Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Limity

Rodina S. vôbec neobýva v tejto štvrti najluxusnejšiu vilu, ako by ste si mysleli. Ba ani táto štvrť nie je najnoblesnejšia v meste. A z tohto faktu pani S. nemáva najlepšiu náladu. Rozhovor o veciach rodinných nie raz začína témou, že toto by sa malo predať a mal by sa získať pozemok v priestoroch, kde bývajú ľudia, ktorí niečo znamenajú a tam by sa malo postaviť niečo...Skrátka svetové. Veď aj ty niečo znamenáš, obracia sa pani S. adresne už na svojho muža, ale ten zvykne pokrčiť plecami, mlčky sa prenesie ponad ženine monológy a ďalej pozerá do počítača, alebo na televízor. Pani S. sa ale zvyčajne nedáva odradiť nezáujmom svojho manžela, pokračuje vo vyratúvaní, koľkí na jeho mieste a v jeho postavení by už inak vytĺkli z toho niečo pre seba, pre rodinu, ale také trvácnejšie, nie iba to, že, že ju jeho služobné auto zavezie do kaderníctva, alebo s Dollim na lekársku prehliadku. (Dolli je urastený, nádherný vlčiak, pýcha pani S.). Vtedy pán S. zvyčajne vstane a odíde do druhej izby, izieb je našťastie v dome dosť, je kam uniknúť. Pani S. v takých chvíľach zvykne prepadávať hystérii, o nič sa nestaráš, nič rodinné ťa nezaujíma, ani len vlastná dcéra nie, ani pre ňu nie si ochotný nič urobiť, načo pán zvyčajne pootvorí dvere a povie, pošlem ti nejakú tisícku na účet navyše, tak si jej niečo kúp a daj už preboha pokoj, ty si matka a pokiaľ viem, odkedy sme spolu, nikde nepracuješ, tak sa ujmy úlohy matky zodpovednejšie a mňa s tým nezaťažuj!

Som zvedavá, či jej aspoň to štúdium vybavíš, chúďatku nešťastnému, teba by tuším pohlo iba to, keby si na život siahla, ty...! Kúska citu v tebe nie je!

Dvere sa ešte raz otvoria a pán S. pokračuje v taktike, ak prestaneš, pošlem na účet viac, ale ak nie...

Pani S. sa usmeje a stíchne. Zajtra vymetie nejaké nákupné centrá a zoberie si taxík, nebude už manžela dráždiť požiadavkou na služobný voz so šoférom. Uznáte ale, že to inak vyzerá, keď vysadáte z elegantnej limuzíny a šofér vám otvára dvere! Vyzerá to tak hviezdne. Ale dráždiť manžela viac netreba, vie odhadnúť, kedy stačilo! Hoci teda, inak by sa bývalo v takej štvrti, kde bývajú tamtí a oní, veď vie, veď to číta v tých nablýskaných farebných časopisoch. Áno, to by chcela, aby sa viac o nich vedelo, keby sa tak mohla ocitnúť v televíznej Smotánke, ale jej muž, hoci je tiež niekto, sa takým akciám vyhýba, vraj netreba dráždiť hada bosou nohou! Pani S. vôbec nevie, čo tým chce povedať!

Tak pôjde aspoň zajtra na nákupy. A nakúpi aj pre Emušku. Ich Emuška je najlepšie oblečené dievča na škole, na to dá krk! Vždy našminkovaná s najdrahšími šminkami, no chlapci musia za ňou šalieť. A dievčatá pravdaže závidieť. Pani S. pocíti čosi ako zadosťučinenie. Pozrie na hodinky. Pol dvanástej. Nno, slečna by už mohla byť doma, ráno sa jej nebude chcieť vstávať do školy, ale potom sa pani S. v duchu ospravedlňujúco usmeje, všetci sme boli mladí! A Emuška je už takmer dospelá!

Pani S. si prejde rukou po hlave. Oóch, tuším sa ohlasuje migréna. A zajtra má toho toľko na robote. Okrem nákupov predsa musí zájsť aj s Dollim na veterinárnu kliniku, prestalo mu chutiť papať, hoci dostáva samé fajnovosti, on predsa nie je len taký obyčajný pes! A má prísť upratovačka, ale tú preloží na ďalší deň. Veď to musí byť ona doma, aby tá ženská niečo nepotiahla. A ešte musí byť zdvorilá. Zohnal ju manžel, nejaká vzdialená príbuzná z jeho dediny, on sa stále musí hrať na nejakého samaritána, pani S. teda nemá šajnu, koľko jej platí, upratuje dobre, ale uznajte, keď vás manžel napomenie, buď k nej slušná! Voľakedy by taká niktoška ruky-nohy bozkávala, keby si mohla v takom dome zarobiť pár korún. A táto? Minule ju poriadne vytočila, vraj pani zlatá a čože oni celé dni robia, keď nie sú nikde zamestnaná a ani domácnosť si nevedia dať do poriadku a to sú so slečnou dve dospelé ženy v dome! Tak toľkáto opovážlivosť. Ale upratovačka bola manželov človek a tak sa pani S. len kyslo usmiala, to viete, vždy je niečo!!! Toľká opovážlivosť, najradšej by s ňou vyrazila dvere, ale pozná svoje limity!

