Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Natrafiť na svätú ženu

Nie, vôbec to nebolo ľahké rozhodnutie, nebodaj rozmar! Decká boli ešte nie s dospelým rozumom, Renátka necelých šestnásť, Maťo sa blížil k osemnástke, ale Karol sa spoliehal na to, že predsa musia cítiť, ako nedýchateľne sa mu žije, že si už museli vytvoriť vlastný názor a že ho teda pochopia. Ale keď vyslovil tú vetu, že chcem sa rozviesť, prečítal si v ich tvárach zdesenie. Manželka Veronika iba mykla plecom. Sebavedome mykla plecom. A dodala, deti moje, váš otec sa zbláznil! Ale nech sa páči! Karol intuitívne vytušil, že podpora detí nebude na jeho strane. Ale cúvnuť už nemienil.

Hoci, isteže sa to jeho takmer dvadsaťročné manželstvo narodilo z lásky. Veronika bola milé, aj dosť ambiciózne stvorenie, páčila sa mu, obdivoval ju, miloval ju. Až sa dakedy začudoval, že oňho stojí, o človeka s takým zadriemaným sebavedomím, ale pravdaže mu to lichotilo, bol do nej úplný blázon. Napokon, Veronika s rozradosteným úsmevom vtedy povedala dosť hlasné áno, jasné, takmer tie slová vykríkla, keď pred ňou otvoril škatuľku s parádnym snubným prsteňom. A potom svadba so širokým rodinným príbuzenstvom, ktoré im obom prialo a predpovedalo šťastný život. Veď prečo nie? Karol už mal svoj byt, ktorý časom vymenia za väčší, obaja pracujú, čo by iní dali za takýto štart spoločného života. Fajn! Svadba bola naozaj veselá. A Karol sa fakt nevedel zbaviť pocitu, že sa mu toto celé iba sníva.

Ach, nie! Vytriezvenie prichádzalo nebadane, pomaličky, úplne slimačím tempom. Karol nikdy nebol veľmi ambiciózny človek, netúžil niekde a v niečom vytŕčať, vždy sa uspokojoval s takým prehliadnuteľným priemerom. Áno, na naliehanie rodičov aj vyštudoval vysokú školu, ktorá sa dnes nepovažuje za prestížnu, dokonca sa hovorí o jej zrušení, ale keď si to rodičia priali a financovali to štúdium, tak dobre. Hoci sám v tom štúdiu nevidel nejaký zmysel, premohol sa a medzi priemerných absolventov sa zaradil. Veronika bola úžasná. Mala kontakty, bola to ona, ktorá pre neho objavila takú úžasnú, bezproblémovú „zašiváreň“. Toto Karolovi vyhovovalo. Mal to rád, plávať životom bez problémov, vďaka za Veroniku, to bolo teda fakt niečo, stretnúť takú ženu a patriť k nej.

No, trošku sa ten vzťah začal komplikovať, vlastne nie komplikovať, to sú príliš silné slová. Dve materské, s Maťkom a Renátkou, akoby ju tak trošku podráždili, hoci Karol uzná, mala na to právo a na druhej strane možno to iba on tak vnímal. Decká síce milovala, ale akoby sa tá láska k nim v nej bila s pocitom, že jej čosi iné, nesmierne dôležité uniká. Teda nie žeby im nevymieňala plienky, alebo žeby ich aspoň v prvých mesiacoch života odmietala dojčiť, ale Karolovi dávala dosť najavo, že je v akejsi nezaslúženej výhode. A najmä to, že jej uniká kariéra, zatiaľ čo on o nejaký posun v tej svojej vlastnej ani neusiluje.

V tých ranných časoch Karolových detí neboli také možnosti, aby otec išiel na materskú namiesto mamy. Ale usiloval sa, ako vládal, uľahčiť Veronike. Veď ju miloval a chápal, že to má ťažké.  Že ju zožiera, že podľa nej neschopná kolegyňa sa posunula v ich firme v kariérnom rebríčku, že ju predbehla, zatiaľ čo ona trčí doma. Karla kariérne posuny nedráždili. On bol spokojný tam, kde je a nejaké vyššie ciele si nestaval ani náhodou. Veď jeho život beží tak ako má. Miluje svoju ženu a rastú mu dve krásne zdravé deti. Keď podrastú, príde čas, že Veronika sa vráti do práce a s energiou, ktorá sa v nej teraz zhromažďuje, naštartuje svoju kariéru smerom, aký si sama predsavzala. Všetko bude, ako má byť.

No! Deti išli do škôlky, do školy, Veronika sa vrátila do práce a rozbehla sa na plný plyn. Nezazlieval jej to, chápal, že to pociťovala ako určité oslobodenie.  Celé to prichádzalo, tak nebadane sa to prevaľovalo v ňom. Pozostávalo to z tisícok denných drobností, ktoré ho začali ubíjať. Až neskôr si uvedomil, že to bola vlastne taká plazivá šikana. A v duši mu začal miznúť obraz roztomilej Veroniky, ktorú miloval, s ktorou žil.

Karol takmer úplne prebral starosť o domácnosť a teda najmä o deti. Do škôlky, zo škôlky, do školy, zo školy, úlohy, raňajky, večere. Keď nadhodil, dnes nemôže, lebo čosi v práci, odpoveďou bol ironický Veronikin chichot, prosím ťa, čo už ty v tej tvojej robote, veď je to úplne jedno, či tam si, alebo nie si! Lebo pravda Veronika, šliapala smerom nahor, áno, bola pracovitá, ctižiadostivá a múdra, celkom prirodzene jej na také banálnosti, ako je rodina a domácnosť nezvyšovala kapacita. Decká vystískala a povedala, že sú super a bolo. Mamička má veľa a nesmierne dôležitej práce. Karol by si nedovolil ani len pomyslieť, vysloviť takú pochybnosť, žeby svoje deti nemilovala. Dbala na to, aby chodili značkovo oblečené, lebo to by sa cítila trápne pred kolegyňami.

Keď jej Karol raz navrhol, žeby spolu mohli podniknúť cez víkend...ani mu nedala dohovoriť. Či nechápe, na akom projekte sedí dni a noci a vôbec...! Si ty taký obyčajný úbožiak! Keď to človeku šplechne do očí manželka, láska, pichne to mnohonásobne. Ani na pritúlenie v manželskej posteli jej neostávala energia ani čas. Postupne presídlila do ich štvrtej izby, lebo už ju nebaví pracovať s počítačom na kuchynskom stole. Karol iste myslel aj na to, či za ich odcudzením nie je niekto tretí. Ale takú myšlienku napokon odmietol. Kedy?! Jeho Veronika sa naozaj dušou aj telom odovzdala svojej práci, svojej kariére. Na tej pracovala. Dostať sa do vysokej funkcie, to bol jej sen. Za tým si šla, bez ohľadu na okolie. Celé tie roky, kým Karol vyslovil tú vetu, chcem sa rozviesť.

Reakcia detí bola pre Karola trpkým sklamaním. Vyčítal z nej nielen to, že stoja za mamou, ale aj že akoby si osvojili jej pohľad na neho. Že on je vlastne výkonná sila v rodine, ale že mu neprislúcha mať nejaký svoj vlastný názor. Ale slová o rozvode vyslovil a nemienil cúvnuť. Nie je ešte taký starý, aby v takomto ponižujúcom postavení zotrval do konca života. Zaťal sa. Ani náhodou! Profesionálna kariéra jeho ženy, ktorá sa už začala miešať aj s politikou, zmienila sa nedávno, že ju lanária na kandidátku do parlamentu, tak takéto obzory mu boli na neznesiteľnú ťarchu! Necúvne. Decká zrejme stavili na to, že majú takú úspešnú mamu. Nemá vo svojej povahovej výbave konkurovať takej presile. Vlastne nemá ani chuť. Obrázok ženy, ktorú miloval, sa načisto stratil.

X  X  X

Blaženka sa Karolovi tak pritrafila v živote. Taká skromná, láskavá duša, poznal ju už pred rozvodom, ale v tom ona žiadnu, tobôž aktívnu rolu nezohrávala. Milá kolegyňa v úrade o poschodie nižšie. Až potom, v ťaživom období, keď ho odvrhli vlastné deti, si viac všimol hojivý účinok ich náhodných, krátkych rozhovorov. Akosi podvedome ich začal vyhľadávať. Lebo nežilo sa mu ľahko. Z bytu sa odsťahoval, predsa tam ostali jeho deti, našiel si podnájom, platil výživné, no z platu štátneho úradníka príliš vyskakovať nemohol. Cítil sa ale slobodnejšie, aj sebavedomejšie, stálo to za to, utvrdzoval sa. Pravda to, že ho odmietajú, ignorujú deti, to ho žralo. Možno raz prídu na to, prečo sa to všetko stalo.

Áno, s Blaženkou sa zblížili. Nebola to pravdaže taká vášeň, ako v tom dávnoveku s Veronikou. A určite to nebola Karolova vypočítavosť, aby sa dostal z podnájmu do jej bytu. Alebo, že ulovil mladú! Blaženka bola takmer o desať rokov mladšia od Karla, ale jej vek už tiež nebol celkom nezrelý. Pokojná, obetavá, láskavá, starostlivá. Bez záväzkov. A nenamietala, keď jej Karol navrhol, aby sa vzali. Svoju rodinu, teda bývalú, o týchto veciach neinformoval, nebolo prečo. Už ich nespájalo ani výživné. Hoci základné informácie o nich sa mu dostali do uší. Jeho ex Veronika sa dostala do parlamentu, ale iba na kratší čas, lebo bola náhradníčkou, dcéra Renátka sa vydala za kohosi o dosť staršieho a Maťo vyštudoval a zamestnal sa kdesi v zahraničí. Všetko sa to udialo bez jeho účasti. Nebolo mu jedno, naozaj nie, že pre svoje dnes dospelé decká prestal existovať a premýšľal, kde on urobil chybu, veď v ich detstve bol on ten, ktorý bol vždy poruke. Blaženka ho nabádala, nech sa netrápi, veď ešte môže mať deti, teda oni môžu mať deti, nie sú ešte takí starí.

Asi boli. Blaženka takmer štyridsiatnička, on o desať viac. Nevyšiel ani pokus s umelým oplodnením. Karolovi to bolo ľúto najmä kvôli Blaženke, bola by z nej skvelá mama. Rovnako, ako je z nej skvelá partnerka pre život každodenný. Cítil sa v ňom veľmi spokojne. Nemohli vyskakovať, ako nejakých horných desaťtisíc, ale na normálny, slušný život finančne dosiahli. Dovolenky pri mori v čase pandémie odmietli, ale zasa vybrať sa autom po Slovensku, to má niečo do seba. Napokon, Karol nikdy nebol mamonársky založený. Akurát pravda, roky tipoval, vyznačoval stále tie isté čísla, bol to vlastne taký jeho dráždivý koníček. Hoci nikdy nič. Ani len drobné.

Až raz vyskočil. Blažka, zlato moje, zbohatli sme! Šesťdesiattisíc! Panebože, to sa mi asi sníva! Radosť velikánska. Nevedel to stráviť, také dačo úplne prevráti životný rytmus. Nie je on zvyknutý na také sumy, človeku ako je Karol ľahko vyrazia dych. Otvorili si nejaké vínko na oslavu a teraz premýšľanie. Čo s toľkými peniazmi? Normálna reakcia obyčajných ľudí.

S tou myšlienkou vyšla Blaženka. Že veď nič im nechýba a oni dvaja deti síce spolu nemajú, ale on má. Že možno toto je príležitosť, ako prelomiť nevraživosť. Čo keby Karol urobil prvý krok? Napokon, on od nich odišiel a jeho deti nemuseli súhlasiť s jeho dôvodmi. Renátku že nedávno zazrela, videla sa jej akási ustaraná, možno má nejaké problémy a tisla v kočíku také roztomilé dievčatko, veď ty si už dedo, Karol! Nič ti to nehovorí?! Prehltni tú svoju zatrpknutosť! Dobre viem, že ťa to žerie!

Mlčal. Hodnú chvíľu mlčal. Zamarilo sa mu, že jeho žena Blaženka nie je celkom v poriadku. Iná v jej koži by začala fantazírovať, ako si s takou sumičkou spríjemniť život, ako si dopriať a ona udrie na takúto strunu. Čo chce byť vyhlásená za svätú? Jeden známy, tiež druhýkrát ženatý, musí pred tou svojou tajiť, keď chce niečo deťom z prvého manželstva prilepšiť. Že tá jeho príšerne žiarli na jeho deti, k nim ani nesmú a... Ku mne zasa nechcú, pomyslel si Karol, ale vzápätí sa otriasol. Urobí to, čo chce Blaženka. Ten prvý krok, keď je už dedo a teraz navyše výherca! Obdaruje ich, aby vedeli, že ich otec nie je úbožiak, obyčajný chudák, ako im vtĺkla do hlavy ich mama. Keby sem prišli na návštevu, už to vidí, Blaženka pripraví takú hostinu že až. Tak sa hádam povznesú nad to, že sa rozviedol s ich mamou. Tá je teraz vraj niekde v cudzine, prepracovala sa do diplomacie a dcére by s tou vnučkou Blaženka iste rada pomohla. Aj on by sa s ňou vybláznil.

 

Urobím to, povedal svojej žene. Vyženiem tú trpkosť zo seba. Veď azda sa ukážu, keď ich pozveme. Pravda, nie si je celkom istý, lebo o tej výhre im povie až neskôr. Ale prvý krok urobí. Veď sú to jeho deti a on je už dedo! Blaženka sa spokojne usmiala. Svätá žena!

pozrieť časopis

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie