Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Každý sme nejaký

Dnešný deň nie je až taký nabitý, pomyslela si uvoľnene Nora. Ešte keby tak ulica bola zaliata slnkom namiesto ťažkých mrakov, ktoré sa zrejme každú chvíľu hotovali vypustiť svoj obsah. Jedno pracovné stretnutie už má za sebou a dalo by sa povedať, že s úspešným priebehom, druhé má o necelé tri hodiny, taká prázdna časová diera, trepať sa na druhý koniec mesta do práce, to je zbytočná strata času v mestskej doprave a potom zasa nazad, spomenula si na kolegu, ktorý veľa vecí porobí v kaviarni, dá si kávu a otvorí notebook a že je to celkom príjemné. Veď hej, to by bolo celkom múdre, mala by aj ona čo porobiť, ale... Bola predsa len stará škola, pripadalo jej trápne sadnúť si sama žena do kaviarne, v podvedomí mala strach, že si na ňu začnú nebodaj ukazovať prstom, že aha, chudera, nemá s kým ani sadnúť na kávu. Keď doma raz nahlas pred mužom vyslovila takéto obavy, vysmial ju. Preboha, v ktorom storočí to žiješ?!

Tak si Nora zrazu zaumienila, že prekoná samu seba. Vlezie do kaviarne a hotovo. Nie je padnutá na hlavu, aby sa trmácala vlastne takmer celý čas v električke, veď to by do roboty išla vlastne na otočku. Neprišla na to, prečo je v tomto smere taká zakríknutá. Vyzerá úplne normálne, aj obliekať sa vie, tak prečo tá fóbia, že keď niekam vlezie sama, nevyhne sa úškľabkom, aha, chudera! Fakt netuší, kde sa v nej nazbierali také trápne komplexy! Mala si radšej zobrať auto, ale...Dnes ísť do mesta autom, to je priam samovražda, človek trčí v zápchach a nemá kde zaparkovať. Vlezie do tej kaviarne. Takto predpoludním možno nájde voľný stolík v kúte. A napokon, po tom dlhom čase, keď bolo všetko zavreté, také že sedieť v kaviarni, to je vlastne sviatok. Vlezie tam sama a hotovo. Je to fakt trápne. Dávno dospelá, vo svojej profesii dobre zapísaná osoba a takéto čudné pocity! 

Vošla. Nebolo to celkom cudzie prostredie, zopárkrát v tejto vlastne vľúdnej kaviarni, či dennom bare, absolvovala aj nejaké pracovné stretnutia, to pravda ale nebola sama. Zamierila úplne dozadu, kde zazrela voľný stolík, presne takýto pľac je vhodný pre ňu, usadila sa tíško, ako myška a rozhliadla sa, vlastne super, iba tam pri okne sedí akási žena a tiež sama, bez spoločnosti, Nora si uľahčene vydýchla, nebude sama vytŕčať. Objednala si kávu a minerálku, vytiahla si tablet a pomyslela si, že keby ešte fajčila ako voľakedy a keby sa v kaviarňach fajčilo ako voľakedy, teraz by jej cigareta veľmi dobre padla. Čašníčka priniesla kávu s minerálkou a vtedy vošiel k vedľajšiemu stolu ďalší hosť, zrejme štamgast, lebo čašníčka ho privítala slovami, dnes ste tu skôr, porada nebola dlhá ako zvyčajne? Muž sa usmial, máte pravdu, tak jednu kávu poprosím, ako zvyčajne a tiež hneď ťahal z tašky pracovné náradie, teda počítač. Nora si pomyslela, zvláštne, dakedy si ľudia chodili do kaviarní posedieť, pozhovárať sa, popiť dačo a teraz chodia pracovať. Len tržby zrejme nie sú také, ako keď partie otáčali rundy.

Usrkla si z kávy, otvorila si tablet, prečítala maily, ale akosi nenachádzala dosť sústredenia, aby sa pustila do nového projektu, ktorý musí byť hotový do konca týždňa, nebola navyknutá pracovať v takomto prostredí, myšlienky jej unikali úplne iným smerom. Veď áno, starosti jej robila dcéra Miška, v poslednom čase, akoby stále bola duchom neprítomná, nedalo sa s ňou normálne pozhovárať, odpovedala maximálne dvojslabične, keď sa do nej Nora dobýjala otázkami, či má nejaké problémy v škole, alebo iné. Napokon ju muž obyčajne zahriakol, nechaj to tak a keď osameli, povedal, možno ju trápi láska, veď... Aká láska, rozohnila sa vtedy Nora, veď má len šestnásť a muž sa zasmial, spomeň si na seba, čo ti v takom veku chodilo po hlave. A mal pravdu, vtedy si Nora písala denník, to bola taká móda medzi mladými a tomu denníčku sa vyznala, aká je hotová do Mariána, aká bola šťastná, keď ju, druháčku na gymnáziu pozdravil on, štvrták a ako si z toho obyčajného pozdravu namýšľala, ako predstavovala, že raz budú spolu, že sa možno za neho aj vydá a že... Pravdaže nič z toho nebolo, inokedy ju zasa ani nepozdravil, skrátka si ju nevšímal a nikto na svete ani netušil, ako sa ona trápi, iba ten denníček, ktorý po rokoch zlikvidovala, veď to by bola hrôza, keby sa doň mama, alebo vôbec niekto začítal, to by bolo, ako keby sa pred niekým zvliekla donaha. Akurát teraz, v kaviarni jej musel napadnúť ten Marián, ktovie, čo s ním je, kde a ako žije, nevidela ho, odkedy zmaturoval a to sú už teda pekné roky. Žeby aj jej Miška prechádzala podobným trápením? Veď keby sa jej otvorila, mohla by jej poradiť, mohlo by sa jej uľaviť, ale... Vari by sa ona, Nora, vtedy niekomu len tak zdôverila?! Za nič na svete! 

Káva je to naozaj dobrá, pomyslela si Nora a otvorila si program, že sa už naozaj pustí do toho projektu, urobí si aspoň hrubú kostru, kým bude čas na druhé pracovné stretnutie v neďaleko sídliacej inštitúcii. Veď aha, ten muž pri neďalekom stole už sústredene pracuje. A tá madam pri ďalšom stole?! Sedí chrbtom, nevidno jej do tváre a v tom zrazu kaviarenské ticho prerušilo hlasité zvonenie mobilu, z ktorého išiel známy šláger a madam sa ohlásila prenikavým hlasom, no že sa konečne ozývaš! Nora si pomyslela, že toto všetko by sa, prepánajána, malo diať kvapku tichšie, intímnejšie, veď čo madam zabudla, že nesedí vo svojom súkromnom priestore?! V tej chvíli Nora pravdaže nemohla tušiť, do akého až cudzieho súkromia sa nechtiac, vôbec nie vlastným pričinením, dostane.

A madam išla! Intenzita hlasového prejavu sa skôr zvyšovala, ako znižovala. Nora zaregistrovala, ako sa aj ten muž pri neďalekom stolíku nepokojne zamrvil. No že len tak si predstav, drahá moja, čo som zažila, bola som nedávno po dlhom čase na návšteve príbuzenstva a moja sestra, tá, vieš, čo má tých dvoch synátorov, tak jeden z nich je predstav si gay a ona sa nikdy predtým o tom ani slovkom nezmienila, tutlala to aspoň predo mnou a teraz na rodinnú oslavu si ten fagan doteperil aj akože svojho partnera a ako sa tí dvaja k sebe mali, no normálnemu človeku sa z toho dvíhal žalúdok! Drahá moja, iste si vieš predstaviť, ako som sa cítila, sestre som v kuchyni povedala, toto len tak necháš, s tým si nevieš urobiť poriadok?! A ona, no len si predstav, drahá moja, len bezradne pokrčila plecami, že je to môj syn a ten jeho priateľ je slušný človek a...No tak toto, drahá moja, nie je na mňa, nič pre mňa, už aj som sa poďakovala za pohostenie a už aj som sadala do auta, chvalabohu, že som odmietla drink, akoby som cítila v kostiach, že tam neprespím, hoci pôvodne to bolo v pláne. Uznáš, takéhoto nešťastia sa dožila moja sestra, ale sama si je na vine, nemala to nechať zájsť tak ďaleko!

Situácia v rodine sestry tej madam sa niesla celou kaviarňou, teda aspoň touto zadnou časťou. Kdeže v takejto atmosfére načrtnúť kostru môjho projektu, pomyslela si Nora. Madam na moment stíchla, zrejme počúvala reakciu tej drahej, ale po sekunde išla už opäť naplno, netrep mi také somariny, čo aj ty chodíš na dúhové pochody? Ale čo ti ja poviem, tak si len predstav, ten môj starý sa načisto zbláznil, pomotala mu hlavu nejaká jeho asistentka, či čo, skrátka vláči sa s nejakou cundrou a myslí si, že ja to len tak nechám, povedala som mu jasne, že takto teda nie, mne nebude srať na hlavu, alebo to okamžite skončí, alebo zasadne rodinná rada, veď takéto dačo nestrpia ani naši synovia, robiť rodine hanbu, starý päťdesiatročný chren, keď ma naštve, tak sa s ním rozvediem, ale popakuje sa s holým zadkom, nech si nemyslí! Ja ti, drahá moja mám taký pocit, že sa ten svet už načisto zbláznil, morálka už nikomu nič nehovorí, žiadnej radosti sa človek nedočká, pomaly aby sa tešil z toho, že nemá syna gaya, ako tá moja sestra chudera, no čo na toto ty celé povieš, drahá moja?! A ešte ti poviem, že v robote ten náš nový šéf, to je jeden absolútny debil, neschopný karierista, mať menej rokov, okamžite dávam výpoveď, ale chápeš, dnes sa všade vrchnosť obzerá iba po mladých fiflenách s napichanými perami, to je najuznávanejšia kvalifikácia.

Nora zaregistrovala, že ten muž sa aj s počítačom presunul do prednej časti kaviarne. Keby bola ona, Nora, čo k čomu, povie tej hlučnej madam, že tu nikto nie je zvedavý na intímnosti z jej súkromného života, spýtala by sa jej, či jej neprekáža, že doňho nazerajú iní, hoci proti svojej vôli. Ale nepozbierala guráž, veď aj ten muž sa radšej premiestnil, akoby mal vstúpiť do konfliktu s autoritatívnou madam. Bože, to je nesympatický kus ženy! Nemal by ju vlastne upozorniť personál, že nie je vo vlastnej kuchyni?!

No, musím už končiť, pokračovala madam, ešte šťastie, že sa otvorili kaviarne a človek má kam vypadnúť, tomu debilovi šéfovi som povedala, že idem vybavovať, vymyslela som si nejaké somariny, v tej robote sa to nedá vydržať! Tak ja už končím, lebo o chvíľu mi stíchne mobil, zabudla som si doma nabíjačku, tak sa zasa ozvi, moja drahá, poklábosíme, maj sa!

Nora si vydýchla, zrazu ju obklopilo ticho. Tá moja drahá sa toho veľmi nenarozprávala, celé to bol vlastne monológ hlučnej madam. Mala si to stopnúť. Pozrela na hodinky. Už nemá zmysel začínať s robotou, zakrátko má stretnutie v tej inštitúcii a myšlienky v hlave rozlietané a večne sa pristavia na tej madam. Čo je to za ženu?! Iste z rodu najmúdrejších, tých, čo majú vždy pravdu. Veď sa ani nečuduje tomu jej chlapovi, že sa obzerá inde. Zvláštne posedenie v kaviarni, človek sa dakedy dozvie viac, ako na nejakej linke dôvery. Ale veď napokon, každý sme nejaký. Aj tá madam je nejaká. Zarečnila si do mobilu a už je zrejme spokojná, ktovie, či naživo je pár ľudí ochotných ju počúvať. 

Zaplatím prosím, kývla Nora na tichú čašníčku. Kým vyťahovala z tašky peňaženku, pomyslela na svoju Mišku. Žeby preto bola taká odutá, že sa nešťastne zamilovala? Skúsi to s ňou prebrať, spomenie svoj denník z tých rokov. Alebo radšej nie?! Matky dospievajúcich dcér to nemajú jednoduché. V duchu sa uškrnula. Ktovie, akú radu by jej dala tá múdra madam, ktorá vie všetko najlepšie.

Tak prosím, kávička, minerálka, sedem päťdesiat, prosím. Milá, tichá mladá čašníčka. Tiež asi nechcela vstúpiť do konfliktu s tou hlučnou madam a stíšiť ju. Každý sme nejaký.

pozrieť časopis

 

 

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie