Nudná manželská bublina

Nedá sa to celkom takto povedať, žeby u Lujzy išlo o manželstvo z rozumu. Hoci, keď si vtedy preberala všetky svoje možnosti, všetky prípadné alternatívy, Tóno bodoval najviac. Veci sa mali tak, že Lujze sa už zunovalo potĺkať sa po podnájmoch a platiť nekresťanské peniaze za strechu nad hlavou, ktorá jej navyše nepatrila. Mala v meste dobrú prácu a rozhodne sa nemienila vrátiť domov, kde na ňu čakalo celé poschodie v rodičovskom baraku. To bol tiež rozum od rodičov, postaviť takú obrovskú obludu na dedine s perspektívou, že je tam do budúcnosti zabezpečené bývanie pre dcérenku. Veď čo tam?! Kde by tam zohnala takú skvelú prácu, ako má v meste?! A vôbec! Nevedela sa už dočkať, kedy jej krídla narastú natoľko, aby mohla vzlietnuť. Otec sa síce snažil, behal po svojich okresných známostiach, aby jej zohnal robotu a aj niečo zohnal, ale... Lujza mala dosť každodenného cestovania do školy v okresnom meste, mala toho plné zuby, nech aj otec sľuboval, že jej kúpi nejaké staršie auto. Akurát! Už vo svojich dievčenských snoch nielen túžila, ale aj plánovala vypadnúť odtiaľto. Lákal ju život vo svete, ktorý má akési veľkorysejšie rozmery. Darmo mama nariekala, darmo otec aj päsťou po stole buchol. A prácu si našla sama, s ponukami komunikovala cez internet, zvažovala a... Vyšlo to. Už osobný pohovor bol príjemný, kvalifikačné podmienky spĺňala, jazyková vybavenosť trošku pokrivkávala, ale že prižmúria oči, ak sa v angličtine zdokonalí. Navyše, bola pekná a sebavedomie jej nikdy nechýbalo. Vôbec nie tá zaužívaná predstava o nejakej zakríknutej chuderke odkiaľsi zo zapadákova. Také predstavy patria do minulého storočia. Dnes, vo svete sociálnych sietí, sa človek skôr ostrieľa a vie sa pohybovať aj na dosiaľ neznámej pôde.

Tak priváty, to nebolo bohviečo, vyvaliť celý svoj mesačný príjem za zdanie luxusu, to sa nedalo. Vystriedala ich niekoľko, vždy v nejakej partii, ktorá si prenajala väčší byt, stále sa niekomu prispôsobovať, to jej išlo na nervy. V práci fajn. Bavilo ju to, bola komunikatívny, kontaktový človek a šéf sľúbil lepší plat, a že išiel po nej, ženáč jeden, taká hlúpa Lujza predsa nie je, začať si niečo s človekom, ktorý ma decká, len tak, pre jeho potešenie. Musí myslieť na seba aj do budúcnosti, tie priváty jej fakt už idú krkom a na vlastné bývanie niet ani pomyslenia. Na hypotéku so svojím príjmom nedočiahne a otec sa zaťal. Niežeby oplýval bohatstvom, ale niečo v pančuche iste má... Doma máš k dispozícii celé poschodie! Hovoril s niekým, žeby sa našla pre ňu práca na okrese a... Zabudni, otec! Ani za živý svet!

Na budúcnosť myslela Lujza vlastne ustavične. A fakt, najviac bodoval Tóno. Jeho krstné meno jej nebolo síce ani zamak sympatické, ale premenovala ho na Fredyho, to znie kvapku svetáckejšie. Pri Lujzinom zjave a komunikatívnosti boli nápadníci aj iní, ale u Fredyho bol extra bonus. Mal svoj byt, síce nie v novostavbe a bez terasy, ale bol celkom prijateľný. Keď sa v ňom Lujza ocitla po prvýkrát, hneď jej bolo jasné, čo všetko tam treba vylepšiť. Dá sa z toho urobiť útulné hniezdočko, koniec putovania po privátoch. Navyše, Fredy bol milý, bol do nej, to baba spozná raz-dva, vôbec jej nebol odporný, jeho finančné zázemie by si síce vedela predstaviť veľkorysejšie. Bol celkom príjemný, galantný, naozaj vôbec jej nebol odporný, tak si to Lujza v hlave nastavila tak, že ide do toho. Dosť bolo privátov, človek musí myslieť na budúcnosť. Ale že manželstvo z rozumu, to je príliš škaredé pomenovanie.

