Diáre s citátmi a krížovkový Kalendár 2022 už v predajniach tlače, alebo kupujte tu:-)

Návrat do osamelosti

Nevedela sa toho zbaviť. A ako sa snažila. Dbala o seba, jej šatník bol dobre zásobený, aj módnymi kúskami, kaderníčku Gitku navštevovala každý týždeň a keď sa jej zazdalo, že na bruchu pribudla nejaká slanina, okamžite nasadila detox. Nikto o nej nemohol povedať, že je nejaká spustnutá, zanedbaná, skrátka taká chudera. A predsa takmer stále nosila v sebe také napätie, že si ľudia priam ukazujú na ňu prstom, že z nej trčí jej osamelosť, no že taká chudera! Anka sa pristihla aj pri nádeji, že si to možno všetko iba nahovára, že to iba jej myslenie zamrzlo niekde v patriarchálnej spoločnosti, že je to s ňou všetko v absolútnom poriadku, ale také nádeje skoro vyprchali.

Veď aj dnes. Vychádzala zo školy, pred ňou postával hlúčik študentov, všetko ako sa patrí, úsmevy, pozdravy, dovidenia, pani profesorka a keď po pár krokoch vyšiel z hlúčika hlučný smiech, priam rehot, Anka cítila, ako sa jej červeň hrnie do tváre, zasrani jedni, to z nej sa smejú, iste si hovoria, taká chudera, nemá chlapa, stará dievka, také sedemnásť, osemnásťročné názory vedia byť poriadne kruté. A mala po nálade. Umlčala v sebe možnosť, že študenti sa rehotali na nejakom pikantnom, alebo aj inteligentnom fóre. Mala po nálade, lebo predtým sa cítila celkom v pohode, aj kolegyňa v zborovni povedala, dnes ti to sekne!

Skrátka Anka nevedela zo seba vyhnať ten komplex osamelej ženy. Aj keď pravdaže vnímala, že v dnešnom svete je to predsa len iné ako voľakedy, vyskytujú sa v ňom sebavedomé, samostatné ženy, ktoré na to, aby stáli na vlastných nohách, nepotrebujú oporu silného mužského ramena. Toto ona nevedela. Vyhnať zo seba komplex osamelej ženy. A potom sa stane také, ako pred chvíľou, že ju zraní smiech študentov, ktorý s ňou napokon vôbec nemusel súvisieť.

Veď áno! Milovala svoju prácu a v tomto nezaváhala, nikdy neoľutovala, že sa profesijne vydala na pedagogickú dráhu, to sa tak hovorí, že sa od malička hrávala na učiteľku, ale ona sa fakt hrávala. Usilovala sa byť k svojim študentom priateľská, ústretová a iste, bolo veľa takých chvíľ, kedy bola presvedčená, že je medzi nimi obľúbená, že ju majú radi. Ale zasa, keď si nenechala, obrazne povedané, skákať po hlave, lebo v každej triede bola pestrá vzorka jedincov, to potom vyznelo tak, aspoň Anka to tak vnímala, že je jedna zatrpknutá stará dievka, ktorá neznáša mladých. Prehnaná citlivosť na takéto konflikty, či spory so študentami isteže vychádzala z jej komplexu, ale dusila ju v sebe a pritom sa karhala, že je zbytočne podozrievavá, ale nevedela sa toho zbaviť. A nemala ani takú blízku dušu, nejakú dôvernú priateľku, ktorej by mohla takto vyložiť svoje nepekné karty na stôl. Sama sa s tým umárala, s komplexom vlastnej osamelosti. Veď aj toto. Vlastne sa začala mimo svojej práce v škole ľuďom vyhýbať. S kolegami v škole to boli kontakty a rozhovory väčšinu na profesionálnej báze a keď sa uskutočňovali nejaké spoločenskejšie akcie, hoci len že poďme na kávu, mala Anka vždy poruke krátku výhovorku, ja už niečo mám! Veď napokon, čo už na takých kávičkách! Keď sa vypustí z hláv škola, rad príde na súkromie a to sa už pretriasajú vlastní chlapi a decká a...No s čím by do takej debaty prispela Anka?! Iba čo by z takej atmosféry mala zbytočné nervy a tak radšej vždy akože niečo má. Veď zistila, že už ju berú takú, aká je. Nekonfliktná, dobrá učiteľka, ale taká čudáčka. Dobrosrdečná, ale čudáčka. Vyzerá celkom dobre, dbá o seba, ale čudáčka, nikto do nej poriadne nevidí. No a čudáci ťažko nachádzajú blízku dušu. Predsa nebude Anka len tak dakomu vešať na nos, že voľakedy, kým prišla učiť na túto školu, kým sa presídlila do tohto mesta, bolo všetko ináč.