X  X  X

Pán S. vo svojej pracovni vychutnáva ticho a premýšľa, kam zájde zajtra so slečnou Dagmarou, rád by ju zobral na večeru do luxusnej reštaurácie, ale aj keď objedná salónik, vždy ho môže niekto vidieť a on by sa naozaj nerád stal lahôdkou pre bulvárnu tlač, na toto si dáva sakra pozor! Odvezie ju na chatu v Senci a radšej  si tam dá doviezť nejaké jedlo. Bude to tak jednoduchšie, napokon by na tej chate aj tak skončili. Keby nemal takéto príjemné rozptýlenia, mohol by sa zblázniť. S manželkou ho to už dávno nebaví, čoraz častejšie prespáva vo svojej pracovni s výhovorkou na robotu. Večne mu píli uši buď kvôli malichernostiam, alebo kvôli tomu, že chce bývať na inej adrese. Ale v tomto neustúpi! Tento dom je dedičstvo po jeho rodičoch, aj keď oni, pravda, ešte žijú. Spočiatku bývali na prízemí, ale spolunažívanie dvoch generácií bolo ťažké, problematické, kvôli netolerantnej, až neúctivej povahe jeho ženy, aj kvôli progresívnej, stareckej demencii otca. Tak ich presídlil do luxusného penziónu s nadštandardnými službami, pravda, aj poplatky sú nadštandardné, ale zvykli si, aspoň sa mu tak vidí, keď ich čas od času navštívi.

Dom prešiel kompletnou rekonštrukciou, býva sa tu naozaj fajn, len jeho žene sa vidí, že tu nie sú v dobrej susedskej spoločnosti, že naokolo žijú iba takí obyčajní ľudia. Chudera! V mladosti sa mihla v nejakej súťaži krásy, na akejsi akcii ju zbalil a prizná, lichotil mu jej záujem, bol už vtedy začínajúci úspešný podnikateľ a ktovieakým chlapským šarmom neoplýval. Skrátka si ju zobral, aj keď mamka lamentovala, to nie je dievča pre teba, tá ide len po tvojich peniazoch, ale bral to druhým uchom von, viete, aké sú matky. Zistil, že mala pravdu oveľa neskôr, ale to už bolo neskoro. Malá Emka na svete, čo s tým narobíte! Manželkina plytká dušička ho znervózňovala a umlčať ju dokázal len zvýšeným prílevom financií. Našťastie mal z čoho. Ale vo dvoch veciach nebol ochotný ustúpiť. Sťahovať sa a prepustiť tetu, čo im chodila upratovať. Prosto to tak bolo, teta bola z rodiny a mala postihnutú dcéru, ťažko sa im žilo, áno, platil jej viac, ako je bežné, ale nemienil o tom so svojou ženou diskutovať.

Hotovo! Slečna Dagmarka bola príjemným rozptýlením. A ešte čosi. Jeho dcéra Ema sa žiaľ podala na svoju matku. Rozhodol sa, že s tým sa nedá nič robiť, jeho dávnejšie pokusy stroskotali.

X  X  X

Pred bránou domu sotva osemnásťročná Emuška fajčí svoju poslednú marlborku a muž, čo ju sprevádza, vraví, dones aj zajtra nejaký chľast, tvoj tatuško má doma iste celé basy a aj ty si rada uhneš! Emuška prikývne, zašliapne ohorok, privinie sa k mužovi, ale ten ju odtisne, hybaj, už je neskoro!

X  X  X

Pozrite sa, milá moja, vraví triedna profesorka Eme S., nemáte už veľa času na premýšľanie! Na polročnom vysvedčení vám hrozia dve nedostatočné. Ako chcete zmaturovať?! Ako chcete ísť študovať na vysokú školu?!

Aká je nemožná, myslí si Ema, ktorá tu stojí v úplne povýšeneckej póze. Oblečená ako chudera! V kaderníctve nebola hádam v živote! Hrôza! A ako na mňa prská! Tá je teda ale trúfalá!

