Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Muž mojich snov

Kiežby bolo viac takých mužov, takých, akých si dokážem predstaviť len vo chvíľach, keď snívam a myslím na to, aké by to bolo pre nás skvelé, byť ženami takých mužov...

Nemuseli by byť pekní, ó to vôbec nie, to by nebola podmienka. Islamské príslovie hovorí, že muž má byť len taký pekný, aby sa ho kôň nezľakol. Takže práve naopak, medzi tými mojimi vysnívanými mužmi boli chlapci nízki aj vysokí, statnejší aj chudí, tmaví a bledí, aj takí, nie celkom pohľadní. No každý z nich by vedel, v čom tkvie jeho nedostatok a snažil by sa ho nejako rafinovane  zamaskovať. 

Všetci tí mnou vymyslení muži v mojich predstavách sú pekne oblečení, pravda, podľa príležitosti, no najčastejšie v dlhých nohaviciach a vkusných košeliach, čistých a voňavých. V žiadnom prípade nie v bermudách - kapsáčoch, vyťahaných a vyblednutých, bože uchovaj špinavých. Krátke nohavice či bermudy, to predsa nie je oblečenie pre muža. Šortky pristanú možno tak chlapcom na prvom stupni základnej školy a mladším, ale nie zrelým mužom. Tobôž nie, keď sa vyberú z hocijakej príčiny pred oči celého národa, do televízie! Jestvuje množstvo možností, aj keby sa zdalo, že pánska móda je pomerne ohraničená. Nie je to pravda, ak má muž čo i len omrvinku fantázie. 

A košele, môj ty pane, aké len krásne existujú na svete košele a len tak málo mužov, ktorí by boli  schopní túto krásu uchopiť a pohrať sa s ňou. Tí nevýrazní  a inak ničím nie nápadní páni by nás mohli pobaviť povedzme aj nejakou úplne bláznivou veselou a pestrou košeľou, prečo nie, to by bolo krásne. A potom sú tam stohy tých jednofarebných, v najrôznejších odtieňoch  a strihoch pre pánov konzervatívnejších, ktoré sa však ďalej dajú oživovať a ozvláštňovať viazankami, motýlikmi, šálmi a vreckovkami... Len prosím, naliehavo prosím, žiadne tielka a tričká bez ďalšieho kusu odevu. Keď si muž natiahne tielko a myslí si, že je oblečený, pácha trestný čin a mal by dostať prinajmenšom  pokutu, no ja osobne by som bola za ešte prísnejšie tresty. Tielko na holom tele si mohol dovoliť jedine Bruce Willis v Smrtonosnej pasci ale nikto, verte mi, nikto iný a nikde inde. Takže pokiaľ pán netočí akčný film v Hollywoode, nemá čo behať v tielku. Máme predsa okrem už ospevovaných košieľ aj vesty, kvalitné svetre, saká, kabáty a kabátiky, muži v mojich predstavách kombinujú, experimentujú a sú neodolateľní.  

A na nohách majú všetci tí muži z mojich snov topánky. Len si to predstavte! Ozajstné kožené alebo textilné  topánky, čisté a lesklé, s rovnomerne zodratými podpätkami a zdravými šnúrkami. Pretože ani s akýmkoľvek alibi, ani v čase padania asteroidov, či blížiacej sa vlny cunami, kedy naozaj nie je čas hľadať tú správnu obuv, by sa nemalo blahosklonne tolerovať na pánskych nohách niečo také odpudzujúce, ako sú všemožné plastové šľapky, nech by aj značkové s krokodílikom, sandále, či iná umelohmotná – hovorme jej obuv, aj keď je to skôr liaheň plesní a pachov, o ktoré ani jedna z nás nestojí. Nie, nespomeniem ponožky v sandáloch, lebo to už hádam každý vie.

Tí, ktorí sa rozhodli pre bradu – podotýkam bradu, a nie len dáke nešpecifické ochlpenie okolo úst – ju majú  upravenú a tváre tých, ktorí bradu neobľubujú alebo im nepristane, sú dohladka oholené a voňavo ošetrené. A to isté platí aj pre vlasy. 

