Kamaráti si pomáhajú

 Saša mu chcela iba pomôcť. Veď chudák chalanisko, niečo akoby mal v sebe pokazené, niektoré z tých „koliesok,“ ktoré robia chlapa chlapom a lovcom. Ostatní to majú od prírody všetko v poriadku, sú z nich zberatelia trofejí alebo stavači hniezda a možno existujú aj iné podskupiny, no Stano ani do jednej nepasoval. Odvšadiaľ vytŕčal, podľa mužov bol babský pupok, ak nie gay, a ženy ho automaticky brali čiste ako kamaráta. No hotové prekliatie. Pri tom bol Stano taký milý úprimný tuľko, inak celkom v poriadku chalan, mal už aj vzťah, o baby ako také nemal núdzu no so všetkými bol iba kamarát a práve v tom bol jeho najväčší problém. Aj keď sa vraví že je lepšie mať dobrú kamarátku ako naštvanú milenku, s tým sa nestotožňoval. Však on by ju odštval, len keby vedel, že je iba jeho. Priam túžil po babe do koča aj do voza, ale tak naozaj, chcel jednu jedinú a nastálo, no to by ju najprv musel nájsť a jemu sa zdalo, že už hľadá akosi pridlho. Alebo - a to konečne pripustil pri minulom rozhovore so Sašou – niekde asi robí chybu on sám.

Okolo týchto vecí Stano nikdy nerobil žiadne tajnosti, čo na srdci, to na jazyku, to bol celý on. Saši sa už dávnejšie a úplne poľahky zdôveril, otvoril by sa on hocikomu, keby tým mal získať konečne riešenie na svoj problém, tak prečo nie tejto milej kolegyni, Saši, s ktorou majú tiež pekný – prirodzene kamarátsky vzťah. Vyrozprával jej, ale len tak zhruba povrchne, čo za problém má, no ona, aj keď je to baba rozhľadená a praktická, preňho nemala okamžite hotové riešenie. „Stanko, veď buď trpezlivý, na dobré sa oplatí čakať, ona raz príde, uvidíš,“ povedala a on mal pocit, že ho odbila. Toto vie aj sám. Ostal z toho smutný. Však keby mu aspoň naznačila... žeby ona, ako vydatá žena, nevedela o vzťahoch úplne všetko, to sa dvadsaťdeväťročnému celkom pohľadnému chalaniskovi, čo má hlavu v smútku kvôli ženám, nechcelo veriť. Paradoxne, Stano ich má vraj priveľa. Nejeden muž by mu závidel, iný by si na jeho mieste hravo poradil, no on sa sťažoval. A zúfal si čoraz dôraznejšie. On to už takto nechce, povedal Saši v jeden taký depresívny jesenný deň, ktorý bol ako stvorený na spoveď v kuchynke na pracovisku, na čo ona, že čo jej teda nepovie aspoň niečo konkrétnejšie.

„Ty síce stále omieľaš, že si zo žien vedľa, ale že čo pod tým myslíš, stále presne neviem.“ A tak Stano okrem obligátnych ponôs konečne vyklopil fakty. „Fajn Saši, počúvaj. Tak napríklad včera. Po práci som bol na káve, s Ivkou. Ivka je, ako inak, kamoška. Skvelá baba, učiteľka v škôlke. A bolo s ňou opäť fajn, ako obvykle, hihi, haha, srandičky, s ňou to je vždy tak, a to mám na nej rád. Kecali sme, samozrejme nezáväzne, veselé historky o deckách v jej práci, nedávna dovolenka, krásne sa to dievča smeje a mne tá jej ľahkosť robí dobre, zato som s ňou rád. Jej veselosť ju neopustila ani teraz, hoci sa práve rozišla s chalanom. Vraj je sama... a dosť často, hlavne po večeroch, je z toho celá hin. Ten jej práve ukončený vzťah bol údajne komplikovaný, najprv si myslela, že sa tak skoro do žiadneho ďalšieho nevrhne ale keď je so mnou, tak jej je neskutočne fajn. No teraz povedz, Saši, čo tým chcela povedať? Najprv naznačí, že sa nikam ponáhľať nechce, a potom toto. Nuž neponáhľal som sa teda ani ja, posedeli sme ešte hodinku, ona potom už nič konkrétne nenaznačila a tak som ju odprevadil k električke. Keď bola Ivka preč, ostalo mi predsa len tak dáko divne, neisto, domov sa mi vôbec nechcelo, tak mi napadlo, že iba kúsok odtiaľ, v cestovke, pracuje Miruš. Správna baba, práve ju som vtedy potreboval. S ňou je radosť filozofovať nad podstatou bytia a o kadečom inom, hlboké úvahy, to je celá Miruš, kráska, tmavá dhovlasá nohatá, tak som ani dlho neváhal.“

Skočil teda ešte k Miruš. Vošiel a sadol si ako obvykle, bokom, do malého kresielka kde počká, kým ona vybaví klienta, lebo už ho prv vyškolila. Keď ju bol pozrieť po prvýkrát, postavil sa rovno k pultíku, nazeral a načúval, lebo ho to zaujímalo, cudzie krajiny, turistický ruch, no Miruš ho napomenula, vraj to nie je vhodné. Klientovi to bolo doslova nepríjemné ako mu cez plece nakúkal a tak sa ospravedlnil a odvtedy už čaká v kresielku. S Miruš sa poznajú veľmi dávno a zoznámili sa tu, v cestovke, vybavoval nejaký zájazd, a keď bolo hotovo povedala, že však sa zastav aj inokedy, hocikedy, nie len keď budeš zháňať dovolenku, smiala sa a bola sexi. A on sa rád staví, takmer vždy keď ide okolo. Minule mali obzvlášť zanietený rozhovor, takmer hodinu nevošiel žiadny zákazník, vykecali sa teda riadne a ona dokonca povedala, že naňho má slabosť, ale on to nepovažoval za dosť konkrétne na to, aby ju následne pozval na rande. Bohvie ako to myslela, mám na teba slabosť... čo tým chcela povedať, čo mala na mysli? Potom zas pre zmenu prichádzali zákazníci jeden za druhým a on sa dosť nudil, bol by už išiel aj keď mu posunkom naznačovala že len vydrž, ostaň sedieť, už to nebude dlho trvať, nevydržal. Zdvihol sa, na rozlúčku na seba iba mrkli a on posunkom naznačil, že však nabudúce. No ani kým tam sedel a čakal na Miruš, nezaháľal, vypisoval statusy a tam sa mu ozvala Dada. Vraj videla, že je v meste, a či neskočia na kávu. Čo by nie, odpísal jej. Stretli sa na námestí, na terase si dali kávu, potom sa prešli hlavnou ulicou, Dada zas vyplakávala a on pozeral na hodinky. Oľutoval, že súhlasil s tou kávou. V ten deň naozaj nemal na tú kočku náladu, hoci inak mu jej empatia a jemné spôsoby robia dobre. Dada je to večne smutné, osudom nespravodlivo trestané dievča a on by jej tak rád nastavil zrkadlo, nech sa konečne zbadá. On byť na jej mieste, nikto by sa po ňom nevozil, no po nej sa vozí každý. Inak ju má fakt rád, ako kamošku, dáva jej absolútne za pravdu, čo sa týka tej jej smoly, lebo podľa historiek ktoré mu vykladá, tú smolu ona naozaj má. Šéf maximálny blbec, evidentne ju šikanuje, najlepšia kamarátka jej chalana prebrala, ešte že Stano je k nej fér, fňukla, ale zjavne mala v ten deň ešte aj naňho pech. Vycítila, že ho svojimi rečami otravuje, neboli v ten deň na jednej vlne ako obvykle. A práve dnes by to výnimočne z jej strany neboli žalospevy. Chcela mu niečo povedať, niečo zásadné. Že keď je s ním, nie je tou paranoidnou ukrivdenou citlivkou, za ktorú ju ostatní majú. S človekom ako on, čo ju už tak často podržal a toľkokrát pomohol, by bola rada častejšie a aj inak, než len kde – tu na kávičke či v kine, ako to bývalo doteraz. No on sa v ten deň tak akosi nervózne hniezdil, akoby mal naponáhlo, nebolo by vhodné začínať s takými vecami, a tak nepovedala nič a čoskoro sa rozlúčili. Stano prišiel domov, dal si sprchu  a povedal si, že na dnes by aj stačilo. Zas jeden deň na milú Jarmilu. No bolo ešte skoro, spať sa mu zatiaľ nechcelo a tak zapol počítač aj telku, a potom večer o jedenástej mu zvoní mobil. Radka. Že si naňho spomenula. Oslavuje v neďalekej vinárni tridsiatku a že ho pozýva, ak ešte nie je v pyžame, rehlila sa a smiali sa aj iné ženské hlasy v pozadí z čoho usúdil, že oslava sa začala už dávnejšie a že tam už je „ruka hore“, čo má vlastne rád. Už sú kočky v nálade. Usmial sa mimovoľne, no a čo, čo by nešiel, bude fajn s takými rozjarenými čajami. Natiahol teda na seba niečo čisté slušné a vyrazil. Vináreň nebola ďaleko a nálada tam bola teda fakt špičková. Večná škoda doma spať, super, že ho Radka zavolala. Aj ona je aktuálne bez chalana, dozvedel sa v ten večer. Bola neobyčajne prítulná, keby to nebola kamoška odprisahal by, že ho zvádzala, no kvôli alkoholu, čo sa tam v ten večer vypil to nemohol brať predsa vážne. Toto on už pozná. Z vlastnej skúsenosti aj z rozprávania. Hej, pôjdu teraz k nej, omylom si to rozdajú, a keď sa potom ráno zobudia, trapas, na ktorý treba čo najskôr zabudnúť. Toto kamarátstvo si príležitostným sexom teda naozaj nepokazí. A tak sa z oslavy síce vypotácal ako posledný, no zato spoznal tri ďalšie skvelé baby, kamošky.