Budem musieť pozvať vašich rodičov, povie triedna. Emka sa víťazoslávne pozrie po triede a povie tým najnevinnejším hlasom, myslím že to nebude možné, otec služobne odcestoval do Japonska a mamička má práve dlhotrvajúcu migrénu! Sadnite si, povie profesorka. Niektoré dievčatá s odsúdením sledujú Emin víťazný krok ku svojej stoličke. Čo si vlastne o sebe myslí? Že je dobre oblečená a fajčí vari tridsiatku denne a keď nemá s kým žúrovať, sú jej dobrí aj chalani z triedy. Niektorí sa dajú oblbnúť a žerú ju. Akože správna kočka! Ale nemôžu jej dať najavo svoje odsúdenie, každý by v tom hľadal iba závisť. Nezaujíma sa celkom o nič. Iba móda, muzika, chlast a chalani! Len za ostatné leto čo ich vystriedala a ani sa tým netají. Aj teraz má nejakého. Lieta za ním do Košíc, ktovie, kde ho zbalila. Platí mu ako najatá. Vraj si na víkend objedná hotel a celé hodiny sa z neho nepohnú. Iba večer na chvíľu do baru, aspoň tak o tom Ema rozpráva. Rodičia jej dajú prachy, veď je jedináčik a majú dosť. Otec vraj má mladú frajerku a mamička psa, takže čo! Pokojne povie, keď sa v triede rozpráva o budúcnosti, že jej to foter zariadi. To je riadna bezočivosť. Ale len nedať najavo odsúdenie. Hneď by v tom našla závisť! Ani triedna si s ňou nevie rady, jej foter vraj zaplatil rekonštrukciu telocvične!

X  X  X

Pani S. sa v bojovej póze postavila medzi dvere mužovej pracovne. Nevravím, azda som jej aj ja mohla venovať viac času, ale teraz, keď má dcéra krízu, vari sa aj tebe patrí, aby si jej okrem peňazí, ktorými ju zahŕňaš, venoval kúsok svojho vzácneho času. Veď si to len predstav! Maturita na krku a teraz takto nešťastie! Pán S. až teraz akoby vykukol zo svojej nezúčastnenosti. No len mi teraz nezačni o nejakej nešťastnej láske, lebo prehnúť cez koleno, to ju ešte môžem! Toto je otec, zaúpela pani S., ja mám migrénu a teraz mám riešiť všetko sama, dievča sa zamklo vo svojej izbe a mlčí, alebo nahlas narieka a že školu nechce ani vidieť a v schránke bolo naliehavé pozvanie, najlepšie pre oboch rodičov, do školy a on by dospelú dcéru prehýnal cez koleno! Čo ty vieš o jej citovom živote a vôbec, o jej živote?!

A ty?! Oboril sa pán S. na svoju ženu. Okrem toho, že chodí domov o polnoci a že z domáceho baru miznú fľaše už dobré dva roky, čo ty o nej vieš?

Ale teraz treba pomôcť! Dievča je v nešťastí. Že on je z Košíc a už dva mesiace nedal o sebe vedieť! Kvôli tomu narieka, že je v tom!

X  X  X

Ema trucovito mykala hlavou. Nechcel, aby som mu volala, ani písala, vždy sa iba on ozval, že sa stretneme tam a tam a mne to vyhovovalo, tak čo!

Ty si iba platila?! Prikývla. Vreckové, popredala som nejaké handry a niečo... Niečo si potiahla! Prikývla. Vždy boli v dome aj nejaké peniaze v hotovosti. Potiahla. Nikdy vám nechýbali!

X  X  X

Takéto informácie telefonicky nezvykneme dávať, ale keďže ide o vás...Áno, pracoval u nás jeden s takým menom, áno, aj popis by sedel, ale iba krátko, nejaké tri mesiace, potrebujete to presne vedieť?...Nie, to nevieme, žiaľ... Bol to taký lepší káder, už viackrát trestaný, vyživovacia povinnosť na tri deti, možno ho už zasa naháňa polícia...

X  X  X

Najradšej by som ju...No! To si celý ty, povedala pani S. svojmu mužovi. Keď príde z nemocnice, povedala, že si zoberie taxík, nebuď na ňu surový, takéto veci sa dnes dievčatám stávajú, nie je ani prvá, ani posledná, čo bola na zákroku, vari si len nechcel, aby porodila dieťa od nejakého kriminálnika?!  Keď príde, povedz jej, nech si ľahne, ja musím ísť von, Dolli dnes ešte nebol na vzduchu! A mal by si zavolať do tej školy a dať to tam do poriadku. Mali by k nej byť ohľaduplnejší, keď dievča prežilo taký otras. Prehovor ich, nech jej dajú slušné známky. Vlastne ani neviem, čo by to chcela študovať, porozprávaj sa s ňou!

Zasa ten telefón zvoní. Haló! Nie, Emuška ešte nie je doma, ale príde čo nevidieť. Kohože má zavlať? Cukyho? Dobre, poviem!

No prosím! Ešte nie je ani z nemocnice doma a už ju zháňajú. Je to šik dievča, nečudujem sa, že chlapci za ňou šalejú. Dolli! Ideme von, poď môj zlatý!

Pani S. vyšla z bránky s krásnym, urasteným vlčiakom.

 

pozrieť časopis