Jakub, dobrá hlava!

Vôbec to nebolo jednoduché. Keď si Jakub spomenie na to obdobie, aj  dnes cíti takú zvláštnu zmes beznádeje, zúfalstva, zlosti. Podrazil ho spoločník vo firme, švagor, Milicin brat, ktorého považoval za kamaráta a podrazil ho takým spôsobom, že sa ocitol na dne, a to nielen finančnom. Čo tajiť, správal sa ako idiot, nádejal sa, že ho spasia automaty v herni, ale tie ho ťahali ešte hlbšie. Čierne myšlienky ho ťahali aj urobiť všetkému definitívnu bodku, veď nič na svete nemá nijaký zmysel, ale zasa, na samovraždu treba poriadku dávku odvahy a tú v sebe nepozbieral. Kto neprešiel podobným peklom, ťažko pochopí. Totiž aj doma sa zrútilo úplne všetko. Za šťastie považoval to, že nemajú s Milicou deti. Fakt, bolo to šťastie.

A aj dnes si myslí, že keby sa vtedy Milica zachovala ináč,  vyhrabal by sa z toho skôr. Lebo napokon sa vyhrabal, postavil sa na nohy, ale bez Milice. Bože, veď bol do nej úplný blázon. Ale vtedy stisla prísne a zlostne pery a povedala, už som podala žiadosť o rozvod. Koniec!

To Jakubov život písal sakramentsky čiernu kapitolu. V takej sa dá padnúť na úplné dno. Alebo... Alebo preskočiť stránku?

X  X  X

V ich rodine, rodine s tromi synmi bol Jakub vždy za hviezdu. Takú, ktorá to dotiahne ďaleko. Jakub má dobrú hlavu, tak rozhodol otec a vlastne rozhodol aj o tom, že Jakuba netreba zaťažovať robotami na ich hospodárstve, ktoré nebolo malé. Rodina reštituovala pozemky po predkoch a nebolo ich málo a otec nechal robotu vo fabrike v neďalekom meste a začal si plniť vlastný, napokon ešte detský sen, vybudovať vlastnú farmu, veď dedo aj pradedo boli v ich dedine voľakedy pred združstevňovaním vychýrenými sedliakmi, prebudili sa vo mne sedliacke gény, vravieval otec, napoly pyšne a napoly unavene, zodrato. Lebo každý, kto len trochu pričuchol, ako sa dnes vraví, k agrorezortu, musí vidieť, čo je to za drina, ak sa v nejakom dedičstve okrem zeme neobjavia aj jagavé milióny. Keď človek začne sám a z ničoho, teda ak nerátame tvrdú hlavu a entuziazmus.

V takejto atmosfére rástli a dospievali traja synovia svojho otca farmára. A otec, človek bez nejakého odborného vzdelania, ale s prirodzenou inteligenciou a dobre nasmerovanou intuíciou skoro vybadal, že z Jakuba nebude farmár ako sa patrí a žeby ho vlastne bola škoda, že on je na inšie predurčený. Tých dvoch zapájal do roboty, do fungovania hospodárstva, aj po základnej škole, na ktorej nedosiahli bohvieaké výsledky nasmeroval ich budúcnosť do poľnohospodárstva. Ale s Jakubom, to bola iná káva. Otec možno potajomky sníval o tom, že ten chlapec je predurčený priniesť slávu do ich rodiny. Gymnázium a potom sa uvidí, aké štúdium si vyberie. Nahlas to síce nepovedal, ale v mysli sa tým zaoberal, prečo by z našej rodiny nemohol vzísť nejaký vedec svetového mena?! Zasa nemusíme byť všetci sedliaci! Áno, svojím spôsobom Jakuba uprednostňoval, hoci sa to druhým dvom bratom nepáčilo. Oni v maštaliach a na poliach a milostivý v knihách. Súrodenecké puto dostávalo, aj zásluhou otca, poriadne štrbiny.