„Tak, takéto sú moje dni, Saši, stretávam húfy žien, pekných, múdrych, šikovných, mladších aj starších, ale nič z toho. Vieš čo si prajem? Mať jedinú jednu, ktorú milujem a ona mňa tiež, a prídem domov a ona tam je, alebo ma niekde čaká, potom spolu ideme domov, zapneme si nejaký film, objednáme pizzu a sme spolu. Podľa mňa to je ozajstná frajerina, Saši, a nie brodiť sa deň čo deň po kolená v dievčatách, ktoré zrejme snívajú o iných mužoch. Ja by som už fakt chcel byť takýto frajer. Chcel by som konečne tú jednu jedinú, ale moju. Nechápem, kde je, prečo ju nemôžem stretnúť.“ Úprimná túžba po peknom monogamnom vzťahu z neho priam kričala a Saša neverila vlastným ušiam ani očiam. To akože on fakt od stromov nevidí les? Sarkasticky vzaté, dievčiny sa mu samé nahŕňajú a on slepý a hluchý pláva okolo desiatok prístavov a či ich nevidí, či čaká na dáku ozaj románovo osudovú, nevedno. No ak chalan fakt denne takéto veci zažíva a nevidí v nich desiatky príležitostí, tam Sašina pomoc veru nebude stačiť. Na to bude treba odborníka, alebo lopatou medzi oči. Aby sa chlapec prebral a uvidela Ivku aj Radku a Miruš, či ako sa všetky volali, lebo podľa Saši ani jedna z nich by si rukáv nedala odtrhnúť. Vyslali jasné signály, stačilo by si vybrať, či chce veselú ukecanú a bezstarostnú učiteľku zo škôlky, alebo hĺbavú tmavovlasú filozofku cestovateľku, či radšej útlocitnú poddajnú a pravdepodobne stopercentne vernú. Hociktorá z nich by mohla byť tá jeho jedna - jediná, na ktorú čaká. Ibaže Stanko má zrejme niečo s anténou. Už dávno mohol byť chlapec šťastný, keby si sám sebe nestál v ceste. No nič, pokúsi sa mu s ňou niečo urobiť, nastaviť mu ju, vyladiť, toľko pre chalana môže spraviť. Veď je predsa kamarátka a kamaráti si pomáhajú.

 

pozrieť časopis