Brunove tajomstvá

Bruno bol presvedčený, že si túto utajovanú akciu zaslúži. Maskoval to pracovnou, čiže povinnou cestou, rodičia boli napokon aj pyšní, že ich syn má také dôležité postavenie v robote, keď ho vysielajú až tak ďaleko, na druhý koniec sveta. Jarmila sa iba trpko usmiala, keď jej povedal, že má pre ňu skvelú správu a potom vyrukoval s tým, že cestuje na Kubu.

Jasné, že čakala niečo iné. Že sa rozhýbe a spolu rozoberú termín ich svadby a všetky organizačné záležitosti okolo. Preto ten trpký úsmev, keď sa zo skvelej správy napokon vykľula Kuba. Predsa si potreboval vyčistiť hlavu. Preklikal cestovky a naďabil na Kubu. Zaujala ho. Skvelé. Pôjde tam sám, aspoň na ten čas sa odpúta od tých čoraz naliehavejších rečí, ktorými ho častovala celá rodina. Žeby sa mal konečne vzchopiť a dať veci na poriadok. Toľký čas sa vláči s Jarmilkou a je to slušné, poriadne dievča a že rokov má už dosť a mama že sa nevie dočkať vnúčaťa. Vtedy spozornel. Žeby niečo vedeli, niečo tušili? Ale Jarmila predsa nie je taká, je hrdá, nebude im vešať na nos, že je tehotná, veď to akoby jeho rodičov žiadala, aby mu dohovorili. Nie je ona taká. To mama iba tak nezáväzne vypustila z úst, žeby rada nejaké vnúča.

Bolo toho na Bruna skrátka priveľa. On sa teda ešte rozhodne necítil na to, aby sa ženil, aby sa stal otcom. Jarmila bola milá, ale jej oddanosť mu chvíľami išla krkom, no aj keď už také tri roky to spolu ťahali, on už cítil dosť protivnú zotrvačnosť a áno, nemal v pláne oženiť sa s ňou, na také sa on vonkoncom necítil. Tridsať rokov ešte nie je žiadny vek pre chlapa, aby sa rútil do manželského stereotypu. Nepovedal jej to natvrdo, iba tak akože skúšal spomenúť aj inú alternatívu, ako riešiť ich problém, začal opatrne, že majú na dieťa ešte čas, že si môžu ešte užívať, veď nemajú ani svoj byt, že veď sa to dá riešiť aj ináč, nie, nevyslovil slovo interrupcia, ale inokedy tichá, submisívna Jarmila sa rozčertila a poriadne nahlas, že ona si to v žiadnom prípade nedá zobrať, má dvadsaťšesť, najvyšší čas na materstvo, s tým nech on teda láskavo nepočíta.

Toľkou gurážou zaskočený Bruno  sa vlastne neodvážil pokračovať, iba sa usmial, že veď to on iba tak, trošku zažartoval, potom sa usmial a Jarmile to stačilo, hoci si iste v duchu pomyslela, že teraz by mohol prestať so žartovaním a povedať niečo záväzné. Ale nahlas ani muk. Uspokojila sa s tým, že veď sa všetko utrasie, to dieťa ich vzťah posunie dopredu a hotovo, veď sama cíti, ako si ju Brunovi rodičia zamilovali. Tí by boli len radi, keby si ju konečne zobral,  o takých veciach nemusia oni nahlas, to Jarmila tak cítila a to je pravdivejšie, ako akékoľvek slová.

No Bruno nevedel, kam z takýchto zložitých konopí.  Objektívne povedané, všetko by sa dalo. Veď v rodičovskom dome na poschodí mal svoj byt, áno, občas tam Jarmila prenocovala, tak sa netreba čudovať, že to rodičia brali ako vážnu známosť, ani to nekomentovali, že sa to nepatrí, naučili sa už modernejšiemu zmýšľaniu. A Jarmila sa im páčila, otec to skomentoval slovami, tá je do koča aj do voza. Keď prišla na víkend, neodťahovala sa od roboty v kuchyni, ani v záhrade. A vedela s nimi štebotať a potom sa Bruno nestačil čudovať, v akej hustej frekvencii nasledovali otázky, kedy do toho praští a že môže byť celý rád, že také dievča oňho stojí. Dobre išli na nervy tie otázky. A teraz k tomu tehotenstvo! Normálne na samovraždu. Lebo v tomto mal už nejakú chvíľu Bruno jasno, že Jarmila nie je žena, s ktorou by chcel prežiť život, stretáva sa s ňou čoraz menej a hľadá vhodné slová a odvahu, ako s tým vzťahom seknúť.

A teraz že je v tom a naisto čaká, že aspoň obrazne pokľakne a požiada ju o ruku, lebo tak sa to patrí. Otcovi sa páčilo aj to, že pracuje v dobrej firme, že tam má pekné miesto a pekný plat, že má nejakého známeho v tej firme, tak sa na ňu popýtal a že ju tam všetci majú radi. No kádrový profil ako vyšitý! No môže on rodičom len tak vmietnuť do tváre, že to je síce všetko pekné, ale že on ju vôbec nemiluje tak, ako si všetci, vrátane nej, predstavujú?! Že je dosť nudná, aj keď šteboce, že nemá zmysel pre humor a že vôbec, že sa sám čuduje, prečo to už dávno neskončil?! S takými vecami sa dávno dospelý syn, zrelý muž predsa rodičom nezveruje.

Vymyslel si Kubu. Pôjde, pôjde sám a hotovo. Vyčistí si hlavu v úplne inom prostredí a vymyslí nejaké najmenej bolestivé riešenie. Veď áno, rodičom sa páčilo, že je v robote taký dôležitý, že ho vysielajú na takú ďalekú pracovnú cestu.

X  X  X

Osadenstvo zájazdu bolo, no...Zväčša usadlé manželské páry, skupinka afektovaných starších dám a potom tá zaujímavá ryšavka, bolo na pohľad zrejmé, že je tiež sólo. Na prvej večeri v havanskom hoteli ich sprievodca akoby automaticky nasmeroval k spoločnému stolu a vtipne dodal, v celom zájazde ste jediné sirôtky! Bruno galantne odsunul stoličku a nemohol nepostrehnúť veselú iskru v jej očiach, tá ho teda okamžite zaujala a pomyslel si, že vybrať sa takto utajene a sólo do sveta nebol najhorší nápad.

Pri klasickej európskej večeri si oni dvaja vymenili o sebe základné informácie. Že Bruno a že Angelika a že niet divu, že dosiaľ na seba nenarazili, keďže ona žije na druhom konci republiky. A potom už len taká bežná konverzácia, že sprievodca vyzerá byť sympatický a že program zájazdu naprieč celou Kubou môže byť zaujímavý, aj z pohľadu toho, ako žijú obyčajní Kubánci v tej svojej zakonzervovanej krásnej krajine, v komunistickej diktatúre. No zo zdvorilej konverzácie pri večeri vyplynulo, že samozrejme, budú parťáci, v autobuse sedia vedľa seba. Keď už sme tu jediné sirôtky, smiala sa Angelika.

Jednoducho Angelika Bruna nakazila. Svojou bezprostrednosťou, svojím optimizmom, svojím humorom, svojím nazeraním na život. Veď pri dlhších presunoch po krajine bolo príležitostí až-až. A zdalo sa, že si sadli nielen vzájomnou príťažlivosťou, ale aj v názoroch. Angelika bola nie výstredne krásna, ale mala v sebe nákazlivú iskru, nebola to zložitá operácia nakaziť ňou Bruna. Samozrejme, že si o sebe vymenili aj zásadnejšie informácie. Angelika  sa na zájazd prišla zresetovať po rozvode, ktorý sa udial pred pár mesiacmi, nie, deti našťastie nemá, z jej ex sa po prudkej láske vykľul do seba zahľadený a dosť neschopný čudák, skrátka je celá šťastná, že má za tým. Áno, v Košiciach má dosť prosperujúcu firmu a už ju prestalo baviť vlastne vydržiavať lenivca.

Bruno bol ale v zásadných informáciách prezieravo zdržanlivý. Predsa nebude Angeliku zaťažovať rečami o nejakej Jarmile, ktorá je tehotná a čaká, kým si ju zoberie. To teda rozhodne nie. Nezatajil ale, že je programátor a pracuje v zahraničnej IT firme a takto ináč, že je vlk samotár. No klamal trošku, ale kto by nezaklamal v takej situácii?! Veď Angelika je skrátka, no úplne úžasná! Nie taká sivá, submisívna myš, ako Jarmila. Fakt nechápal, ako to s ňou mohol ťahať toľký čas.

Už po dvoch dňoch sa ukázalo, že si vlastne zbytočne financujú v kubánskych hoteloch dve jednotky izby. Úplne zbytočne. Kto to ale mohol tušiť?! Jedna z tých starších dám ich pomenovala, naše dve hrdličky. Ku koncu nádherného, naozaj nádherného zájazdu oni dvaja už mali v mnohom jasno. Také by sa Bruno ani neodvážil vysnívať. Angelika má predsa v Košiciach nádherný byt v novostavbe, má tam zavedenú firmu. A Brunova IT firma má v Košiciach pobočku, pri troške snahy by jeho preloženie nemuselo byť nereálne. Alebo ťa niečo vážne drží na terajšej adrese okrem rodičov? Si už predsa veľký chlapec, smiala sa Angelika. Nie, rozhodne ho nič nedrží! Bruno má hlavu úplne čistú. Táto Kuba mu ju vyčistila. A teda Angelika mu ju následne poriadne domotala. Jasné! Presídliť do Košíc, to je elegantné riešenie jeho situácie. Odpútať sa od predošlého života a hotovo! Zamiloval sa ako nejaký sextán! Nič ho v tom nezabrzdí.