Napokon, ich farma, to nebol žiadny zázrak na zbohatnutie, drina na prežitie rodiny. Otec sa síce nosil hrdo, ale riadil to starosvetsky a v konkurencii agrárnych veľkopodnikateľov a bez správnych konexií na dotácie a obchodné a odberateľské sféry, to bolo iba na prežitie. A na Jakubove štúdiá, na Jakubovu budúcnosť. Ten chlapec mi robí radosť, myslieval si, hoci ho kvapku sklamalo, že nechcel na medicínu. Ale aj prírodné vedy sú iste zaujímavý odbor, darmo, drieme v ňom vedec! Jakub bol na prvom mieste a záblesky slávy sa zjavili už potom, keď išiel na dva semestre študovať na prestížnu univerzitu do zahraničia. No, veď napokon aj bratia uznali, že Jakub je skrátka hlavička! Pomaly už aj oni začínali byť na neho pyšní. Nevraviac o mame!

A tá sláva, keď štúdium skončil, tá promócia, financie sa museli nájsť aj na parádnu hostinu v luxusnej reštaurácii. Nebudeme pri takejto príležitosti trochárčiť, rozhodol otec, keď mama pochybovačne nadvihla obočie, že či na to majú. Máme!

Pravda, Jakub bol vtedy už akoby z iného, im vzdialenejšieho sveta. Otcovi by dobre padlo, dušu by mu pohladili, keby sa pri návšteve doma prešiel po hospodárstve, zaujímal sa, čo a ako,  aj ako sa darí bratom v rodinnej farme, ale nič také. Áno, má miesto v jednom ústave, ale je to slabo platené a je to vlastne otrava, perspektíva v tom laboratóriu je žalostná, nemôže ani pomýšľať na vlastné bývanie, na založenie rodiny a vôbec... To si už Maroš, jeden z bratov začal stavať dom a chystal svadbu. No prosím! Vy sa tu máte! Vy si tu žijete!

A otec zasa rozhodol. Rodina sa musí zomknúť. A v tom roku farma hospodárila aj s nejakým ziskom, tak pomôžeme chlapcovi. Má sa potĺkať po podnájmoch ako nejaký chudák?!

Jakub a ty ako? Má už nejakú známosť?! Aj ty si už súci na ženenie! Uškrnul sa. Mám! Len to bývanie! Ale keď pomôžeš, otec...

Tak! Bola aj svadba, komorná, v meste, žiadne cirkusy otec! Milica je iná, nepasovala by jej dedinská veselica, ako keď sa Maroš ženil.

No, Milica bola iná. Taká povýšenecky zdvorilá, nie, k maštaliam nezájde, kravy predsa smrdia, to ona naozaj nemusí. Žiadne srdečné debaty s rodinou. Návštevy mladých z mesta boli skôr výnimočné a najčastejšie padala otázka, kedy už pôjdeme?!

Otec o tom nahlas nehovoril, nekomentoval, ale škrelo ho to riadne. Nevesta sa mu teda vôbec nepozdávala a aj ten jeho chlapec je akýsi celkom iný. O robote sa nezmieni, iba ak o tom, že je nanič všetko, že ho málo platia. Aleže má niečo v pláne.

Vždy odchádzali s plným kufrom domácich produktov. Všetko bio, s ironickým úsmevom konštatoval brat Maroš pred švagrinou. Za to v meste pýtajú nekresťanské peniaze.

Teda žiadna idylka! Napršalo im do nosa, pánom z mesta, zavrčal brat Maroš, keď sa ich auto vzdialilo.

X  X  X

Veď áno. Jakub vo svojom vnútri cítil, že nenaplnil otcove ambície, že tie jeho predstavy spľasli ako bublina, v ústave ho nezradili do výskumného tímu, v podstate robil len akéhosi laboranta, bol nespokojný, nebavilo ho to, nenapĺňalo a doma mu jeho žena Milica ustavične pílila uši, že žijú ako chudáci, že nech si berie príklad z jej brata, ktorý je úspešný podnikateľ! To len na tej jeho sprostej dedine si ho uctievajú ako poloboha, lebo že je študovaný a vie po anglicky. Že pch! Brat býva vo vile, napokon aj jeho bratia si na dedine postavili domy, a potom že sa ich farme nedarí! A teba vybavili sprostým panelákovým bytom!  Nemalo zmysel oponovať jej, že bratia na tej farme dreli od malička a drú aj dnes, už aj so svojimi ženami. Veď on to dobre vedel. Ale nemalo by to zmysel!

