Nie si moja mama!

Alica podchvíľou vyšla na balkón a vyzerala, či sa Kajka nevynorí spoza zastávky električky. Bola poriadne nervózna. Kajka má len šestnásť, na také dievča číha množstvo nástrah, po uliciach sa motá plno grázlov, sú toho plné správy najmä komerčných televízií. Po šiestej nakukla do kuchyne a stroho oznámila Alici, že ide von a na otázku, kedy sa vráti, sa ani neunúvala odpovedať. No ako si môže ísť Alica ľahnúť, aby sa dobre vyspala, aby bola fit na zajtrajšie dôležité rokovanie so zahraničnými partnermi vo firme? Najradšej by to dievčisko roztrhla. Najmä posledný rok je to s ňou čoraz horšie. A aj proti jej vôli sa nie raz vynorila otázka, bolo ti toto treba?! Keby bol aspoň Vašek doma, ale ten odcestoval v pondelok a vráti sa až v piatok a Kajka mazane využíva neprítomnosť otca. Napokon, raz jej už drsne šplechla do tváre, pravdaže v otcovej neprítomnosti, nemáš mi čo rozkazovať, nie si moja mama! Také slová majú účinok ako poriadne bodnutie. Ani s Vaškom nie je na túto tému normálna reč, hoci na druhej strane ho Alica vie chápať. Je ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Dcéra a manželka. Nechce si to rozhádzať ani s jednou. Keď sa náhodou a nečakane ocitne pri ich konflikte, iba tak čičíka. Rád má svoj pokoj. V spálni sa potom usiluje Alici dohovoriť, že musí Kajku chápať, je v takých rokoch, možno sama hľadá odpovede na iks otázok a z toho pramení jej vzdor. Veď vlastne možno dohovára aj dcére, keď Alica nie je pritom. Možno jej povie, že Alica síce nie je jej biologická mama, ale že sa od malička o ňu stará, že ju vychováva a že ju ľúbi. Možno. Ktovie...

A teraz je už jedenásť, a to dievča sa bohvie kde a s bohviekým túla, otec je v Nemecku a ona, Alica, má byť pokojná. Opäť tá dobiedzavá otázka. Bolo ti toto treba? A na dve kôpky sa kladú argumenty pre a proti. Na zbláznenie. A zajtra riadna fuška vo firme!

X  X  X

Alica a Miki, to bola ešte na fakulte ohromná láska, nevedeli sa bez seba pohnúť, dostalo sa im do uší, že sú sympatická dvojica, že sa k sebe hodia a tak. Miki? Úžasný chalan, v hlave to mal pekne usporiadané, keď promoval, bol o dva ročníky vyššie od Alice, povedal, počkáme, kým si podobnú slávu užiješ aj ty, a potom do toho praskneme. Keď sa Alica pripravovala na záverečné štátnice, bol na stáži vo Francúzsku a denne jej dával vedieť, ako mu je bez nej ťažko, otupno, hoci všetko okolo je senzačné. To sú slová na nezaplatenie! Patrili k sebe, to je jasné a po Alicinej promócii, ako si sľúbili, to svetu dali vedieť aj oficiálne. Alica sa tešila z nového priezviska, aj bez pomlčky k tomu dievčenskému, ako bolo už vtedy v móde. Čo je on nejaká známa celebrita?!

Najprv slušný spoločný podnájom, ale po roku vlastné bývanie, s prispením oboch rodín aj hypotéky. Krásne priestory zaplnil vkus oboch, ešte aj ten máme spoločný! Sú chvíle, kedy je svet gombička a toto bola jedna z nich, keď si vychutnávali vlastnú strechu nad hlavou. Možno to považovať za klišé, ale oni boli naozaj šťastní mladí ľudia, krásna budúcnosť pred nimi.

Kedy sa začali sťahovať mraky? Takto, túžba mladých manželov po dieťati je čosi prirodzené, priam zákonité, najmä ak nie sú z tých, ktorí majú na prvom mieste budovanie kariéry a deti až potom, neskôr, keď sa to bude hodiť. V tomto boli obaja staromódni. Ale nič! Nič! Mesiac za mesiacom. Do ich vzťahu začala vstupovať nervozita. Miki túžil po dieťati tuším viac, ako Alica. Hnal ju k lekárovi. Aj sám zašiel. Nervozita a nervozita! Ortieľ? Miki v poriadku. Alicin gynekologický problém bol nie iba nepríjemný, ale v podstate neliečiteľný. Aj keď márne pokusy absolvovala. Ak túžite po dieťati, adoptujte si. Vlastne múdra rada. Ale narazila na múr. Také riešenie inak empatický Miki zásadne odmietol.  A mraky v ich vzťahu už boli neprehliadnuteľné. Alica správne vytušila, že Miki nechce prežiť život v bezdetnom manželstve a hoci to medzi nimi bolo možné voľakedy nazvať priam ukážkovou láskou, tá vyprchávala do stratena, prišiel zdvorilý chlad a Alicu samotnú ponižovalo jej postavenie v tomto vzťahu. Sama navrhla rozvod.

Návrh bol prijatý s porozumením. Dnes je Miki už dávno inde ženatý a má dvoch chalanov a keď ho nedávno Alica náhodou stretla, vyzeral byť šťastný. Veď oni nezanevreli na seba. Aj majetok si vysporiadali, dá sa povedať, s noblesou. Alica mu to šťastie úprimne priala.

X  X  X

Stav rozvedená, bezdetná, ale nie zúfalá. Áno, Alica sa vrhla na kariéru a mala ju úspešnú, ani sa nevyhýbala aj spoločenským akciám, aj mala priateľky, ale nebola až natoľko moderná, či emancipovaná, aby občas nepociťovala vo svojom byte osamelosť. Na prelietavé vzťahy, na jednorazovky hoci so sympatickým ženatým kolegom nemala ani náturu, ani žalúdok.

Keď raz tak surfovala po internete, natrafila na riadky, ktoré ju zaujali. Že rozvedený, osamelý muž so štvorročnou dcérkou... No zaujali. Bojovala so sebou, nie je predsa nejaká chudera, aby bola odkázaná na takéto úbohé zoznamovanie, napokon si z poverčivosti hodila aj mincu a tá jej nakázala, že nech to skúsi.

Tak to Alica skúsila. A tak do jej života vstúpil Vašek. A s detskou bezprostrednosťou doňho vhupla malá Kajka.

X  X  X

Vašek životopis svojho predchádzajúceho manželstva dávkoval Alici nie príliš zhurta. Že čo predchádzalo tomu stručnému, rozvedený so štvorročnou dcérkou. Až keď vzájomné sympatie narástli do potrebných veľkostí, až potom sa Alica dozvedela, že jeho bývalá, Marianna, bola krásna, sexi baba, že ich vzťah bol vášnivý, ale nie dosť dlhý na to, aby otehotnela, no stalo sa a on potreboval veľa energie, aby ju presvedčil, že interrupcia nie je najmúdrejšie riešenie. Hoci jej manželstvo ponúkol hneď. Napokon ju uhovoril, bonusom najmä pre Mariannu bolo, že mal svoj byt a ona stále po podnájmoch. Nie je to žena, stavaná na materstvo. Krásne, zdravé bábätko akoby ju oberalo o čas, ktorý by mohla tráviť ináč, po svojom. Absenciu predošlého života, plného kamarátok a žúrov, skrátka slobodnej voľnosti, tú pociťovala s nervozitou, chvíľami až s hystériou. Vašek chodil do práce, lebo veď zarábať treba, rodinu živiť treba, ale po návrate bola malá jeho, zasmial sa, keby sa dalo, aj by som kojil, hneď, ako prišli obe z pôrodnice. Nie, nemôže povedať, žeby Marianna ich dcérku nemala rada, asi aj áno, len sa cítila byť pri nej priviazaná, nebolo to pre ňu ono. Vašek povedal, že dúfal, že sa to časom zmení, že Marianna potrebuje iba dlhšiu dobu, aby sa udomácnila v úlohe mamy, ale neprichádzalo to. Bola nevrlá, depresívna, hádavá, áno, vadili sa kvôli úplným hlúpostiam. A potom aj kvôli vážnejším veciam, malá mala možno pol roka, keď sa rozhodla začať konečne žiť, len čo Vašek prišiel z práce, už ho čakala našminkovaná, vyobliekaná, že ide von, trošku sa nadýchať normálneho života. A išla, chodila sa nadýchať čoraz častejšie a vracala sa čoraz neskôr, v jej ponímaní normálny život jej zrejme zachutil. Dobre! Vašek oľutoval, že Mariannu vôbec poznal, hoci paradoxne malá Kajka predstavovala pre neho najväčšie šťastie. Zvláštna kombinácia.

Že Mariannina nenásytná chuť po normálnom živote ich priviedla až k rozvodu. Rozhodne nie z Vaškovej iniciatívy, predsa nie je barbar, aby dieťa obral o dvoch rodičov. To iba drahá ex spoznala akéhosi muža, ktorý jej vraj ponúkol, ale že úplne iný level komfortu a vôbec. A malá? No veď ty si ju chcel, ty si na ňu zvyknutý, teba neotravuje! Až také studené srdce. Ani na súde neprejavila čo len mini záujem o dieťa. Našiel si potom takú paniu z domu, ktorá mu občas s Kajkou vypomohla, ale... Preto ten trápny zoznamovací pokus cez internet. Pre nedostatok času na iné, vhodnejšie príležitosti.

To je vlastne celé, povedal Alici. Bol to iný druh lásky, ako bola tá, ktorá ju voľakedy  spájal spájala s Mikim. Bola šťastná, sú kompletná rodina, jej dávny sen. A Vašek bol fajn, miloval ju, to až neskôr, keď Kajka prišla do puberty a z akéhosi vzdoru začala pátrať po svojej biologickej matke, potom sa začal cítiť ako medzi dvomi mlynskými kameňmi.

X  X  X

Darmo vyzerá Alica z balkóna. Kajky nikde. A mobil má vypnutý. S trpkosťou si pomyslela, že jej dala toľko lásky, koľko vládala a teraz takto. Chvíľami mala pocit, že ju to dievča nenávidí. Zhoršilo sa to najmä potom, keď napokon vypátrala svoju matku, ktorá o ňu celé roky ani nezvadila, neprejavila najmenší záujem. A pred otcom farbisto opisovala, v akom krásnom dome žije, aká je pekná a do akých úžasných handier sa oblieka a vôbec s ňou nie je otravná nuda, ako tu doma. Povedala mi, že som skvelá parťáčka, za každú psinu. Jej muž? No dá sa! A že sľúbili, že ju zoberú na super luxusnú dovolenku. No nie je úžasná? A že jej poradila, podľa čoho má triediť chalanov. Aby nenaletela. Nie, nie, žiadne decká sa tam netmolia.

Alica nevie, čo si počať. Má zavolať Vaškovi do Nemecka? Možno má na svoju ex číslo, či tam náhodou Kajka nie je u nich, či tam neprespí. Keby ho mala ona, volá sama. Čo keď sa tej malej niečo stalo? Celé vnútro jej zvierali obavy. Je to ešte decko, hoci už celkom nie. Vašek raz v slabej chvíli podotkol, že sa mu vidí, že gény zapracovali, že mnohé Kajka zdedila po svojej matke a že sa toho hrozí.

Vošla z balkóna do izby. Začula kľúče vo vchodových dverách. Vybehla do chodby. Kajka vysmiata a Alici sa videlo, akoby čosi pila, alebo si to iba nahovára?! Kde si bola Kajka?! S kým? Vieš, koľko je hodín? Umieram tu od strachu, či sa ti dačo... Prečo máš vypnutý mobil?

Čo ťa do toho?! Nie si moja mama, tak sa nestaraj!

pozrieť časopis