Zájazd končili Angelika a Bruno vlastne ako oficiálny pár. Sprievodca sa smial, čo sa to vykľulo z našich sirôtok! A zaželal im všetko dobré.

X  X  X

Bruno si Košice užíval. Vlastne všetko išlo dosť hladko. Pracovne presun do pobočky v Košiciach nebol problém. Doma to vysvetlil ako profesionálnu príležitosť, ktorá  sa neodmieta. Veď to napokon aj bola pravda. Črtala sa totiž možnosť, že po čase preberie vedenie tej pobočky. Horšie to bolo  s Jarmilou, už konečne pozbieral odvahu a povedal jej, že je koniec! Nemal potrebu nič bližšie vysvetľovať. A dieťa?! Ty si sa rozhodla, tvoj problém, dodal tvrdo. Minulosť hodil za hlavu. Veď ona si poradí. Nezaujíma ho to!

 A súkromne v Košiciach? No čo povedať, rozprávka! Aklimatizoval sa raz-dva.  Angelika ho voviedla do svojej spoločenskej komunity, všetko príjemní ľudia, zoznámila ho so svojou rodinou, v práci všetko okej, jeho menovanie za šéfa pobočky bolo po roku už na spadnutie. Naozaj vysnívaný život. Takto si Bruno predstavuje ženu do voza aj do koča, nie ako sa jeho otec voľakedy zmienil o Jarmile.

Na Jarmilu nechcel myslieť. Že sa mu narodila dcéra, mu oznámila mama. Nepohlo to s ním. Ešte sa utešil tým, že vlastne ktovie, či je to vôbec jeho, hoci to bol trápny alibizmus. Ale nebol sviňa, sám od seba každý mesiac poslal Jarmile nejaké peniaze na to decko, aj keď mu mama prezradila, že Jarmilka ho ani nedala zapísať ako otca. A že sa môže hanbiť, ale že pre nich je to vysnívané vnúča. No aby bol presný, nejaké detaily ho nezaujímali, mal predsa svoj a úplne iný život. Aký si oni vôbec nevedia predstaviť.

Po dvoch rokoch v Košiciach sa ale veci začali komplikovať. Angelika nebola až taká moderná, tak nad vecou, akosi on myslel. Že predsa... On do jej rodiny chodí ako domov, tak prečo ju aj on nepredstaví svojim rodičom?! A ako úplne nemoderná žena začala o posunutí ich vzťahu, čím mala pravdaže na mysli svadbu. A aj kamaráti z ich spoločenskej komunity začali podpichovať, kedy vy dvaja do toho praštíte?! To ho dosť znervózňovalo. Ako ju môže zobrať k rodičom?! Veď tí by iste vyrukovali s jeho minulosťou, s Jarmilou aj s tým deckom, ktoré on ešte ani nevidel, možno by ho tam dokonca dotiahli. Nie, nie, to sa jednoducho nedá, o tomto Angelika nemá a nesmie mať ani potuchy. Nedá si minulosťou zasahovať do života. S Angelikou by sa oženil, nebyť tohto. Také chmáry sa mu motajú v hlave.

X  X  X

Aj táto rozprávka prišla na svoj koniec. Jedného dňa bez výstrahy zazvonili na ich byte, Bruno skoro z nôh  spadol, keď vo dverách stáli mama s otcom a za ruku mama držala vari trojročné dievčatko. Že keď nechodí Mohamed k hore, musí hora... Situácia na infarkt a Angelika doma. Zlato, máme hostí? Ozvala sa Angelika z kuchyne. Na infarkt!

Angelika bola milá, privítala ich, dievčatko pohladila. Zarazený Bruno sa nezmohol na slovo.  Rodičia že sú na výlete a zobrali aj vnučku, tak sa cestou zastavili, že však nemienia zdržovať, majú hotel. Angelika ponúkla kávou, pre malú našla nejakú sladkosť. Nezdržali sa dlho. Že ju radi poznali a že už musia. Veď stačilo, pomyslel si trpko Bruno. Stačila chvíľa, aby mu jeho rodičia rozvrátili život.

Po ich odchode sa Angelika prestala zdvorilo usmievať. Nemala dlhú reč. Nezmienila sa v nej o ich láske. Len o rokoch v klamstve a že to musí byť náročné. Že správni muži takto neriešia svoje situácie. Keby ju láskavo informoval o dieťati na začiatku, asi by sa ich vzťah vyvíjal rovnako. Veď v živote sa môže kadečo prihodiť, aj dieťa. Ale toto...! Prepáč, ale pobaľ si veci a ráno vypadni z tohto bytu. Skončili sme! Na život s klamárom nemám žalúdok! Tá tvoja dcéra je zlaté dievčatko. A nič to s tebou nerobí? Ani si sa jej neprihovoril! Fuj! Vypadni z môjho života.

Tak. Koniec Brunových tajomstiev, koniec rozprávky.

pozrieť časopis