Pochody v Rentinej hlave

Vyšla na balkón, zaliaty slnkom, potrebovala byť chvíľu sama

so sebou. Balkón bol malý, ledva sa tam vopchal miniatúrny

stolík s jednou stoličkou a na zábradlie umiestnila pár muškátov,

skrátka také malé nič, vždy túžila po priestrannej terase, ktorá

by sa od jari do jesene dala premeniť na letnú izbu. Mala už

vymyslené, ako by si ju urobila, a hoci pred tými štyrmi rokmi

sa jej sen, ako sa zdalo, mohol priblížiť k realite, všetko padlo.

Teda sen o novom byte s veľkou terasou, v novostavbe, vedeli

aj kde, prebehli predbežné rozhovory, ale ako sa potom ukázalo,

bolo to iba taký domček z karát, lebo... Lebo Viktor! Začalo

to s ním ísť tak prudko z kopca a hoci sa Renáta usilovala zo

všetkých síl, musela urobiť rozhodnutie, aké urobila, aby

vedela ďalej žiť. Hoci nikdy nestála pred až takým závažným

rozhodnutím, urobila ho. Nielen kvôli sebe, aj kvôli Lucinke.

Ich dcére. Napriek tomu, že vedela, ako tá malá na otcovi visí.

Teda vo chvíľach, keď bol náhodou triezvy a nespal. Musela to

urobiť, musela sa rozviesť. Aj keď to znamenalo, že ostane trčať

v tomto starom paneláku s miniatúrnym balkónom.

Potrebovala byť na chvíľu sama. Aj keď skoré jarné slnko

na balkóne bolo dosť zubaté a ona vyšla len tak naľahko.

Z obývačky aj cez dvere doliehal za ňou šťastný Lucinkin

smiech a Viktorov a svokrov hlas, také hráčske prekáračky, hrali

spolu monopoly. Lucinka je akurát dnes desaťročná. Už si celá

slečna, dievčatko moje, povedal jej otec Viktor a nežne si ju túlil

v náručí, keď jej vinšoval. A malá bola šťastná ako blcha. Veď

áno! Predchádzajúce troje narodeniny bývali bez otca, hoci vždy

s tortou a s darčekmi, malá bola aj veselá, ale niekedy nezabudla

pripomenúť, škoda, že tu nie je aj tatino. No a dnes ho tu má.

A nie iba na oslavu. Večer má od neho pusu na dobrú noc a ráno

sa vedia prekárať v kúpeľni pri umývaní zubov. Trochu Renátu

striasa na tom balkóne, mala na seba hodiť nejakú mikinu, ale

prišlo to na ňu tak zrazu, vybehla akoby narýchlo, len v tričku.

Byť sama, utriediť si myšlienky, ktoré sa preháňajú hlavou. Bolo

to od nej múdre, bolo to prezieravé, že napokon po takom čase,

po troch rokoch od rozvodu dovolila Viktorovi opäť vstúpiť do

bytu ako domov?! Veď áno, dala pri tom rozhodovaní prednosť

dcérkiným rozžiareným očkám, tí dvaja boli akoby zviazaní takým

silným putom, ktorému Renáta po tom všetkom akoby nevedela

rozumieť. Jasné, Viktor sľuboval. Sľuboval a presviedčal ju, že

je z neho celkom iný človek. Teda že nie celkom iný, ale taký,

aký býval predtým. Ba dodal so sklopenými očami, taký, akého

si ľúbila. No, možno to bolo z jeho strany citové vydieranie,

napokon, ona tiež nie je zo žuly, jasné, že ho milovala ako koňa,

ináč by sa za neho nevydala, ináč by nebola na svete ich Lucinka,

mali spolu svetové plány, áno, aj ten sen o byte s velikánskou terasou a pravda...Pokašľal to drahý Viktor. Pokašľal to natoľko s

tou slopanicou, so svojou zmenenou osobnosťou, že sa Renátina

láska k nemu menila na obyčajný hnus. Až takých rozmerov, že

sa jej hnusilo dotknúť sa trebárs uteráka, do ktorého sa predtým

utrel on. Jeho dotyk na svojom tele by nezniesla. A potom vedel

byť sprostý, hrubý, nechutné urážky mal hneď na jazyku. Aj

pred malou, ktorú nepochybne miloval, ale nedokázal cúvnuť.

Keď na dobré slovo prestala mať Renáta silu, rozhodla sa pre

rozvod. A teda dosť dlho sa presviedčala, že to bolo jedno

z najmúdrejších rozhodnutí jej života. Nepomohlo ani, keď si

kľakol Viktor na kolená a sľuboval, že všetko bude iné, že s tým

sekne, že všetko bude ako predtým. Bola neúprosná, napokon,

nesľuboval prvýkrát, ale zakaždým dostal prednosť Fero. Jeho

kamarát z mladosti, z futbalu, v ktorom to ten Fero dotiahol

celkom vysoko na rozdiel od Viktora, hrával prvú ligu a získal

angažmán aj v zahraničí, zarobil slušné peniaze vraj a keď

mu to prestalo ísť a bolo po kariére, nezvládol to, zaradiť sa

do normálneho života, hazard a chľast, rozpadla sa mu rodina

a vtedy sa zbratal s voľakedajším kamarátom Viktorom. Ten

v tom období tiež nemal najšťastnejšie obdobie v zamestnaní,

sužoval ho pocit, že ho vo firme dostatočne neoceňujú. A hoci

sa Renáta usilovala tomu zabrániť, šípila katastrofu, Fero hral

na silnejších husliach. Začali spolu slopať, teda v ich ponímaní

užívať si a Ferove futbalové peniaze sa vytrácali. Viktor kvôli

alkoholu prišiel o robotu a bolo. Nech si trhnú nohou, nevážili

si ma, neoceňovali môj potenciál, húdol si svoje pred Renátou,

taký flek si nájdem na každom rohu! Ale akosi nenachádzal.

Rozhodla sa. Kam mám ísť? Za Ferom a za tými vašimi

štetkami! Alebo k mamičke! Veď aj to. Mamička! V jej očiach

bola všetkému na vine ona, Renáta! Lebo vždy sa jej málilo, len

toho jej chlapca hnala za peniazmi, vždy jej bolo málo, že veľký

byt a veľkú terasu, nič si nevedela vážiť. Veď Renáta to dobre

vie. V očiach jej svokry bola vždy tá chudera, ktorá si nezaslúži

niekoho takého dokonalého, ako jej syn. V tých dobrých,

príjemných časoch manželstva Viktor Renátu chlácholil, kašli na

to, raz je to moja matka a nežijeme spolu, občasné návštevy sa

dajú vydržať, nie?! V tých dobrých, príjemných časoch Renáta

vedela zaťať zuby a dokonca prepočuť štipľavejšie poznámky

a dokonca byť na ňu celkom milá. Ale toto, že ona je na vine,že Viktor slope a prišiel o robotu, že vyzerá zanedbaný ako

bezdomovec a odmieta sa riešiť, toto už bolo cez čiaru. Svokor

bol fajn, ale on tam nemal žiadne slovo.

Po rozvode Viktor naozaj odišiel k rodičom. Akosi nebol záujem

a ani dôvod spočiatku udržiavať nejaké kontakty. Hoci Lucinka

sa pravdaže na otca pýtala. Tatino je chorý, tatino sa musí liečiť,

klamala Renáta tú malú. Hm, zahmkala Lucinka a kedy bude

zdravý, kedy príde? To ešte neviem! Renáta sama si musela

zvyknúť na iný spôsob života. Bez Viktora. Takého, ktorého

milovala a ktorý bol úplne skvelý manžel, ale aj bez Viktora,

ktorý prepadol alkoholu a premenil ich spolužitie na peklo,

z ktorého vedela uniknúť iba rozvodom. Musela zreorganizovať

svoj život. A isteže, utiahnuť financie, aby sa priblížila životnému

štandardu, aký býval v ich rodine predtým, keď bol Viktor skvelý

manžel a otec a zarábal slušné peniaze. Popri svojej robote vo

firme si našla aj fušky, klientov, ktorým robila účtovníctvo po

večeroch. Boli s dcérkou aj na dovolenke v Taliansku, páčilo sa

jej, hoci podchvíľou spomenula, škoda, že s nami nie jej tatino,

bola s ním zábava. Veď toto! Aj v Renátinej hlave tie spomienky

na časy, kedy s Viktorom bola zábava, pomaly vytláčali tie

mrzké, kedy sa jej už hnusil.

Pred rokom, na Lucinkine deviate narodeniny sa jej v telefóne ozval svokor. Či môže prísť malej povinšovať. Nevideli sa

takmer dva roky. Jasné, povedala.

