vždy si Rado myslel, keby to tak bolo stále! Ale... Jej zodpovedná robota a potom spoločenské povinnosti z roboty vyplývajúce.

Podozrieval ju? Žiarlil? Ani nie. Veď sa neodsťahovala z ich postele. Nemal chuť špekulovať, veď napokon, decká rástli aj vyrástli, on chodil popri robote po fuškách a ľudia si šikovného majstra vedeli oceniť, mal svoj čierny fond a tak sa zdalo, že nikomu nič nechýba. Pravda, Marta pri vhodnej príležitosti nikdy nezabudla Radovi pripomenúť, kde je jeho miesto a kým je ona.

Dcéry ju aj obdivovali, ale iste im občas išla aj na nervy. Ale zasa, pomohla im, ako vedela. Cez svojho známeho vybavila pre Katu tú Austráliu, prácu tam, ale napokon dcéra sa tam zamilovala a vydala a bolo. Marta vtedy sarkasticky poznamenala, že jej to je ľúto, keď je tak ďaleko na furt, ale že má recht, lebo urobila v živote lepšie terno ako ona. A venovala Radovi zničujúci, pohrdlivý pohľad. Renátkin manžel bol pre Martu taký nikto, že išla pod svoje možnosti, hoci ten nikto mal aj svoj byt, ale že spoločensky je to úplná nula. Aj ich deti Marte u nich prekážali. Iba čo robia bordel. Rado sa vlastne nečuduje, že v situácii, keď bolo treba Martu riešiť, sa dievča dosť výrazne dištancovalo. Áno, je jej to ľúto, ale to je tak všetko!

No veď! Keď Martu poslali do dôchodku, chrlila zo seba hromy-blesky. Nevedela sa s tým zmieriť nejako na úrovni. Ešteže ten slušný dôchodok. Ale spoločenského života sa celkom nevzdala. Dali sa dokopy, tí takí nasilu odídení a mali svoje stretnutia raz za čas. To posledné bolo pre Martu osudné. Za asistencie alkoholu pád na rozbitom chodníku a potom to všetko, čo nasledovalo.

Na riešenie situácie ostal Rado prakticky sám. A nevedel a úprimne povedané, ani nechcel  iné riešenie, ako to, ktoré urobil. Veď tam sa o Martu postarajú. Nie je to deluxe zariadenie, na také ich financie ani zďaleka neukazujú, také pre obyčajných ľudí, ale vďaka aj za to. Veď aj Marta je len obyčajný človek, hoci celý život žila v ilúzii, že je niečo viac. Nemá výčitky svedomia. Nemá!

Zájde na guláš, dá pivo a porozpráva sa so štamgastami. Aj svojmu životu musí dať nejaký režim. Dúfa v nejaké fušky. Marty je mu ľúto. Ale ľútosť nenapomáha racionálnemu riešenie. Aj keď to Radovi niektorí vytknú.

pozrieť časopis