Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Bremeno života na pleciach

Martin je hrozne zaneprázdnený človek. Vyťažený na stodvadsať percent a hoci mu dačo vo vnútri tak nahovára, žeby mal poľaviť, hneď si aj odpovie, že sa to jednoducho nedá, nevidí nikde nijaké rezervy. Napokon, pre muža je veľmi dôležité, ak ho jeho práca baví, napĺňa a v neposlednom rade zabezpečuje jeho rodine nadštandardnú životnú úroveň. Takéto veľmi posilňuje chlapské sebavedomie. Isteže, štve ho, že nemá dosť času na rodinu, ale manželka Zlatica je s tým akosi uzrozumená, najmä odkedy sa im narodila dcérka, Celú svoju pozornosť sústredila na dieťa, prestali byť pre ňu dôležité kamarátky a rôzne spoločenské aktivity, v ktorých sa predtým dosť vyžívala. Keď sa malá narodila, Martin bol šťastný ako blázon, Zlaticu obdaroval parádnym šperkom, ale nepresadil, aby dostala meno Matilda, po jeho mame. Zlatica zvraštila tvár a povedala, v žiadnom prípade! Že kto to kedy videl, vyťahovať mená ako z historického kalendára. Naše dieťa je neobyčajné a tak sa bude aj volať. Špekulovala dosť dlho a napokon vybrala Laru. Že aj nejaká speváčka či kto zo šoubiznisu dal také meno. Martin kapituloval, dobre, nebude Matilda, bude Lara. Bolo to krásne, vlastne úplne najkrajšie bábätko na svete a Zlatica žiarila, akoby ani nemala za sebou ťažký pôrod. Martin ju za to všetko strašne miloval. Nikdy si nepomyslel, že bude žiť až takýto vydarený život.

Napokon, Zlatica si ani nesťažovala, že je málo doma, že sa nevenuje rodine, ako to nejaké ufňukané manželky majú vo zvyku. Sústredila sa na materstvo a hoci sa Martinovi občas zazdalo, že tú sústredenosť preháňa, že je na malú Laru príliš úzkostlivá, nechcel ju dráždiť nejakými, nedajbože kritickými pripomienkami. A keď mala ich nádherná, výnimočná dcérka tri roky a Martin sa spýtal, či ju zapíšu do škôlky a či sa Zlatica vráti do práce, dosť sa jeho manželka nazlostila. Nie, ona sa do práce vrátiť nemieni, ich dcéra predsa potrebuje mamu stále a... Dobre, dobre! Zabezpečiť rodinu, v tom Martin problém nevidel. Len si pomyslel, že aj Zlatici by prospelo, keby vystúpila z tej ulity materstva a hlavu sa zaplnila aj niečím iným, ako ich malou a že aj tej by prospelo, keby sa dostala medzi deti, medzi svojich vrstovníkov. Ale nahlas tým nechcel dráždiť. Dobre, dobre!

A keďže bol Martin naozaj veľmi zaneprázdnený človek, vlastne mu uchádzala tá  Zlaticina až posadnutosť, že z ich dcéry vyrastie výnimočný človek. Venovala sa jej bezpochyby na dvesto percent. S udržiavaním poriadku v ich dome sa nezaťažovala, na to mali paniu, ktorú Zlatica až s rozkošou sekírovala, lebo bola posadnutá až sterilným prostredím, aby Lara nedajbože neochorela. A tak ju vzdelávala primerane škôlkárskemu veku, začala s ňou hovoriť po anglicky, lebo na deti sa cudzí jazyk skôr nalepí, hrala sa s ňou pravdaže, čítala jej, všeličo jej vysvetľovala, skrátka bola tu pre ňu stále. A Martin musel skonštatovať, že ich dcéra je naozaj bystré dieťa a aj vtipné, dakedy ho vedela ohúriť takou vypointovanou hláškou, že až! Áno, Zlatica sa malej neskutočne venovala a všetko ostatné išlo bokom. Keď ju chcel Martin raz vyvenčiť na jednej spoločenskej a príťažlivej akcii, aké pred Larou veľmi obľubovala, pozrela naňho ako na zjavenie. Zbláznil si sa? A Lara? Žiadna opatrovateľka, dokonca ani babičky neprichádzali do úvahy. Hoci by radi pricestovali. Ukázala im ju prvýkrát, až keď mala malá tri roky. Nikto nemal prístup do Larinho skleníka. Malá nevedela, čo sú detské kútiky v nákupných centrách, ani detské ihriská. Mala voje vlastné vybudované v ich záhrade. Martinovi sa to neveľmi páčilo, ale pre pokoj v dome... Napokon Lara napriek všetkému bola milým a zdalo sa, že aj životaschopným dieťaťom. Tak čo bude riešiť! Hoci Martinov otec mu do telefónu povedal, že je to celé nejaké divné. Vôbec si nemôžu vnučky užiť!

Nad výberom školy Zlatica priam maturovala. Snorila po internete, či sa vôbec nájde nejaká, ktorá by bola hodná ich Lary. Rozhodla sa pre nejakú súkromnú, anglickú a Martina postavila pred hotovú vec. A ty pôjdeš do práce? Pokrútila  hlavou.

Dobre! Veď malú treba ráno voziť do školy, popoludní vyberať, potom sa s ňou učiť, dobre. Nebude sa zmieňovať o tom, že aj iné mamy majú deti a aj pracujú. On našťastie rodinu vie zabezpečiť. Len nechápal, ako môže byť Zlatica taká spokojná so svojím zúženým svetom. Ale dobre! Veď Lara je naozaj vydarené dieťa, v škole sa napriek skleníkovej výchove zrejme výborne aklimatizovala a pochválila sa otcovi, že má kamarátku. Chvalabohu, azda z nej nebude vlk samotár, napriek izolácii v prvých rokoch. Nebude sa teda miešať do Zlaticiných výchovných metód.

Keď mu jedného večera, to už ich malá bola druháčka, Zlatica ukázala pozitívny tehotenský test, Martin sa úprimne zaradoval. Vždy si predstavoval väčšiu rodinu, ale nechcel Zlaticu do toho nejako tlačiť. Tá sa tvárila neutrálne. Že teraz bude mať málo času na Laru. Ale že na druhej strane, iste to bude rovnako šikovné dieťa a krásne dieťa! Budeme mať dvoch géniov, zajasala napokon. Áno, Martin sa úprimne zaradoval. A keby to bol chlapec, to by bol bonus navyše.

Toto druhé tehotenstvo Zlatica znášala horšie, ako prvé. Akoby sa vnútorne predsa len celkom nezmierila s existenciou druhého dieťaťa. Akoby si nevedela predstaviť, že sa bude musieť deliť medzi Laru a toho druhého. Áno, chlapca, ultrazvuk to už ukázal. Bude to chlapec! Martin jasal a ona že škoda. Radšej by mala druhú Laru. Martinovi sa manželka videla byť ustaraná. Trápi ťa niečo? Nie! Nič. Ešteže mám Laru! To je moja jediná radosť. Martin si pomyslel, že by sa možno mohla poradiť s nejakým psychológom, aby dostala zo seba nejaký strach, obavy, veď lekár povedal, že tehotenstvo prebieha normálne, všetko v poriadku a ona je stále nejaká...no čudná! Ale ako jej má on pomôcť, keď ona o jeho pomoc nestojí?! A vo firme nevie, čo skôr ratovať, ubudli objednávky, bude musieť prepustiť nejakých ľudí?! Nedobré obdobie! Ale na syna sa teší, to zas áno. A teraz nepopustí. Bude to Janko, po jeho otcovi.

X  X  X

Nebolo to dobré. Komplikovaný, ťažký pôrod, Zlatica si vytrpela. A či Martin chcel, alebo nie, musel v robote poľaviť. Pricestovala síce jeho mama, ale Larkina škola bola v jeho réžii, ráno ju voziť na druhý koniec mesta, popoludní späť, mama nešoféruje, toto bolo na jeho tričku. A mama sa sťažovala, že tá malá je nejaká divná, ona ju tak ľúbi a Larka sa nechce ani pritúliť, že sa len zavrie vo svojej izbe a vôbec o ňu nestojí. Mami, prosím ťa, nepoznáš deti? Že veď pozná a preto sa jej vidí nejaká divná.

Nebolo to dobré. Synček sa narodil so zdravotnými komplikáciami, len mu trčali z nosa a ústočiek nejaké hadičky, musel ostať v nemocnici, aj keď Zlaticu už pustili domov. Martin sa naozaj veľmi snažil, firmu riadil z domu a usiloval sa Zlaticu dostať do prijateľnej formy, ale nešlo to. Nestála o jeho priazeň, ani o jeho pomoc, ledva čakala, kým privezie Laru zo školy a zatvárala sa s ňou v jej izbe. A potom znenazdajky vyslovila tie príkre slová. Máme kripla! To sa ani nepodobá na dieťa! Ale veď, lekári mi povedali, že... Martin sa usiloval utešiť ju, naozaj mu lekári povedali, že je reálna šanca, že sa chlapček z toho najhoršieho dostane, síce sa nejaké malé postihnutie nedá vylúčiť, ale že to chce trpezlivosť a... Drž konečne hubu, zrúkla Zlatica naňho, ja sa nedám opiť rožkom, je to kripel, veď sa to ani nepodobá na dieťa, samé hadičky, nechcem ho vidieť!