Prišiel s bicyklom a veľkým huňatým plyšákom. Bola torta,

pravdaže. Malá výskala ale s dodatkom, tatino nepríde? Nalejem

vám niečo? Svokor sa usmial. Niečo málinko. A vošiel za

Renátou do kuchyne. Len som ti chcel povedať, že Viktor sa

lieči. To iste vieš, že ten jeho kamarát, ten futbalista spáchal

samovraždu. Neuniesol pád zo svojho futbalového neba a Viktora to poriadne zobralo. Povedal mi, že sám to nezvládne.

Živil sa iba príležitostnými brigádami, krátkodobými, nikde

sa dlho neohrial, on, taká hlava! Pil, pravdaže, ale potom sa

zrazu rozhodol, že sám to nezvládne a išiel na liečenie. Svokor

povzbudzujúco dodal, že je to na dobrej ceste. A že možno by

ho povzbudilo, keby mu Renáta dala nejako najavo, že nemusí

byť strateným človekom. Veď ste sa voľakedy milovali, kým

neprišiel ten chľast...! A spýtavo pozrel na Renátu.

Nezareagovala nijako sľubne. Prišiel si vyjednávať? Nie, zháčil

sa. Len som myslel, že by si mala vedieť, čo sa deje s mojím

synom. A že si myslím, že dúfam, že zlé obdobia môžu mať svoj

koniec. Ak pravdaže, niekoho nemáš! Trpko sa usmiala. A kedy,

prosím ťa?! Popri večeroch pri počítači?! Vlastne sa nevyjadrila

nijako. Svokor si potom usrkol z vínka, zahral s Lucinkou

človeče a keď odchádzal, vyzeral akýsi spokojnejší. Renáta

exsvokru nedala pozdravovať. Veď ani on ju nespomenul. Tá

zrejme ani netuší, kam sa on dnes vybral. Má ma stále v žalúdku,

pomyslela si Renáta.

No potom sa jej stále intenzívnejšie tisli do hlavy spomienky

na život s Viktorom, na časy, keď ho milovala a keď bol úplne

skvelý. No čo, má mu azda ona zavolať na to liečenie? Svokor

iste prišiel s takým zámerom.

No prosím! Celkom premrzla pri tom skúpom slnku na balkóne. Musela si to sama nechať prejsť hlavou. Vošla do obývačky, kde

bolo veselo pri monopoloch. V izbe sa usmiala na hráčsku partiu. Lucinka bola vo vytržení.

Mami, vyhrala som. Viktor si dcérku premeriaval láskyplným

pohľadom. A potom ho vďačne premiestnil na Renátu. Usmiala

sa znovu, vlastne mu ho vrátila. Lucinka si napriek torte

objednala aj palacinky s nutelou a so šľahačkou. Ideme na to,

nech prasknete, veď sú narodeniny!

Vošla do kuchyne. Veď áno. Urobila ďalšie významne rozhodnutie

vo svojom živote. Dovolila Viktorovi vrátiť sa k nim. Kvôli

dcérke? Či aj kvôli sebe? Je u nich už pol roka a zatiaľ to funguje.

Aj keď z Viktora je iný človek. Nemá teraz na mysli peklo jeho

alkoholického obdobia, je iný aj ako býval predtým. Je v ňom

akási ustráchanosť, akoby sa bál, že toto všetko sa mu iba sníva

a že Renáta sa rozhodne opäť existovať bez neho. Ale aj táto

jeho podoba sa dá vydržať. Priam zázrakom si našiel prácu vo

svojom odbore a Renáta nie je slepá, vidí, ako zhromažďuje

v sebe silu, aby to celé nepokazil. A ona sa utvrdzuje v tom, že

všetko bude dobré, že ich život je nasmerovaný do správnych

koľají. Nie, ešte sa neodvážil navrhnúť, aby sa znovu zosobášili,

aby boli rodinou opäť aj oficiálne. Napokon, všetko má svoj čas.

Dala sa do tých palaciniek. A čo už, Viktorovu matku musí

prehltnúť. Tá iste ťažko nesie, že sa Viktor k nej vrátil. Veď

aj dnes sa Viktor spýtal otca, mama neprišla? Ten po chvíľke,

že bolí ju akosi hlava. Všetci vedia, že je to zdvorilý výmysel.

Čo už! Z toho Renátu hlava bolieť nebude. Len nech ich život

ide v tých správnych koľajách. A možno znovu pôjdu podpísať

manželské papiere. Zlé veci treba pustiť z hlavy. Veď keby

Viktora nemilovala, neodpustila mu, nepripustí jeho návrat

domov. Čo už, bude to dobré, lebo ten chalan sa fakt snaží, aby

bolo. A možno príde aj na byt s veľkou terasou. Pochody

pozrieť časopis