Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Koniec a začiatok

Jana rukami rozrážala vodu. Čím dlhšie plávala, tým viac cítila ako sa jej telo uvoľňuje a dych sa stáva pravidelným. Plávala naplno, chcela si vyprázdniť hlavu. Septembrové more bolo príjemne teplé. Vedela, že to je na dlhší čas jej posledná dovolenka pri mori.

 

Čosi začala tušiť pred rokom. To proste žena pozná. Neskoré príchody domov, služobné cesty na poslednú chvíľu, Erik nemal čas na nič, čo sa týkalo jej a domácnosti. Výhovorky začali byť čoraz častejšie. Stále sa však snažil a vôbec nič jej nepovedal, ani vedome nenaznačil. Čakala, kedy sa to prevalí alebo, či príde Erik s konkrétnym návrhom. Akosi ochotne vybavil a zaplatil túto dovolenku. Tušila, že po nej to príde.

 

Začala si pomaly na tú myšlienku zvykať a dívať sa na manžela s odstupom. V lietadle, keď na vedľajšom sedadle pospával, mierne sa mu vydúvalo brucho a prameň šedivých vlasov mu neposlušné padal do čela. Nebol to už bohvieaký mladík, ale stále vyzeral k svetu. Tento posledný rok vo fitku mu hodne polepšil. Boli spolu vyše dvadsať rokov, o spaľujúcej vášni sa už nedalo hovoriť, ale bolo im spolu dobre a radi spolu trávili čas. Aspoň tak si to Jana myslela. Ich dcéra Mirka bývala už dva roky na vysokoškolskom internáte, domov chodievala riedko. Erik jej pravidelne posielal na účet vreckové, nech nemusí ešte popri škole brigádovať, najprv nech si bakalára dokončí. V tom lietadle naňho pozerala, ako si spokojný odfukuje a zatiaľ Mirke a jej prevráti život naruby. Povzdychla si, somár jeden, ešte sa mu chce zakladať rodinu? Začínať odznova? Má dospelú dcéru, ozaj mu ešte treba malé deti? Povzdychla si,  nie, nie je naivka, tuší, že Erik sa rozhodol a že po dovolenke jej predstaví riešenie. A ona si už pomaličky na to zvykala, na to, že Erik odíde.

 

Žalúdok jej občas dal vedieť, že to nebude ľahké, ale nehysterčila. Čo mala robiť? S kamoškou vyrážala na bicykel, dopriala si raz za mesiac kaderníčku aj gelové nechty. Už pol roka chodí do fitka s trénerkou. Veď doma ju aj tak nikto nečaká. Keď Mirka odišla pred dvomi rokmi bývať na druhý koniec republiky, to bola pre ňu obrovská zmena, odrazu nemala pre koho chystať desiatu, ani večeru. Jana mala teda čas si popremýšľať čo a ako ďalej.

 

Že Erik odíde jej bolo viacmenej jasné, i keď Iskierka nádeje v nej ešte tlela. Premýšľala, či by jej nepomohlo s kolegom oplatiť Erikovi neveru, ale ona na to nebola. Ani predtým ani teraz. Príležitosti mala dosť- robila fakturantku v takmer čisto mužskom kolektíve, ale necítila sa na to. Najprv vyriešim s Erikom ich krízu, alebo jeho krízu? Uškrnula sa, keď vyšla z vody a videla ako Erik narýchlo ukončil hovor a schoval mobil do plážovej tašky. Bolo tu naozaj krásne. Ľudí už pomenej, čajky si opäť privlastňovali pláž. Zobrala si osušku z lehátka, rozprestrela ju na zem a ľahla si do horúceho piesku. Ešteže zdedila byť po babke. Chcela ho dať Mirke, ale keď sa situácia takto vyvinula…

 

Prebehlo to tak, ako predpokladala. Erik jej po dovolenke oznámil, že ju má rád a vždy bude matkou jeho milovanej Mirky, ale chce zmeniť spolubývajúcu a aj adresu. Byt a auto jej veľkoryso nechal. A ahoj, maj sa a to bolo po dvadsiatich rokoch spoločného života všetko.

 

Janu pobolieval žalúdok. Pila bylinkové čaje, obmedzila ťažké jedlá, ale bolesť sa stupňovala. Aha, pomyslela si, ten rozvod predsalen nebol „zadarmo“. S návštevou lekára stále otáľala, vždy si radšej vzala dovolenku na 3 dni, ľahla do postele a dala sa dokopy. Nechcelo sa jej vysedávať po čakárňach a lekároch. Aj teraz to vyskúšala, ale keď to nezabralo a žalúdok si húdol svoje, rozhodla sa konečne zájsť k obvodnej. Tu máte lístok na sono a gastro, asi vám odporučia gastroskopiu, ale to už nechám na nich. Usmiala sa obvodná a bola s Janou hotová za päť minút. Pôjde sa hneď objednať, nech nestráca čas, povedala si Jana a zatmelo sa jej pred očami a rovno sa zviezla na stoličku v čakárni, takmer odpadla. Spomenula si, že od rána nič nejedla, myslela si, že čo ak by jej doktorka chcela zobrať krv, tak aby nemusela chodiť dvakrát. Usmiala sa sama pre seba, taká blbosť, doktorke to ani nenapadlo, rovno ju lifrovala preč.

 

„No vidíte, to je lepšie, keď sa usmievate aj farba sa vám už vracia, potrebujete niečo?“ prihovoril sa Jane vedľa sediaci starší muž.

„Áno, rezeň by som si dala,“ zaškerila sa Jana, ale vtom sa zahanbila, že si robí srandu z milého človeka, „som v poriadku, ďakujem, len si potrebujem doplniť cukor,“ povedala a vstávala zo stoličky.

„Tak to sa dá zariadiť, mám tu desiatu, čo mi dcéra pripravila, ale je z nej už len polovica, poďte zájdeme do bufetu.“

 

 Od ich prvého stretnutia uplynulo pol roka. Jaro je milý, príjemný, trávia spolu víkendy. Je tiež rozvedený ako Jana. Každý býva vo svojom byte. Takto jej to vyhovuje, zatiaľ sa na viac necíti. Veď nemá sa kam ponáhľať.

pozrieť časopis