Darinine kapitoly

V kapitole vlastného detstva sa Darina nerada prehŕňala, neboli v nej zaznamenané pekné spomienky. Ale dakedy sa tomu nedalo vyhnúť, jednoducho prišli také chvíle, keď sa aj proti jej vôli začali natískať do hlavy. Vrátila sa z cintorína, dnes je päť rokov, čo pochovali otca, považovala za povinnosť zapáliť mu na hrobe sviečku, vložiť do vázy kytičku čerstvých kvetov. Veď áno, jej bratia si sotva spomenú. Čo sa čudovať, sú celkom ako on, ich nebohý otec.

Otec bol stará škola. To sa mu nedalo uprieť, bol robotný, drel ako kôň, najmä potom, keď sa im vrátili nejaké pozemky po babke, keď odišiel z fabriky, ktorú aj tak onedlho zavreli a začal farmárčiť. Niežeby predtým na roli za domom kadečo nepestovali, aj dve prasce boli v chlieve, aj hydina. Ale tie vrátené pozemky akoby mu dali vietor do plachiet, začal fantazírovať, akú on vybuduje farmu, ako budú všetci robiť a ako sa budú mať dobre. Otec nikdy nešpecifikoval, čo to znamená, mať sa dobre, ale začala neskutočná drina pre celú rodinu. A mamka, mamka už vtedy bola zodratá.

Otec bol stará škola. Večne zachmúrený, napajedený na niečo, či na niekoho, vľúdne slovo z úst nevypustil. Čo na tom, že mamka sa narobila na farme, veď iste, aj otec, ale keď sa prišlo domov, raz-dva chcel mať na stole čerstvé jedlo a veru dosť grobiansky mamku súril. Stará škola to mala tak zaužívané, že žena robí zarovno s chlapom, ale doma, to sú už čisto ženské roboty. Tak sa správal aj k Darine, ktorá vtedy dorastala. Bratia? Dobre! Narobili sa, ale keď prišli zvonku, vyvalili sa po gaučoch a mamka s Darinou kmitali. Otec si po večeri nahlas odgrgol, aj bratia ho napodobnili, že veď to je znak toho, že jedlo chutilo. Otec potom dosť často zašiel do krčmy. Mamka nenamietala. Chlap, keď sa narobí, potrebuje sa rozptýliť. Mama nakladala do práčky. Darinka, to včerajšie už je vysušené, môžeš žehliť. Tak! Stará škola.

Darinine vnútro sa inštinktívne búrilo proti tomu, čo sa doma dialo. Nevedela povedať, či ju otec má rád. Veľmi si ju nevšímal, na rozdiel od bratov, veľa slov s ňou nestratil. A teda rozhodne nechcel, aby išla po základke do školy s maturitou, že nech sa vyučí poriadnemu remeslu a nech sa poriadne vydá, takú budúcnosť jej otec predpísal. A vtedy si, možno prvýkrát v živote dupla mama, ktorej sa Darina vyžalovala, že túži ísť do školy, urobiť si aspoň maturitu. Naveľa povolil, vôbec nebol pyšný na jej výborné výsledky v škole, bratia sa z nej rehotali, ale naveľa povolil. A mama jej prikázala, pobozkaj ocovi ruku z vďačnosti, že súhlasil. Taká to bola u nich stará škola. Pre nezainteresovaných možno do popuku.

Darina si v duchu prisahala, že raz, keď sa odtiaľto dostane, keď sa vyslobodí, jej život pôjde ale úplne ináč.

Fakt nerada otvárala kapitolu svojho detstva.

X  X  X

Ďalšia Darinina životná kapitola? Zmaturovala na strednej ekonomickej, hoci túžila po gymnáziu, a potom tak v kútiku duše po medicíne, ale tieto sny narazili na tvrdý otcov odpor, kdeže vysoká škola, dobre, maturitu povolil, nech má chlieb v rukách, ale vysoká?! Dievča sa má vydať a nie vymýšľať. Aj mama tak, nech je rada tak, ako je! Veď sa vydá, tak načo toľké školy!

Do Igora sa zahľadela, to je pravda. Chlapec z ich dediny, zo slušnej rodiny a študoval na inžiniera v Bratislave, no otcovi sa pozdával. Že múdra voľba!  Darina mala dvadsať, Igor čerstvý diplom inžiniera, spokojnosť na všetkých stranách a Darina bola vtedy šťastná, Igor dostal prácu na stavebnom úrade na okrese, aj Darina v banke, dostali byt, no rozprávka, štart úspešný.

Pravda, každodenná realita bola tvrdšia. Keď Darina po zmierňovaní prudkej zaľúbenosti otvárala oči, zistila nápadnú podobnosť medzi Igorovými maniermi a tými jej otca. On bol ten, čo rozhodoval, ona bola tá, ktorá sa mala podriaďovať. On bol ten pán inžinier, niekto, ona bola tá chudera, ktorá v banke robí takú podradnú robotu za pár peňazí, nič dôležité, na dôležitosť bol on. No  mala si vážiť, že mala také šťastie, že si ju vôbec všimol. Tvrdé to bolo pristátie z vysnívaných oblakov. Vydeľoval ju s peniazmi, doma prstom nepohol, presne ako jej otec, starať sa o domácnosť, to je ženská robota. Jeho tvrdosť neobmäkčili ani dvaja synovia, dvojičky. Iste, mal z nich radosť, veď je nejaký chlap, keď dokázal urobiť naraz dvoch chalanov, aj Darinin otec ho za ten výkon uznanlivo tľapkal po pleci. Tieto rituály pripadali Darine prízemné a úbohé. Starať sa o dve deti naraz nie je maličkosť. Darina bola ustaraná, pochudnutá, unavená. Igor tie bábätká vedel akurát tak poštekliť na líčku. Ich plač, ich mrnčanie ho znervózňovali, keď sa Darina opovážila nesmelo namietnuť, vedel sa rozohniť. Čo taká chudera vie chápať, aké problémy sa víria v inžinierskej hlave. Darina si stále častejšie uvedomovala, že šliapla vedľa keby nebolo tých dvoch malých zlatých, zutekala by raz-dva z tohoto ponižujúceho stavu. Lebo darmo, aj jej muž bol stará škola, ako zo začiatku minulého storočia, hoci s inžinierskym diplomom. Mala všetko robiť ináč. Mala sa už vtedy postaviť otcovi, nejako si vydobyť tú medicínu, mala... Škoda reči, je ako je, jediným svetlom sú jej synovia.

Igor sa čoraz menej zdržiaval doma. Pracovné stretnutia, takým veciam ona nerozumie. Keď mali chalani päť rokov, prišiel s tým, že sa chce rozviesť. Že sa tu dusí! Že spoznal inú ženu, ktorá má úroveň. Že získal miesto v Bratislave. Že sa nemusí báť, byt im nechá a na deti bude platiť.

Koniec!  Bodka! Žiadne srdcervúce scény. Darina si s úľavou vydýchla. Len otec jej fľochol, ani len muža si nevieš udržať, po kom ty preboha, si!

X  X  X

Isteže! Ďalšia kapitola nebola jednoduchá, nebola ľahká. Hrdý tatko dvojčiat sa úplne odstrihol, obmedzil sa na výživné, Darina bola na chalanov sama, ale konečne mohla takpovediac slobodne dýchať, slobodne sa rozhodovať. Chalani jej robili radosť, výborne sa učili, hrali basketbal, dlháni, a áno, hrialo ju to, lebo mala pocit, že si ju vážia. Na vzletné reči si nepotrpeli, ale to človek jednoducho cíti.  Keď boli starší, chodili po brigádach, sami cítili, že mama musí s financiami čarovať. A dokázali naplniť práčku, povysávať byt, upratať stôl, toto sa Darine podarilo, naučila ich neohŕňať nosom nad takzvanými ženskými prácami. Boli zohratá trojka!

Keď po maturite na gymnáziu odišli na vysokú a do internátu, Darina akosi zrazu nevedela, čo s časom. To už bolo po maminej nečakanej smrti. Nie, ona akosi netúžila, neodvážila sa na nejaký nový vzťah s mužom, aj keď nejaké, takpovediac ponuky na báze flirtu sa vyskytli. Neodvážila sa. Na ženské priateľstvá jej akosi nezvýšil čas, len bežné kontakty s kolegyňami. Keď boli chalani na internáte, cítila sa dosť osamelá. A vtedy jej to skrslo v hlave. Nie je ešte taká stará! Čo keby sa dala na externé štúdium? Čo keby ten svoj život trošku zamiešala, rozbúrila? Preberie to s chalanmi, keď tento víkend prídu.

Skvelý nápad, mami, povedali. Jasné, ty na to máš!

X  X  X

Ani toto nie je nejaká ľahučká kapitola. Jej utisnuté, pomaly zabudnuté sebavedomie sa nesmelo dralo na povrch. S úspechmi na skúškach. Dala sa na štúdium sociálnej práce, tak nejako to cítila, lebo na medicínu, pravdaže, už nebolo pomyslenia. V banke si robila svoju prácu, bolo na ňu spoľahnutie, ale... Chcela zmenu. Aj v tomto.

Ťažko ochorel jej otec. Brat ho doviezol do nemocnice a povedal, teraz sa staraj ty. Máš to blízko a ty si dcéra. Brat s rodinou žil v prestavanom rodičovskom dome, druhý si v dedine postavil dom a obaja ťahali otcovu farmu. Jasné, ona je dcéra! Posledné mesiace pred smrťou ho mala Darina doma. Nebolo to ľahké. Práca, štúdium a otec! Musím to zvládnuť, vravela si. Zvládla, dôstojne, ba aj so zábleskami lásky k otcovi. Veď napokon, bol, aký bol, ale bol otec. Presne tak to chápali aj jej bratia, na ktorých ešte predtým prepísal celý svoj majetok. Ona je dcéra, ona sa má starať! Veď dobre. Ona v sebe objavila akési až nežné pochopenie duše starého, chorého, vlastne opusteného človeka. Nech je jeho životopis akýkoľvek.

A dnes je to už päť rokov, uvedomila si, keď zapaľovala sviečku na jeho hrobe. Mnohé sa zmenilo. Chalani vyštudovali, Janko sa oženil, žije v Bratislave,  Roman skúša šťastie vo Viedni. Je na nich pyšná. Aj na to, že nenesú na sebe stopy starej školy. Pravda, obrovská zmena aj v jej živote. Má aj ona diplom. Opustila prácu v banke. Vyhrala konkurz na miesto riaditeľky domova dôchodcov v ich meste. A sotvakto si vie predstaviť, aký je to krásny pocit, keď človek ožije medzi starými ľuďmi. Iste, dnes sa takéto inštitúcie boria s problémami, najmä finančnými, ale... Nemenila by, je tu šťastná. Spätná väzba? Úžasná. Keď ide po chodbe a usmieva sa a babička o paličke jej povie, pani riaditeľka, zastavíte sa? Vnučka mi priniesla dobré koláče!

Nemenila by, je tu šťastná, aj keď problémy sú, nesvieti iba slnko. Ale táto kapitola jej života je zmysluplná, a to ju nabíja energiou. Nech sa aj nestala lekárkou, nech nemá za sebou šťastné manželstvo, ba ani detstvo. Netreba sa obzerať dozadu!

pozrieť časopis