Také kruté slová Martin v živote nepočul. Veď nebolo to jedno ani jemu, ale bol to Janko, jeho syn a on urobí všetko, čo je v jeho silách, aby mu bolo čo najlepšie. A jeho mama, Zlatica, tá povie, že ho nechce vidieť?! Začal ju škaredo podozrievať, že si praje, aby ten malý v nemocnici radšej zomrel. Tak to povedala aj jeho mama, ktorá začula ten Zlaticin výbuch. Áno, snažil sa ju chápať. Možno sú to aj depresie z ťažkého pôrodu, po ktorom nemala pred očami utešené bábätko, ako bola Lara. Zasa jej raz navrhol, či by sa nechcela pozhovárať s odborníkom. Zlostne ho vysmiala. Čo? Aby ma presviedčal, že mám krásneho, geniálneho syna? Nechcem ho! Kým bola Lara v škole, ani nevychádzala z izby a keď sa malá vrátila, stískala ju, ty si moja jediná, najkrajšia, najmúdrejšia, jediná!

Nezdravé ovzdušie. Mama prešľapovala a povedala, že by sa hádam mala už vrátiť domov, veď Larka o ňu ani nestojí. Martin ju vlastne nezdržiaval. Jedlo si môžu objednať z neďalekej dobrej reštaurácie. Dobre, mami, ďakujem. Že keď pustia Janka, že zasa príde.

Premyslel to s čistou hlavu. V dome je našťastie priestoru dosť. Rozhodí siete, aby zohnal kvalitnú stálu opatrovateľku, ktorá sa bude starať o Janka, keď ho prepustia zo špitála. Zvládne to. Musí to zvládnuť. Mrzí ho len, že Zlatica svoju nechuť k Jankovi prenáša aj na dcérku. Vôbec s ňou nie je reč. Nelepší sa to.

Mal šťastie. Pani Dana, milá päťdesiatnička, pristúpila na jeho podmienky. Izba sa jej páčila. Nebojte sa, pán inžinier, spolu to dáme. A aj panej sa určite polepší, keď sa chlapček pozviecha. Uvidíte!

So Zlaticou nebola žiadna reč. Nechce toho kripla ani vidieť. Nechce nikoho okrem Lary vidieť! Nech jej dajú všetci svätý pokoj! Tešíš sa na bračeka, spýtal sa dcérky. Nie, veď on je kripel!

Malý mal päť mesiacov, keď ho Martin priviezol. Nezvládol to, čo iné deti v jeho veku, ale doktor povedal, že netreba zúfať, že je to na dobrej ceste. Treba s ním cvičiť, chodiť na rehabilitácie, na časté lekárske prehliadky. A netreba si myslieť, že také dieťa nevníma lásku. Tej potrebuje veľa.

Zlatica ani nevyšla z izby, keď ho priviezol. Ujala sa ho pani Danka, zlatá žena. Laru prinútil, aby sa ním zvítala. Aký je hnusný, celkom ako mama povedala. A odbehla. Nechýbalo veľa, aby Martinovi nevyhŕkli chlapské slzy. A Zlatica, ktorá si myslela, že bude mať dve deti géniov, ani naňho nepozrela. To sa spraví, utešovala ho pani Danka.

Nespravilo. Prišla tragédia, s akou nikto nepočítal. Zlatica, odmietajúca pomoc odborníka, neprijala svojho syna ani náhodou. Vlastne ho vôbec nevidela. Iba ona vie, čo sa v nej pred tragédiou odohrávalo. Akoby zabudla aj na vydarenú Laru. Vytratila sa z domu a na neďalekej železničnej trati sa vrhla pod vlak. Mŕtva na mieste.

Akoby naschvál, malému Jankovi sa po tej hrôze, ktorá sa kvôli nemu udiala, začalo zdravotne otáčať k lepšiemu. Možno sa z toho celkom dostane, povedal lekár. Iste. Radosť so smútkom dokopy. Malá Lara sa po maminej smrti celkom uzavrela do seba, to nebude ľahký oriešok prebudiť ju k životu, aby prestala odmietať ľudí, ktorí ju majú radi. Martin mal pocit, že sa celé bremeno sveta vovalilo na jeho plecia, ale vie, že to zvládne. Musí.

pozrieť časopis

 

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie