Nečakaná babička

Marta vždy trvala na tom, aby deti poriadne raňajkovali a chcela to uplatniť aj teraz, hoci Laura bola už dospelá slečna a mračila sa nad Martinou nástojčivosťou, mami, hovoríš ako z nejakej zdravotníckej učebnice! Marta sa uškrnula, ale iba v duchu. Sama sa vrátila do dcérinho veku, kedy jej mohli byť ukradnuté prednášky povedzme o žalúdočných vredoch, keď cítila, že má pol kila navyše, kašľala na raňajky! Hej, malá, skríkla do chodby, uchlipni si aspoň teplého mlieka! Bŕŕ, ozvalo sa z chodby, tak čau, mami, vidíme sa večer!

Kuchyňa ostala vyľudnená. A takto pripadala Marte obrovská, hoci, keď  pred časom v nej panoval ranný zhon, Marta mala pocit, že do seba narážajú. Po všetky tie roky, kým deti vyrástli, kým odchádzali z domu všetci naraz. A teraz je obrovská. Paťo študuje v zahraničí, teda vlastne neďaleko, vo Viedni, ale domov nechodieva často, Martin muž je odcestovaný v Ženeve na akomsi sympóziu, no a Laura pred chvíľou vypadla bez raňajok. Obrovská kuchyňa! Marta myslí na to, čo si dnes dá na seba, do firmy majú prísť aj kolegovia z Bystrice, áno, dá si ten nový sivý komplet, nikdy predsa netajila, že sa rada páči.

Na sídlisku z auta videla zhon a nevie, či s ľútosťou, alebo závisťou pozerala na mladé ženy, ktoré sa náhlili s deťmi do škôl, či škôlok. Vari sa na seba nepamätá? Sama nemala dosť trpezlivosti na zvedavé otázky svojich detí, ponáhľaj sa, prídeme neskoro, potom sa pozhovárame, večer. A večer tiež často nebolo kedy, domácnosť si pýtala svoje.

Som už stará, pomyslela si Marta trpko, štyridsaťosem, to je dosť. Dnes panuje kult mladosti a ženy robia neuveriteľné veci, aby sa do nej vrátili pomocou skrášľovacích procedúr, ktoré z nej neraz urobia, no divné kreatúry. Včera videla v televízii známu herečku, ktorú mala celkom rada a ktorá bola aj krásna, ale čo tá so sebou urobila, vyzerala ako umelina, no skrátka, nedokázala starnúť s prirodzenými vráskami a s gráciou. Ale, veď je to jej vec! Mám ja, ale problémy, pomyslela si Marta, veď aj ja starnem a tiež sa rada páčim!

V kancelárii Martu čakal odkaz od direktora, že sa má uňho zastaviť. Čo môže chcieť?! Veď jej agenda je v poriadku a v termíne! Vyzrela oknom na ulicu, a prisahala by, že vidí vlastnú dcéru zavesenú do akéhosi chalana, hoci predsa už mala byť na prednáške! Marta bola vlastne tak márnivo hrdá na svoju peknú  dcéru, chalani sa okolo nej obšmietali, to áno, ale spôsob, akým bola Laura do chalana zavesená, ju zarazil. Preboha, veď je ešte mladá a má pred sebou štúdium a... večer sa s ňou pozhovára. Teraz musí za šéfom!

X  X  X

So šéfom Marta dobre vychádzala, mali korektný vzťah, hoci Marta si vždy so šéfmi udržiavala istý odstup. Vedelo sa o nej, že je odborne zdatná. Pravda, tento šéf ju nezažil v časoch, keď je deti boli malé a chorľavé a kedy mala výpadky v práci. Tento šéf ju zažil až vtedy keď jej deti bolo veľké, vyrastené z detských neduhov, keď nemusela ráno volať, že nepríde, lebo syn má horúčky. Tento šéf vedel,  že je nielen odborne zdatná, ale aj spoľahlivá.

No a teraz si ju zavolal, aby jej povedal na úvod, že dnes dobre vyzerá a že o nej premýšľal, pretože šéf úseku, v ktorom bola zaradená, ten odchádza, a tak si myslí, že by to mohla prevziať ona, veď má autoritu a...skrátka ponúkol jej povýšenie. A nezabudol dodať, že ako žena je práve v tom optimálnom veku, kedy ju natoľko nezaťažujú rodinné záležitosti, deti už máte dospelé, pokiaľ viem... A  bol by rád, keby dlho neotáľala s premýšľaním, skrátka, tak do troch dní mi môžete dať vedieť?!

Marta, dosť vyplašená z tejto nečakanej ponuky ani nevedela, že jej priamy nadriadený má zajačie úmysly, iba mlčky prikývla, potom dodala čosi, že si to váži a že teda popremýšľa a vykĺzla z direktorskej pracovne. Až na chodbe jej myseľ začala jasať. Super! Toto je predsa niečo super! A potom sa hovorí, že dnes majú iba mladí zelenú! Dočkala sa zadosťučinenia! Bude šéfka! Sama pred sebou nemusela tajiť, že ambície v nej driemali od mladosti a vždy si povedala, že keby bola mužom, vie to dotiahnuť ďaleko. Lebo, čo tajiť, žena sa musí vždy rozhodovať medzi prácou a rodinou. Lebo to sú len také rečičky, že sa oboje dá zvládnuť na sto percent. Mudrovačky! A Marta to naozaj nemala ľahké. Najmä Paťko v detstve často býval chorý, večne vypadával zo škôlky, nedalo sa ináč. A Martin muž, Milan, sa dal na externé štúdium, akosi mu začalo prekážať, že má ženu s diplomom a Marta ho v tom podporovala. Hoci v ich vzťahu to nebola nejaká zásadná otázka, vzdelanostná nevyváženosť prekážala skôr Martiným dosť snobským rodičom. A Milan bol skvelý, štúdium zvládol a jeho ambície narastali, vypracoval sa na kapacitu vo svojom odbore, a tak to bolo dobre. Aj teraz má v Ženeve vystúpiť na akomsi sympóziu. Keby Marta bola hlúpa, tak mu vlastne závidí, lebo je fakt, že sa dakedy popri ňom cítila ako sivá, bezvýznamná myšička. Ale zaháňala tieto pocity, lebo jej na Milanovi záležalo a záležalo jej aj na tom, aby žili pekný život.

Tak! A teraz takáto ponuka od direktora! No nie je to post ministerky ani štátnej tajomníčky, ale pre Martu je to dosť významný kariérny pocit. Nebránila sa pocitu zadosťučinenia. Jasné, že to berie!

X  X  X

Obedovala s kolegami z Bystrice, pracovné veci vybavili v kancelárii a toto bola príjemnejšia čas profesionálnych kontaktov. Boli to príjemní ľudia, najmä Eugen, vždy sa na ich návštevu tešila, a preto si dnes dala na sebe záležať. Nebola padnutá na hlavu, vedela, že sa Eugenovi páči. Lebo Marta, aj keď mala dospelú dcéru, robilo jej skrátka potešenie páčiť sa mužom. No keby toto tušila Laura, zadusí sa od smiechu. Jasné, veď aj Marta, keď bola v jej veku, teda dvadsaťjeden, chápala ženy nad tridsaťpäť ako staré baby! Eugen bol rozvedený, mal svetácke spôsoby, v neposlednom rade bol vynikajúci odborník a tiež inteligentný spoločník, no Marte ako žene lichotila jeho pozornosť. Jeho poklony ju robili mladšou a boli to také naozaj nezáväzné radosti, k dačomu inému by sa nikdy neodhodlala, svoj manželský život by nemenila za chvíľkové pokušenie. A keď jej Eugen navrhol, či by ju nemohol pozvať na večeru, lebo že zajtra majú ešte nejaké rokovania, nevracajú sa domov  a tuto Broňa navštívi svoju kamošku a Vlado má piváreň s kolegami ešte zo štúdií a on, skrátka, nedalo by sa odtrhnúť od rodinného kozubu, pani Marta?! Na chvíľu zaváhala, Milan je v Ženeve a Laura spomínala, že má v pláne kino a... Zablikala kontrolka. Že ju mrzí, ale manžel sa dnes vracia zo zahraničia a... chápem, povedal Eugen, ale keby sa dačo zmenilo, môžem skúsiť zavolať? Prikývla, hoci svoje odmietnutie považovala za definitívne. Ale bolo to pokušenie ako hrom!

Po obede, ktorý sa považoval za pracovný, sa vrátila ešte do kancelárie, otvorila počítač, že sa ešte pustí do roboty, ale myšlienky jej behali v úplne iných sférach. Teda o chvíľu túto kanceláriu opustí a pôjde do tej elegantnejšej, samostatnej a bude mať aj asistentku a aj rozhodovacie právomoci. Zvládne to?! Nespyšnie, ako mnohí, ktorí s funkciou majú zrazu nezdravé sebavedomie?! No v tejto chvíli bola presvedčená, že nie, vždy sa predsa považovala za normálnu. A potom Eugen. Čo si o nej myslí?! Neflirtovala s ním až príliš, až za hranicu, že si možno aj dačo začal namýšľať?!

Vlastne mala dobrú náladu. Všetko je, ako má byť. Funkciu, aj prácu s ňou spojenú ona zvládne. Veď je vlastne taká voľná, deti jej už doma neplačú!

X  X  X

Dobrá nálada sa Marty držala aj po príchode domov. Keď sa to tak zoberie, je žiadúca, viď Eugen, a je aj úspešná žena, jej kariérny rast je za dverami, už zajtra oznámi direktorovi, že ponuku prijíma. Fajn, nenormálne príjemný deň! V ktorom aj vlastný panelákový byt s malou kuchyňou pôsobí ukážkovo, ako z katalógu. Má úspešné, odrastené deti, ktoré si čo nevidieť začnú stavať vlastný a samostatný život. Paťo o pár mesiacov končí, má v reálnom výhľade miesto v rakúskej firme, že mami, ja v tej Viedni asi ostanem, prenajmeme si s Ninou byt a... Nina je jeho priateľka, tiež slovenská študentka vo Viedni, sympatické dievčatko, bol ju už doma ukázať. Paťo teda takto. No a Laura, tá je ešte mladučká, študuje, tá sa nechystá vyletieť z hniezda. Alebo žeby?! Ten chalan, čo bola ráno do neho zavesená, to ako čo? Porozpráva sa s ňou, nech má rozum!

Marta si uvarí čaj, dnes si s večerou nebude robiť starosti, napokon, Laura si iste niečo zobne z chladničky, málo jedáva. A potom zaštrkocú kľúče, je doma. Ideš do toho kina? To sa spýta Marta.

Celá je akási rozochvená, aj keď sa snaží byť pokojná. Mami, veď my sme vlastne také kamarátky, čo? Som rada, že si taká fajn, kamošky mi takú mamku závidia. Marta sa čuduje, aká nečakaná predohra! Veď zasa na citové výlevy si ony dve dajako zvlášť nepotrpeli. Potom sa k nej tá jej malá veľká pritúli a začne vzlykať. Čo je, Laura? Ublížil ti dakto?!

Pomedzi vzlyky vyjde najavo podstata. Že si s Petrom boli istí, boli rozhodnutí, že ten problémy vyriešia interrupciou, ale že dopoludnia to celé znovu prebrali a zhodli sa na to, že je to ale úplná hlúposť, že takto sa veci neriešia, že veď aj iní študenti majú deti a aj doštudujú, že keď sa chce, všetko sa dá, mami, tak my by sme sa s Petrom zobrali. Laura si myslí, že by na rok prerušila štúdium a Peter už končí, on je mami, hrozne fajn, bude sa ti páčiť, aj ockovi, inteligentný chalan a zodpovedný, veď vidíš, necúva, chce si ma zobrať a...

Nemrač sa, mami! Veď máš už štyridsaťosem, už môžeš byť babkou! Pomôžeš mi?

Zlaté dievčatko! Marta ju hladká a mlčí. V duchu hľadá slová. Nejaké mravokárne výčitky, že mala premýšľať, že mala najprv doštudovať a tak, to Marte v tejto chvíli pripadá nemiestne. Že vychovávať dieťa, to nie je len tak! Že ona, jej mama už bola rada, že môže myslieť trochu aj na seba, že rodinný život už nebude plný starostí, že...že ju čaká kariérny postup a že...Mlčí. Laura zdvihne hlavu a spýta sa, múdro sme sa rozhodli, mami, že si to dieťa necháme?!

Pravdaže múdro. Marta pohladí svoju dcéru, ktorá že bude mamičkou. A uvedomí si, že ich byt, ktorý jej pred chvíľou pripadal taký obrovský, sa opäť zaplní rodinnými starosťami. Koniec dobrej nálady? Ťažko to pomenovať.

pozrieť časopis