Nie, nedriemali v Jakubovi ani nejaké podnikateľské ambície. Ale keď s tým prišla najprv Milica a potom už s konkrétnou ponukou aj švagor, bral to ako vyslobodenie zo svojej nijako neukotvenej profesionálnej ambície. Pôjde s ním do jednej z tých jeho firiem, veď on je úspešný, vyzná sa, vidno to na ňom. Bude to biznis ako hrom, pravda, musíš vložiť ako spoločník časť základného kapitálu, neboj, budem to mať pod palcom, len zožeň tie prachy. Obráť sa na tvojho starého, päťdesiattisíc!

Nebolo ľahké zájsť za otcom s niečím takým. Ale vedel, že otec má na neho slabosť a že s bratmi sa firme darí, bratia to už pojali modernejšie a vraj získali aj nejakú dotáciu, tak čo! Nebude sa ostýchať, prečo on má byť ten chudák! Nechce stratiť Milicu a cíti, že v poslednom čase je k nemu tak zdržanlivo chladná. Nehovorí, že rovno ním pohŕda, ale... Nechce ju stratiť! A uľaví sa mu, keď v ústave dá výpoveď! Nebude z neho žiadny významný vedec, v tom má  jasno už dávno!

X  X  X

Biznis nevyšiel, podnikateľ musí rátať s rizikom, oznámil sucho švagor, keby si sa viac zaujímal iste by si to vytušil! Naša spoločná firma je v krachu! Jakuba akoby oblial studenou vodou. Naozaj je taký debil a ešte k tomu slepý?! Vo všetkom sa spoľahol na švagra. Veď je úspešný podnikateľ, firiem má niekoľko, akurát táto krachla, do ktorej si on požičal od otca peniaze?!

Si nemožný chudák, povedala mu jeho láska Milica a už neskrývala pohŕdanie za chlad. Jasné, že bol zúfalý a útechu začal hľadať v automatoch, veď niekto aj vyhrá, prečo by to nemohol byť on?! Ako sa ukáže na oči otcovi a bratom, ktorých obral o päťdesiat tisíc?! Zle, zle, celé zle!

A o pár dní prišla Milica s tým, že podala žiadosť o rozvod. Mal by si odísť, povedala. Ja? Veď tento byt nám kúpil môj otec! Správne, Jakubko, nám! Zabudol si, že aj ja som na liste vlastníctva?! Teraz odíď a ja sa pousilujem ho dobre predať, aj tak je pod úroveň žiť v paneláku! Niečo ti z toho kvapne, neboj sa! A vráť sa domov, k tomu hnoju, tam patríš, aj keď si o tebe tvoji príbuzní kadečo namýšľali. Kam si to dotiahol?!

Jakub netušil, kam sa podeje so svojím životom. Toto nie je prehra, toto je debakel!

O pár dní telefonát. Brat Maroš. Dávno s ním nehovoril. Že mu otec odkazuje, že sa má vrátiť domov, že roboty je tam dosť a že sa ľahko zaučí. Že volala jeho žena Milica, že sa rozvádzate! No nič, vráť sa čo najskôr, ty dobrá hlava, z každého bahna sa dá vybŕdnuť, ak človek chce! Čakáme ťa, bratku, už tento víkend! Mama že ti nachystá tvoje obľúbené kuracie stehienka! Bio, zasmial sa Maroš a položil.

Pôjde! Jasné, že pôjde domov, napokon je to jediné východisko. Uľavilo sa mu. Možno už končí čierna kapitola jeho života. Vďaka famílii. A že Jakub, naša dobrá hlava! Vybŕdne z toho. Prehltne poníženie a veď ho to možno bude aj baviť. Vlastnú hanbu ale nemôže necítiť.

pozrieť časopis