Napokon, aj Lujzini rodičia sa netajili spokojnosťou. Tónko sa im páčil, vyzerá byť zodpovedný človek, skonštatoval otec. Veď Lujza vytušila ich obavy ešte vtedy, keď odchádzala z domu do veľkého mesta, že sa tam načisto pokazí, tam na ňu číhajú všelijaké nástrahy, tam bude bez dozoru, skrátka taká rodičovská opatrnosť. Tónka, teda Fredyho prijali do rodiny, iba sa im nepáčilo, že ho takto prekrstila. Kto to kedy videl, že Fredy! Veď Anton, Tónko, to je predsa krásne meno, ty musíš ustavične vymýšľať, karhal ju otec.

A bola svadba. Tak sa z Lujzy stala vydatá pani. Fredy žiaril šťastím a Lujza? No tiež sa usmievala, veď to sa patrí, aby nevesta v deň svadobný bola usmiata.

X  X  X

Lujza bola odjakživa činorodý človek. Mala to tak nastavené, že sa chce vo svojej kariére posunúť. Robiť asistentku sa jej po čase dosť málilo. Jej šéf, ten ženáč, ktorý za ňou spočiatku pálil, ten ju posmeľoval. Je mladá, je šikovná, v hlave to má dosť upratané, prečo si externe nedoplní vysokoškolské vzdelanie? Veď deti nemáte, pani Lujza, angličtinu ste zvládli bravúrne, vo firemnom rebríčku by ste mohli postúpiť vyššie, len...

No Fredy s tou myšlienkou na štúdium, teda vôbec nebol nadšený. On skôr premýšľal nad deťmi, nad tým, že ich mladá rodinka by sa mohla rozšíriť, veď nám už nič iné nechýba. Ako by si mohla študovať pri dieťati?!

Fredy teda vôbec nebol ambiciózny. On bol so svojím životom maximálne spokojný. Robil šéfika v nejakom sklade, veď zarobím celkom slušne, biedu netrieme, byt máme, krásne si ho vylepšila, to sa musí uznať, aj auto máme, no čo nám chýba?! Už len to dieťa, prečo to chceš stále odkladať?! Načo vymýšľaš nejaké študovanie?! Miesto máš, si tam spokojná, čo ty stále, kam sa chceš posúvať?! Kam sa ženieš?

To bol celý Fredy! No jasné, miloval Lujzu, ale až tak, že jej to išlo na nervy, sama cítila, že v takých chvíľach ňou šijú všetci čerti. Kristepane, veď žijú tak, ako by mali sto rokov! Nuda na zbláznenie. Napapať sa, pustiť si telku, prípadne si otvoriť fľašku vína a Fredy blažene poznamená, no nie je nám fajn? Čo nám chýba?! Odkedy sa Lujza dala na to štúdium, aj takých večerov bolo pomenej. Zavrie sa v druhej izbe a študuje. Lebo ona, keď sa na niečo dá, dá sa poriadne. Fredy vtedy občas potichučky otvorí dvere, nechcem ťa rušiť, len mi bolo smutno a chcel som ťa vidieť. No nezabili by ste ho?!

Fredy je fakt dobrý človek. Spoľahlivý a zodpovedný. Urobí všetko, čo Lujze na očiach vidí. Ale nuda na zbláznenie. Áno, aj keď sa milujú, Lujze preblesne hlavou taká kacírska myšlienka, že nuda na zbláznenie. Nie, antikoncepciu rozhodne nevysadí, hoci Fredy aj v tých najintímnejších chvíľach zvykne šepkať, urobíme si dieťa, áno? Nuda na zbláznenie! Život predsa musí mať a aj iste má aj iné farby!

X  X  X

Lujza si našla taký únik v útulnej kaviarničke blízko ich firmy. Zašla tam vždy po práci, objednala si kávu, minerálku, otvorila notebook a písala bakalárku. Je to tu lepšie, ako doma, keď Fredy podchvíľou otvára dvere a pýta sa, nepotrebuješ niečo? Ešte zvažuje, či po získaní bakalára pôjde aj na magisterské. Keď ten stále o tých deckách a že za čím a kam sa vlastne ona ženie. Bože!

Bolo už skoro sedem, keď zaklapla notebook, že zaplatí, pocítila aj hlad, Fredy sľúbil, že na večeru urobí jej obľúbené cuketové placky. Vtedy sa zjavil pri jej stole, nádherný žiarivý úsmev, máte tu voľné? Smiem si prisadnúť? Lujza naňho pozrela, mlčky prikývla a cítila, akoby jej vnútrom prešiel elektrický prúd. Hoci čo-to v živote preskákala, takéto sa nikdy nestalo. Akoby na ňu prichádzala mdloba. Nie, čašníčke ešte nezakýva. Cuketové placky počkajú, hlad ju vlastne prešiel.

Teda mimoriadny večer, taký ešte Lujza, a to má už dvadsaťosem, nezažila. Senzačný chlapík, ten Majo! Pristala aj na gin s tonikom, veď bakalárku má už takmer v suchu. Počúvala ho úplne očarená, toľko lichôtok pokope sa jej tuším nikdy nedostalo a neboli to otravné lichôtky, ako tie Fredyho. Po druhom poháriku sa aj Lujze rozviazal jazyk a o deviatej už o sebe vedeli takmer všetko. Vydatá? No to je dráždivá informácia, smial sa Majo. Ale, dodal potmehúdsky, nie je to telesná vada, či?

Bláznivý večer! Lujza mala kvapku v hlave, ale celková opitosť nepramenila z toho ginu s tonikom. Vznášala sa z úplne iných dôvodov.

Mal som o teba strach, vyčítal jej Fredy. Prečo si nebrala telefón? Mala som ho na ticho a písala som bakalárku. Vysvetlenie mu stačilo. Vznášala sa. S Majom sa stretnú aj zajtra. Bože, to je chlap! Som ustatá, nebudem jesť, idem si ľahnúť, povedala Fredymu. Ten otvoril ústa, ale veď tie placky... Nie som hladná!

X  X  X

Bláznivé mesiace. Lujza sa ani nezamýšľala nad tým, či Fredy niečo tuší, lebo otvorene sa spýtať, to sa neodvážil. Kto nezažil to, čo zažívala ona, ten ťažko pochopí. Ako len mohla tých pár rokov zotrvávať v takej nudnej bubline?! Až v Majovej prítomnosti poznala, aký vie byť život vzrušujúci. Tie obratné, vynaliezavé vyznania lásky, ktoré jej písal do sms! Aj že závidí jej manželovi! Sex s ním, to bolo niečo! Skrátka úplne iné, ako nudný rituál v ich manželskej posteli. Nie, nebude ona takto žiť, v takejto pretvárke. Majo síce býva v podnájme, ale uvažuje o kúpe bytu v novostavbe. Že podniká, Lujza síce presne nevie, v čom podniká, ale auto má nádherné a finančnými suchotami netrpí, to sa pozná. Víkend s ním v Londýne, na to sa nedá zabudnúť! Fredymu povedala, že tam ide služobne. A vlastne, dosť bolo pretvárky!

Požiadam o rozvod, povedala v jeden večer Fredymu. Neklape nám to!  Niekoho mám, ak si sa ešte nedovtípil! Ten iba otvoril ústa!

Život s Majom, tam je jej budúcnosť. O úmysle rozviesť sa, Majovi ani nemukla. Prekvapí ho, až bude po všetkom.

Fredy nerobil scény. Rozvod bol rýchly, deti ho nekomplikovali. Hotovo!

X X  X

Zomlelo sa to ináč, ako Lujza predpokladala. Majo po tej správe ostal zarazený. To si nemala, takto sa unáhliť, veď... A pridal takú omáčku, veď takto im bolo spolu fajn, iste, miluje ju, ale on nie je z tých, čo sa hrnú do záväzkov, on si skrátka užíva život a vôbec, to si prehnala, láska, takto potajomky sa veci neriešia, veď ja teda akosi, chápeš...

Facka ako hrom! Majo ostal chladný a začal pozerať na hodinky. Ešte niečo mám, musím do firmy, brnkneme si, áno?! Zľahka bozk na vlasy. Lujza ako obarená. O čom to snívala? O živote s Majom v novom byte s veľkou terasou?!

Domčeky z karát sa rúcajú s veľkým treskom. Telefón Majo prestal dvíhať, na sms-ky neodpovedal. Zrejme si už kráti čas s inou vydatou paničkou, ktorá možno nebude taká naivná a pôjde hŕŕ do rozvodu.

Večer sa jej Fredy, s ktorým stále bývala v spoločnom byte spýtal, kedy sa hodlá odsťahovať. Že sa aj on potrebuje zariadiť. Zdesene naňho pozrela. Kam mám ísť?! No k tomu tvojmu predsa! To už skončilo, poznamenala ticho. Tak si nájdi podnájom!

V zúfalstve povedala, nemohli by sme, skrátka, nemohli by sme to znovu skúsiť, viem, urobila som chybu...

Nie, odpovedal Fredy a veľmi rázne. Nemohli!

V živote ho Lujza nevidela takého rozhodného, takého rázneho. Byt je jeho, musí si pohľadať podnájom.

pozrieť časopis