X  X  X

V časoch fungujúceho Ankinho manželstva býval svet akýsi pestrejší. Tomáš v nej dokázal potláčať takú ničím nepodloženú utiahnutosť, si predsa krásna, vzdelaná, inteligentná a keď sa premôžeš, aj vtipná žena, nemáš prečo trčať v kúte, zlato! Veď áno. S Tomášom bolo všetko iné, ľahšie, zábavnejšie, Anka si neraz v duchu gratulovala, aké vlastne mala šťastie, že oni dvaja na seba naďabili a že sa veci vyvinuli až do manželstva. A teraz, po rokoch, keď sa usiluje vygumovať z pamäti všetky spomienky, dve z nich trčia, nie a nie sa ich zbaviť. Tá prvá, to tuším dovolenkovali na Kréte a v ich zájazde sa vyskytla samostatná jednotka, taká možno tridsiatnička, sebavedomia a zhovorčivosti na rozdávanie a samý smiech. Čudné, takto sa sama vyberie na dovolenku, to by som ja teda nedala, poznamenala vtedy Anka svojmu mužovi a on sa zasmial, že práve naopak, také ženy on berie, také sa mu páčia a že od takých by sa mala učiť, ako predávať samu seba. No toto sa Anky dotklo.

A tá druhá spomienka? Cestou z divadla sa zastavili na pohárik v bare a sedeli pri pulte, keď im taký celkom fešný muž podstrčil papierik, že aha, nepočujúci a prosí o príspevok na operáciu v zahraničí, ktorá mu prinavráti sluch a Anka vytiahla peňaženku a dala päťdesiat eur tomu chlapíkovi. Keď sa vzdialil, Tomáš takmer z kože vyskočil. Zbláznila si sa?! Veď to bol na sto percent podvodník! A čo keď nie?! Tomáš sa vtedy nepekne uškrnul. Prehnaná, ničím nepodložená dôverčivosť, to je tuším tvoja ďalšia diagnóza!

Asi mal pravdu. Asi bola príliš dôverčivá, lebo fungujúce manželstvo sa po štyroch rokoch zmenilo na nefungujúce a skončilo rozvodom. Bez detí našťastie. Tomáš si našiel menej utiahnutú a menej dôverčivú partnerku zrejme. Nechcel vedieť, ako to Anku zasiahlo. Sme predsa dospelí ľudia, tak sa tak správajme! A bolo!

Zasiahnutá Anka pozbierala zvyšky svojej akcieschopnosti a zmenila pracovisko i adresu trvalého bydliska. A vrátila sa k svojmu dievčenskému priezvisku. Bodka! V naivných predstavách sa chcela podobať tej sebavedomej komunikatívnej babe, ktorá ju tak dráždila na dovolenke na Kréte. Skoro zistila, že to bola naivná predstava.

X  X  X

Komplex osamelosti sa Anky držal ako kliešť. Premýšľala dakedy aj nad tým, či nevyhľadať nejakú odbornú pomoc, zveriť sa nejakému psychológovi, ale to potom zavrhla, veď každý jej asi poradil, nech si nájde nejakého chlapa. A to by skutočne bola rada nad zlato!

Ako ona vtedy v dávnoveku s Tomášom vymetala divadlá, koncerty a vôbec...! A teraz čo? Žije v menšom meste, je tam síce aj divadlo a hosťuje tam aj občas národné, aj koncerty bývajú, no ale čo sa tam má vybrať sama?! Takú odvahu teda nenazbiera. Občas sa vyberie na zaujímavú výstavu, tam človek sám až tak nebije do očí, ale to je tak všetko. Ísť na dovolenku?! Financie by aj boli, ale predstava, že sa tam ocitne sama medzi cudzími ľuďmi ju napĺňa hrôzou. Doma veľa číta, priplatila si všetky možno kanály v televízii a niektoré seriály sú fakt zaujímavé, tak takto sa pani profesorka na gymnáziu kultúrne vyžíva. A ešte surfuje po sociálnych sieťach. Tam sa vie ponoriť do mnohých osudov a zistí aj to, že nie je na svete sama, ktorá sa cíti sama.

Aha! Ako jej to raz povedal jej bývalý? Že umrie na svoju dôverčivosť! A že keď to spojí s dobročinnosťou, tak amen tma! A zasa dobročinnosť ju veľmi baví. Nie v takej forme, že prispievať na nejaké účty, ale pomôcť konkrétnemu človeku a vidieť pritom do jeho očí. Vždy sa pristaví pri takom, ktorý má natrčený klobúk, alebo čo, alebo ceduľku, že ich dieťa potrebuje operáciu a to vie byť dosť štedrá, lebo vďačné oči vedia byť na nezaplatenie.

No! Sociálne siete! Tam narazila na Eduarda, ktorý ju zaujal. Nezvykla sa zapájať, ale teraz sa zapojila. Osamelý, osudom ťažko skúšaný by rád našiel, rád spoznal spriaznenú dušu. Štylizácia inteligentná, gramatika bezchybná, pred Ankou prázdny večer, tak čo! Odpísala. Veď z osamelosti človek otupieva.