Ich svalová hmota je normálna, taká, akú mávali odjakživa fyzicky pracujúci muži, alebo hrdinovia z filmov v osemdesiatych rokoch. Svalová hmota, aká sa dá získať nejakým prirodzeným spôsobom, ľahkým športom či cvičením, je sexi. Veľmi sexi, a aj oblečenie na takej postave hneď inak vyzerá. Svalnatých mužov máme rady, áno, ale nie tie odpudzujúce umelo napuchnuté telá bez krkov. Pokúšam sa prísť na to, kvôli komu to tí muži vôbec robia, pretože nepoznám ženu, ktorej by sa to páčilo. Nuž len ak kvôli sebe. A teraz si predstavte, aká márnivosť. Koľko hodín utrpenia, peňazí a sebazaprenia a žiaden ozajstný osoh. A záhrady naokolo neobrobené.

A to všetko je ešte stále len zovňajšok. Teda tá ľahšia, jednoduchšia stránka veci, pretože to naozaj nestojí veľa peňazí, námahy ani času a predsa je pre pánov problém upraviť sa tak, aby boli príťažliví a príjemní už na prvý pohľad.

Muži v mojich predstavách sú však aj z inej perspektívy  úplne iní než tí, ktorých denne stretávam. Sú slušní, vedia kedy sa patrí povedať ďakujem, prosím, kedy prepáčte, ba aj kedy byť ticho. Vedia, že nech sme aké sme, máme to v živote ťažšie ako oni a  že celkom prirodzene teda potrebujeme ich silu, no hlavne ich dodržané slovo a tak by ho teda mali za každých okolností dodržať. Niet totiž nič zraňujúcejšie a smutnejšie než muž, ktorého slovo nemá vôbec žiadnu váhu. Muž by mal byť hrdý na to že je mužom, že môže ochraňovať, viesť, zabezpečovať, brániť, zachraňovať, dávať, vychovávať.

Muži v mojich predstavách sú veční chlapci s úprimným úsmevom a zdravým chrupom. V momente sú napríklad schopní spoza prísnych  okuliarov, spoza ktorých ešte pred chvíľou zabezpečovali spravodlivosť a mier vo svete, prehodiť na inú koľaj a šibalsky sa usmiať na uplakané dieťa. Netárajú sprostosti do vetra, lež ich slová dávajú zmysel aj keď nimi neplytvajú. Majú svoje záľuby a večer dávajú deti do postieľok. Nemajú problém preukázať city, zato však majú na veci svoj názor, za ktorým si stoja.

Dokážu si vystreliť zo seba a aj zo života. Sú obdivuhodní a silní, múdri a spoľahliví a zároveň nežní a citliví. Sami sa vedia vynikajúco baviť a dokážu zabaviť aj nás, keď už ďalej nemôžeme a chce sa nám plakať. A zvládnu to aj bez alkoholu. Možno, že im chutí, aj si občas dajú a potom sú úplne na zožratie, keď sa im pletie jazyk a my ich s láskou uložíme, aj vyzlečieme z oblečenia, ktoré aj napriek náročnému dňu stále vonia, lebo vieme, že ráno im bude zle, a že sa budú ospravedlňovať a že to bolo len výnimočne. Vieme to, a ľúbime ich. Urobili by sme pre nich čokoľvek.

Radostné  by bolo milovať takých mužov až do zbláznenia, vážiť si ich a vzhliadať k nim. Nasledovať ich a starať sa o ich pohodlie, by zrazu už nebola povinnosť, lež výsada. Keby bolo takých mužov, neexistovali by partnerské hádky, domáce násilie, možno ani rozvody.

Radostný je pohľad na takých mužov, chalanov – džentlmenov v elegantných oblekoch. Len sa tak na nich dívať a uvedomovať si ich jedinečnosť, to by bola moja záľuba. Sú takí iní ako sme my, ženy, a tak krásne by sme sa mohli navzájom dopĺňať... keby bolo takých mužov. 

Pre mňa je vždy veľkým potešením, keď v dave všednej prevažne vulgárnej mužskej populácie so sklonmi k neúcte alkoholizmu a klamstvu – alebo naopak, v dave zženštilých mužských napodobenín -  stretnem mužov, ktorí akoby omylom vypadli z mojich snov. Dívať sa a vidieť v nich chlapcov, pre ktorých je ešte stále lego, vozík či žeriav to niečo, čo by uprednostnili, hoci inak dokážu zostrojiť kozmickú loď, to je kúzelné . Takých mužov by bolo začo si vážiť aj ich milovať. Takých mužov je žalostne málo a tak si ich aspoň predstavujem a snívam, kým čakám na upoteného automechanika v bermudách a tielku, ktorý mi predvčerom sľúbil že sa ozve.

 

pozrieť časopis