Neutajovaný život

Lenka nemala vo zvyku zhovárať sa s televízorom, ale teraz sa neudržala. Priam do nepríčetnosti ju rozčúlili návrhy poslancov, ktorí sú veľmi slušne platení aj z jej daní. Také návrhy môžu skrsnúť iba v chorých hlavách! Veď odoberať deti homosexuálnym rodičom, lebo že je ohrozený ich  zdravý vývoj, to je nápad hodný na diagnózu, prešpikovaný fanatickou nenávisťou. Veď iste. Podávali ho maskovaní fašisti, ale podporili ho aj viacerí koaliční poslanci, lebo vraj podľa svojho svedomia. Fuj! Lenka vynadala obrazovke a potom si uvedomila, že aj keď je z toho smutná, že jej syn Peter žije v cudzine, vlastne je to múdre. Lebo hoci ten šialený návrh v parlamente neprešiel, tamtí sa neuspokoja. Budú v ľuďoch podnecovať nenávisť voči takým, ktorí sú iní, hoci v iných aspektoch omnoho kvalitnejší ľudia. Nedajú pokoj a pomáhať im budú aj niektorí farári z kazateľníc. Akoby takým chýbal hon na bosorky! Počkajú a zase s tým vylezú v parlamente. A veru nedá sa vylúčiť, že taký nezmysel padne na úrodnú pôdu! Veď čo si budeme hovoriť!  Koho si národ zvolil, toho má!

Tak! Lenka sa vyvadila s televízorom a hoci bola v prvé chvíle tak matersky veľmi nešťastná, keď sa Peter rozhodol odísť do Nórska žiť tam, už dávnejšie mu dala za pravdu a ten dnešný poslanecký návrh tú pravdu iba zdupľoval. Žije v krajine, ktorá rešpektuje jeho inakosť. Spomenula si, ako jej pred tromi rokmi cez skype oznámil, že všetko už majú zariadené a budú sa s Majom brať . Na radnici. Iba my dvaja, náš syn a náhodní svedkovia. Nechceme z toho robiť nejakú vec verejnú. Bude  to teda aj bez vás, dúfam, že prepáčite. A nezabudol dodať, ako vždy, mám vás veľmi rád, mami!

Veď áno! Každý by mal mať šancu napĺňať si v živote vlastné predstavy o ňom. Ale prečo by matke nemalo byť ľúto, prečo by nemala zúriť preto, že jej syn, dobrý chlapec, vzdelaný, slušný človek, musí svoje predstavy napĺňať v inej krajine, len preto... No! V tejto krajne podľa niektorých chýba už len hon na bosorky. Tu sa v hlavách nekoná 21-prvé storočie. A oni s mužom sa musia obmedzovať, nemôžu sa so svojím synom a jeho rodinou vídať tak často, akoby to zrejme bolo, keby mohli žiť tu, doma. Ale ako rovnocenní, plnoprávni občania.

No bodaj by Lenka nezúrila. Zadubenci, zakričala ešte do obrazovky. Veď vlastne... O chvíľu je osem, musí zavolať muža z garáže. Stretnú sa na skype s Peťom a jeho rodinou. Aspoň v tomto skvelé storočie, keď v ňom existujú také úžasné technológie. Sadnú k počítaču a vidia sa a zhovárajú. Dakedy si k tomu urobia kávu, alebo nalejú pohárik vínka. Sú spolu, aj keď pravda, nie sú spolu.  Nemôže Peťovi postrapatiť tú jeho hustú hrivu, ani toho ich chlapca si pritúliť. Možno v lete sa už bude dať, že sa stretnú naživo. V Bergene, alebo tu doma. Ale môže byť spokojná, Majo je fajn človek, ten vzťah očividne funguje, vyzerajú byť spokojní a vlastne šťastní. No manželia! O takom oficiálnom zväzku by sa im v tejto krajine mohlo iba snívať. A čo?! Je tam v Nórsku nejaká nenormálna, vari skazenejšia spoločnosť, keď takým ľuďom umožňuje normálne existovať, keď ich život je v súlade so zákonnými normami?! Áno, vtedy sa Lenka naplakala, keď sa Peťo takto rozhodol, predsa, jediný syn, ale potom si s mužom povedali, že nemôžu byť sebeckí a citovo syna vydierať, má právo na normálny život a tu... Veď aha! Istí poslanci sa nazdávajú, že homosexuálnym párom treba deti zobrať, hoci jeden z partnerov môže byť aj biologický rodič, veď predsa nemôžu rásť v takom nezdravom ovzduší, mohli by sa pokaziť, im predsa ide o blaho tých nešťastných detí. Idioti, uľavila si Lenka. Keby tí poslanci radšej zmapovali mnohé nešťastné životy deti, ktoré žijú v rozvrátených rodinách. Hoci majú otca aj mamu. Ten otec môže byť alkoholik, matka podvodníčka, ale majú prednosť, sú heterosexuáli, teda tvoria rodinu podľa zaužívaných pravidiel.  To stačí, to je hlavné. Zadubenci a z našich daní!

No Lenka sa riadne rozčertila. O päť osem, musí sa vydýchať, nechce byť nazúrená, keď sa bude zhovárať so synom. Ani mu to radšej nespomenie. Aj keď... Peter nežije na Marse, má on dobrý prehľad o tom, čo sa deje u nás. Veď toto, tie moderné technológie, ktoré skracujú vzdialenosti.

 X  X  X

Peťko bol roztomilé, vytúžené dieťa a priniesol im do života veľa radosti, Lenka s mužom si rodičovstvo náramne užívali, aj popri starostiach, ktoré samozrejme taký drobizg so sebou prinesie. Pravda, do takých chlapčenských záležitostí, ako napríklad futbal sa nehrnul, bol skôr taký tichší, akoby premýšľavejší a aj v škôlke dával prednosť spoločnosti dievčatiek. Veď aj babka ho chválila, že nie je taký divoký, ako niektoré chlapčiská, veď no, je to radosť, mať také spôsobnejšie dieťa. Len čo zvládol abecedu, stali sa knižky jeho najlepším kamarátom. A nie, nedá sa povedať, žeby prahol za takými dievčenskými hračkami, ako bábiky a kočíky, iba sa najradšej zatvoril vo svojej izbe s knižkou. Muž občas pokrútil hlavou, že ten ich syn je príliš veľký samotár, že sa mu to celkom nevidí. Ale veď každé dieťa sa už narodí s nejakými danosťami, dispozíciami, Lenka stále nevidela dôvod, prečo by si mala nad tým lámať hlavu, Peťko bol síce trošku tiché, ale slušné dieťa, škola mu išla výborne, nie, športové krúžky ho nelákali, zato do hudobnej na klavír chodil rád, pravda, od ostatných detí sa držal dosť bokom. Snažila sa Lenka pomôcť mu, aj zorganizovala narodeninovú oslavu, keď mal desať, sama pozvala spolužiakov, ale kým ostatné decká vystrájali u nich na dvore, Peter sa utiahol s knižkou do tieňa. Vzdala to. Do takých vecí predsa človeka nemožno nútiť, príde to časom,  keď bude dospievať.

Keď bol na gymnáziu, naschvál vnášala do ich komunikácie tému dievčat, že tá Janka, tá kučeravá blondínka, to je pekné dievča, čo povieš, iste sa všetci chalani v triede okolo nej točíte, že? Odpoveďou bolo, mhm... Áno, to už Lenka začala mať pochybnosti. Keď sa ho nedajbože niekto z rodiny spýtal, či už má frajerku, veď taký fešák, iba sa neisto usmial, on nebýval nezdvorilý a vlastne nepovedal nič a išiel za knihami, alebo k počítaču. Až potom, neskôr, si Lenka uvedomila, ako sa Peťo musel vnútorne zožierať so svojím tajomstvom. Veď áno, robila aj takú vec, no normálne sa dala na dohadzovačku, pozvala kolegyňu aj s dcérou, krásne a komunikatívne dievča, nech ho trošku preberie, povedala kolegyni, pripravila aj pohostenie, si trápna, povedal jej muž, ale keď myslíš... No fiasko ako hrom. A teda krásne dievča sa usilovalo, pusa sa jej nezastavila a Peter vydržal možno polhodinu, usmieval sa, bol to zdvorilý chlapec, aj vysúkal zo seba možno zo tri vety smerom k dievčaťu, ale potom sa ospravedlnil, že musí niečo súrne a spôsobne sa rozlúčil, že vďaka za návštevu. A bolo! Potom sa ospravedlňovala Lenka kolegyni a jej dcére, no trapas... Večer sa spýtala Petra, tebe sa nepáčila tá Saška a on že, ale áno, prečo?

Lenka najprv sama v sebe spracúvala tú alternatívu, že jej syn je možno iný. Prečo? Pátrala v rodine doširoka, doďaleka. Nič také. Muž jej povedal, nech to nechá tak, že je predsa dosť možné, že ich syn je v týchto záležitostiach nejaký oneskorený, že keď to na neho príde, nebudú sa stačiť čudovať. A keď nie? Tak nie, dodal lakonicky. Mal by si si ty s ním pohovoriť, sú to také mužské záležitosti. Lenkin muž nebol taký rázny chlap činu, prípadným problémom sa radšej vyhýbal. Napokon to zobrala do vlastných rúk.

Mala pocit, že musí naliať za pohárik niečoho ostrejšieho, aby nabrala odvahu, lebo aj chcela, aj nechcela vedieť niečo definitívne. Ale rozhodne nechcela syna zraniť. Veď to bol skvelý chalan, inteligentný, rozhľadený v mnohých oblastiach, dala sa predpokladať jeho úspešná profesionálna kariéra, mal ich rád, bolo na neho spoľahnutie, až na to, že... Príliš introvert a možno...?

Lenka zavrhla tú myšlienku na pohárik ostrého a hoci mala v úmysle ísť rovno na vec, začala zoširoka, pridávala všelijaké vlastne nič nehovoriace omáčky a napokon to preťal Peter. Mama, chceš sa spýtať, či som homosexuál? Som! A bolo to. Koniec falošným nádejam, vyjasnené pochybnosti. Vlastne sa jej uľavilo. Nastúpili emócie. Ľúbim, ťa, Peťko!

Až večer sa zdôverila mužovi so strachom, ktorý ju ovládol. Aký život čaká ich syna v tejto málo tolerantnej, príliš konzervatívnej spoločnosti, až nenávistne naladenej voči akejkoľvek inakosti? Ich syn je múdry a dobrý a hodnotný človek a napriek tomu sa tu má báť?! On to zvládne, upokojoval ju. Má predsa nás, nie?! Doštuduje a potom sa sám rozhodne, ako ďalej.

X  X  X

Peter je fešák, Lenke sa dostalo do uší, že vo firme, kam nastúpil po štúdiu, ho baby obletujú, ale že on je akýsi nafúkaný, nedostupný v tomto smere, informovala ju známa, ktorá v tej firme tiež pracovala. Vie byť milý, to áno, ale... Má on nejakú známosť? No zverejňovať fakty Lenka nemienila, iba neurčito pokrčila plecami. Veď o svojom živote si rozhodne on sám.

Rozhodol. Posadil si ich oboch a povedal, že s Majom sa zoznámil cez sociálne siete, že to trvá už dva roky. Že je z Čiech a má syna, sedemročného, ktorého mu súd pri rozvode zveril do starostlivosti, že taká bola dohoda s jeho bývalou, že to manželstvo bol neúspešný pokus vytĺcť zo seba to, kým vlastne je. Že sa nestretávajú  často, ale na skype sú denne a tá dovolenka v lete pri mori v Chorvátsku, tam sme boli spolu všetci traja. A plánujeme sa vysťahovať do Nórska, podnikáme už nejaké potrebné kroky, o pár mesiacov by sa to malo zrealizovať. Povedal, že ho to mrzí, ale že chce žiť slobodný a nie utajovaný život.

Nebolo najmä pre Lenku ľahké stráviť a prijať takú informáciu. Ty nás chceš opustiť?! Nie, mama! Vždy budete pre mňa dôležití.

Nebolo to ľahké. Ale museli to prijať. Na sviatky Peter pozval Maja aj so synom k nim. Celkom zlaté decko. Lenka ešte svojho syna nikdy nevidela takého šťastného, takého uvoľneného. A ten chlapček, to je vlastne čosi ako jej vnuk. Vlastne jediný, pokrvného sa nedočká. A povedali im, že sa v Nórsku plánujú zobrať. Tak dobre. Majo sa im celkom pozdával. Lenka vyslovila čosi ako požehnanie.

X  X  X

Odišli, aklimatizovali sa v tolerantnej krajine, kde sa na nich nikto nepozerá cez prsty. Nórčina im ide, porobili skúšky, mali šťastie zamestnať sa vo svojich profesiách. Jakub chodí do školy a je to pre našinca možno zvláštna, ale usporiadaná rodina. Bodka! Keď sa uvoľnia opatrenia, hneď si zabukujeme letenky, povedala Lenka mužovi. Skype je síce fajn, informácie sa vymenia, ale taká mama a babka potrebuje uvoľniť aj emócie.

Vlastne dobre, že sú tam. Keď dnes počula, čo dokážu vymyslieť naši poslanci. Bŕŕ! 

pozrieť časopis