X  X  X

Aj písmenká na počítači, keď sú pospájané v správnych slovách, vedia zahriať dušu. Si nejaká iná, Anka, konštatovali kolegyne v zborovni, čo si vyhrala v Lote?  Usmievaš sa a používaš akési veselšie slová! Anka zvykla na podobné sebavedome mávnuť rukou. Nič sa nedeje! A veru nerozladil by ju ani rehot študentov, nech by sa rovno smiali z nej. Veď sú mladí, tak čo!

Keď má žena štyridsaťdeväť a komplex z osamelosti, nachádza málo dôvodov na taký naozajstný úsmev, o tom teda Anka niečo vie. Ale teraz je to úplne iné. S Eduardom si píšu už nejaký čas, vyliali do počítača svoje životy a Anka ho mohla smelo označiť za spriaznenú dušu. Bol taký fajn, taký milý, taký chápavý. Tiež sa s ním život nehral. Jeho, predtým úspešného podnikateľa jeho bývalá po rozvode ošklbala takmer o všetko a on sa teraz iba pokúša postaviť na nohy, ale je to ťažké, je to zložité. A že dávno nenatrafil na takého správneho a milého človeka ako je Anka, s ktorou sa život teda tiež nemazná. Veru tak. Anka večerné seriály na Netflixe zamenila za počítačové dialógy s Eduardom. A normálne cítila jeho blízkosť. Keď po takých dvoch mesiacoch navrhol, že by sa konečne mohli aj fyzicky stretnúť, nadšene súhlasila, ako nejaká sextánka. A to sa jej kolegyňa iba deň predtým spýtala, čo s jej mentálnou premenou nesúvisí nejaký chlap. Povedala, ani náhodou a zasmiala sa. Zasmiala sa tak veľavravne.

Anka oceňovala, že Eduard je galantný. Objednal dve izby vedľa seba, zrejme, aby si nemyslela, že ju chce iba dostať do postele, to teda oceňovala. Večera bola luxusná a neskôr v bare pri kvalitnom víne sa predviedol ako vtipný spoločník, Anka si pomyslela, že sa musí uštipnúť, či sa jej toto celé nesníva, či sa to naozaj deje. Mala pocit, že omladla o dvadsať rokov, dávno takúto atmosféru nezažila. Potykali si, pravdaže, boli aj jemné dotyky, ale galantnosť ostala, pri dverách izby ju zľahka pobozkal Eduard na líce a zaželal dobrú noc. Ani nevedela, či je sklamaná, alebo vlastne šťastná, že nie je taký hŕŕ! Veď je iba piatok a sú tu do nedele.

V sobotu na prechádzke medzi všelijakou rečou Eduard spomenul, že rozbieha podnikanie, ale že problémy, banka mu nechce navýšiť úver a chýba mu päťdesiattisíc došľaka, že bez toho sa nepohne z miesta, zrejme bude musieť osloviť nebankový subjekt, ale že to je vždy riziko a zdieračské úvery, ale že to bude musieť urobiť. A potom sa očarujúco usmial, čo ťa otravujem s takými prízemnými vecami, prišli sme si užiť, nie?!

Viac to nespomenul, ale Anke to vŕtalo v hlave. Veď ona disponuje slušnou hotovosťou v banke, sú to síce viazané peniaze, ale všetko sa dá, keď treba, tak... Prečo by teda nepomohla spriaznenej duši?! Pri tom zatiaľ vnútornom rozhodnutí sa cítila byť silnou ženou.

V tú noc už boli spolu a to Anka ani nemukla o tom, ako sa rozhodla pomôcť mu. Páčilo sa jej, že Eduard to viac nespomenul. A prebudil v nej vychladnutú ženskosť. Na neskorých raňajkách, pred odchodom, keď každý sadal do svojho auta, mu povedala, že mu tie peniaze požičia, nech sa nespolieha na vydriduchov. Veď bola reč aj o spoločných plánoch do budúcnosti, napríklad o letnej dovolenke. Bránil sa strašne pôvabne. Že ani náhodou, že to vyzerá ako... Umlčala ho. Tak jej naveľa nadiktoval do mobilu číslo svojho účtu. Zajtra to vyriešim, sľúbila mu.

Že šťastnú cestu a večer sa vidíme na skype. A píšeme, píšeme, píšeme! Anka sadala za volant svojho auta s pocitom, že je šťastná, už vôbec nie osamelá žena. A večer jej Eduard povedal, že ďakuje za krásny víkend a že v nej stretol úžasnú ženu, akú je hodno milovať. Galantný! Vôbec nepripomenul, aby nezabudla na tie sľúbené peniaze.

Anka nezabudla. Na druhý deň rovno zo školy zašla do banky a všetko zariadila, odoslala na Eduardov účet. Päťdesiattisíc eur.

Potom už prišla iba sms-ka, že ďakuje a číslo potom ostalo nedostupné. Eduard zmizol aj z internetu. Toto Anku zasiahlo tuším viac, ako rozvod s Tomášom. Ako to on pomenoval? Že jej diagnóza je dôverčivosť spojená s dobročinnosťou? Trpký návrat do osamelosti.

pozrieť časopis