Všetky naše časopisy nájdete aj v predajnach tlače.

Ani po členky

Romanovi to dosť išlo na nervy. Mamina sedela pri stole naproti nemu a s akousi zvláštnou hrdosťou sledovala každé jeho sústo. Bola spokojná, že mu chutí? Dojedol a vstal, že odloží po sebe tanier s príborom. Nechaj, Romanko, to ja, veď ty si iste uťahaný z tréningu! Roman mrzuto na ňu pozrel.

Veď ja aj tak nemám iných starostí. Z kohútika začala tiecť voda, riady odložila na odkvapkávač. Chutila ti večera? Taká pokora zaznela z jej hlasu, namiesto odpovede sa zľahka sklonil a pobozkal ju na vlasy. Aj keď mu takéto prejavy nežnosti boli trápne. Bolo to naozaj výborné, mami, dodal ešte a mamina sa radostne usmiala. Budeš sa ešte učiť? Roman čosi neisto zahundral. Ja len, či ťa nebudem vyrušovať, o chvíľu ti prídem vyskúšať rukáv na pulóvri, aby som ti ho neuplietla ani pridlhý, ani prikrátky.

Večne čosi plietla. V dnešných časoch, keď sa nákupné centrá prehýbajú pod záľahou cenovo prístupného a moderného textilu. Roman mal tých mamou upletených pulóvrov na kilá, takmer ich nenosil a mamina nie a nie prestať! Myslel už aj na to, že maminine pletenie je nejaká diagnóza, žeby s tým mala zájsť za nejakým odborníkom. Prečo si radšej neprečíta knižku, alebo nezájde s nejakou spriaznenou dušou, hoci kolegyňou do kina, na kávu, prečo sa hrbí nad nepotrebným pletením. Roman mamininu oddanosť už začal pociťovať  ako záťaž. Aj teraz, vychádzal z kuchyne a v chrbte cítil jej starostlivý pohľad.

Veď áno. Roman si tu uvedomuje. Mal by s ňou chvíľu posedieť, porozprávať, čo v škole, čo na tréningu, mal by sa jej povypytovať, čo ona v práci. Ale keď s ňou sa nedá. Žiadny iskrivý humor, nijaký oslobodzujúci smiech. Aby nebol vinníkom on sám, veď urobil viacero pokusov, ale mamina odozva stále tá istá. Prenežnelá starostlivosť, ktorá ho sputnávala a ktorá mu išla riadne na nervy. Aj s tou večerou. Nemohli jesť spolu? Nie! Ona večerala, kým sa on vrátil a potom sadne naproti nemu a díva sa, ako prežúva. Akoby mu nedôverovala, že jedlo riadne pohryzie. Najradšej by večeru zhltol chrbtom k nej.

Vo svojej izbe sa natiahol na gauč a pustil si muziku. No a pravdaže! Vždy to príde! Výčitky, hlúpe výčitky, že je k mame nespravodlivý, veď ona žije len pre neho, urobila by všetko na svete, úplne sa mu obetovala, odkedy otec od nich odišiel, odkedy sa rozviedli. Je to hnusné, ale dosť často si želá, aby si niekoho našla, na koho by preniesla časť svojej starostlivosti, aby sa prípadne aj druhýkrát vydala, len nech toľko nevisí na ňom. Takto len večne sedí a pletie. Úchylka, fakt úchylka!

Tak som tu, Romanko! Ukáž ruku, nech to premeriam. No vidíš, bude to dobré. Bude sa ti páčiť? Vyrušila som ťa? Hneď vypadnem. Ale tak som si povedala, že do konca týždňa musí byť pulóver hotový. Si rád?

Kristepane! Áno, mami, som rád. Bolo treba byť takmer jednoslabičný, iba tak sa čo najskôr vytratí. Panebože, aké nezmyselné záväzky, že do konca týždňa musí byť pulóver upletený, čo aj spávať nebude! Roman si pomyslel, ak sa takto správala aj k otcovi, niet sa čo čudovať, že od nich ušiel. Ale nie, takto nesmie uvažovať, keby to mama tušila, utrápila by sa.

X  X  X

Sú chvíle, a v poslednom čase bývajú dosť zhusta, kedy by mal najradšej pri sebe otca. Ale nemáva ho pri sebe už posledných sedem rokov. Keby ho tu teraz mal, mohol by mu povedať, ako ho dnes nazúril tréner, keď oznámil, že v základnej zostave dostane prednosť Braňo pred ním. Aj slepý vidí, že Roman je o triedu lepší od Braňa, je to vyslovený humbug, ale tréner má chatu vedľa Braňových rodičov, tak tú zostavu iste upiekli tam pri priateľskom poháriku. No ale čo! A kto jemu, Romanovi pomôže, kto sa ho zastane? Možno, keby foter zostal s nimi, bolo by to celkom iné!

Rodinný album je už celkom obšúchaný, čo v ňom Roman hľadá tajomstvá vzťahu jeho rodičov. Nikdy o ňom pred ním nehovorili. No na tej fotografii, kde je on ešte taký sopliak a mama sa tam smeje na plné ústa a otec sa na ňu díva tak...Nikto mu nenahovorí, že si vtedy boli ľahostajní.

Tak čo sa potom stalo, že zrazu boli fotografie, na ktorých je iba on s mamou?! Tatíčko je už fuč. Vari mu tiež stále plietla a primeriavala pulóvre, alebo v tom bolo dačo iné?

 Zasa potichu vošla. Prinesiem ti pohár teplého mlieka? Alebo vineu? Zavrtel hlavou. Vidíš, že sa učím! Veď ja nič! Vytratila sa ako myška. Roman sa zahanbil.

Fakt je to taká hlúpa vec, keď sedemnásťročný chalan, takmer dospelý človek túži po tom, aby mal otca. Nahlas by  to nikomu ani za svet. Len tú túžbu v sebe dusí a potom je taký zúrivý! Dnes ho totiž videl a preto zúri a je aj na maminu alergickejší, ako inokedy. Dnes mu nič nevychádza.

X  X  X

Takéto náhodné stretnutia Romana zakaždým vyvedú z miery. Ešte aj tréner mu pekne osladil deň!  Ten hlupák Braňo má aj oboch rodičov a tréner ho postaví do základnej zostavy! Mamu má takú elegantnú dámu, občas Braňa privezie na tréning a zakaždým vyzerá, akoby práve vyšla zo salónu krásy. Romanova mama  na také veci nedá. To už nie je pre mňa, vraví. A niet ani za čo, Romanko, povie mu, keď on občas zavedie reč na takúto tému, žeby sa mala viac o seba starať. Synček, žijeme len z môjho platu a tých sto eur od otca navrch, za to sa nedá vyskakovať. Veď to! Starý by mal aspoň viac cvakať, keď sa už neunúva osobne. To by bola psina, keby mu zavolal, ocinko, nechcel by si sa pozhovárať s mojím trénerom, zdá sa, že si na mňa sadol, alebo sa dal kúpiť! Ocinko by sa na svojej tapacírovanej stoličke za tapacírovanými dverami nervózne zahniezdil a teda pozorne by volil slová, aby z toho elegantne vykorčuľoval. Najprv by zhíkol, potom by sa prekvapene čudoval a potom by povedal, zaiste, chlapče, ale teraz nie je vhodný čas, niekedy inokedy, dobre?! Nikdy nebol vhodný čas, ale Roman ho mal, napriek tomu, že sa stretávali minimálne, dosť dobre prečítaného. Nikdy nebol vhodný čas! Otecko na dosť vysoko postavenej stoličke mal veľa pracovných povinností a po pracovnom čase tú nádhernú blondínu Jarmilu a dvoch škriekajúcich faganov, s ktorými sa Roman, ako ich nevlastný brat, ani nemal príležitosť zoznámiť. Mal on ocinko strach o Romana! Stovka mesačne a padla rodičovská povinnosť. Keď sa on voľakedy ožení a mal by sa takto správať k vlastnému synovi, to sa radšej obesí!

Dnes ho teda videl aj s tou nádhernou blondínou a teda nie žeby svojho syna nezbadal. Takmer stodeväťdesiat centimetrov na chodníku pekne trčí. Ale tatíčko svoju blondínu radšej rýchlo vopchal do prvého obchodu. Prečo?! Vari sa za neho hanbí? Učí sa celkom slušne, športuje, nefajčí ako kopa spolužiakov, nedroguje, keď sa to tak zoberie, na to, že vyrastá v neúplnej rodine, celkom vydarený syn. Ale on, tatíčko, sa asi bojí svojej nádhernej blondíny. Tá keď na človeka prísne zazrie, až husacia koža naskočí.

Iba raz Roman urobil taký pokus, keď naň nazbieral odvahu. Zazvonil u nich v byte, lebo to zasa na neho prišlo, túžil sa porozprávať s otcom a mama mu išla na nervy. Blondína si ho premerala medzi dverami a zapískla, Kajko, máš návštevu! Kajko, aká nemožná zdrobnelina. Roman vôbec neznášal zdrobneliny, nikdy by nedovolil, aby mu nejaká žena takto hovorila. Otec sa zjavil vo dverách, ale pánečku, ten sa bál! Úplne zbledol, keď ho zazrel. Romana to naštvalo, tak si pomyslel, poženie to to do krajnosti. Nepozveš ma ďalej, ocko?! Nesmieš sa hnevať, chlapče, ale máme akosi, vieš, isté tieto, totiž... Roman chvíľu vychutnával otcovo habkanie, ale potom sa mu zdvihol žalúdok. Celkom ho nutkalo na zvracanie. Nebudem rušiť, drahý ocko a pálil dolu schodmi. Čo si vlastne chcel, začul otcov hlas o poschodie nižšie, stalo sa niečo? Roman sa neunúval s odpoveďou, ale vtedy sa doma rozreval do vankúša ako nejaká baba. Prisahal si, že toto bolo naposledy.

O týždeň ho otec čakal pred školou. Že už je veľký chalan a isté veci musí chápať, to je skrátka úplne iná rodina a vieš, ako je to so ženami, chlapsky ho potľapkal po pleci, chápeš, nie? A hlučne sa rozosmial, akoby zo seba vydoloval bombový fór. Romanovi otcov smiech išiel na nervy a išiel mu na nervy aj potom, keď sa otec opatrne rozhliadol okolo seba, ukradomky vytiahol päťdesiateurovku a strčil mu ju do vrecka, o týždeň máš tuším narodeniny, kúp si niečo. A teraz už musím letieť!

Žeby odpustok? Pomyslel si Roman. A potom ho pokúšalo, že napíše anonym nádhernej blondíne Jarmile, že ako jej manžel rozhadzuje peniaze, že dokonca aj vlastnému synovi potajomky vopchal do vrecka bankovku. Potom si to rozmyslel. Prišlo mu otca vlastne ľúto.

Tipoval, že otcov zväzok s nádhernou blondínou musí byť vlastne poriadne peklo. No nie? Báť sa vlastnému synovi povedať, poď ďalej, som rád, že ťa vidím? Fuj!!!

Aj on, Roman, si dal taký nezmyselný záväzok. Nebude na otca myslieť, vyčiarkne ho, vygumuje. A figu! Dnes ho videl, má ho plnú hlavu a na kočku náladu. Mama je nežná a starostlivá, tá si tiež dala záväzok, že život obetuje jedinému synovi a to je tiež riadny nezmysel. Balvan, ktorý ho ťaží. Prečo sa dočerta nevydala? Prečo mu jeden z rodičov  dáva všetko a druhý nič?

Asi by sa mal na všetko vykašľať a osamostatniť sa. Ale ešte nemá ani papier na dospelosť. Osamostatniť sa! Veď aj otec to dal v jednom z posledných rozhovorov najavo, vieš, Roman, nebolo by najmúdrejšie, keby si išiel na vysokú školu, dnes taký šikovný stredný káder má lepšie uplatnenie, ako nejaký inžinierik, pravda, rozhodnúť sa musíš sám. Aáále iste, odpovedal mu Roman otrávene, lebo bolo celkom jasné pozadie, nádherná blondína sa nevedela dočkať dňa, kedy sa skončí vyživovacia povinnosť jej manžela voči synovi z prvého manželstva, kedy bude môcť oteckovi chňapnúť aj po tej stovke mesačne!

Áno, po maturite si tuším nájde nejaký džob! Tatíčko môže byť pokojný. Aj také mu zišlo na um, žeby mal niečo vyviesť. Vykradnúť obchod, alebo tak, aby otriasol otcovým zdvorilým nezáujmom. Nech sa musí zaňho aspoň hanbiť! Ale potom tú hlúpu myšlienku odohnal od seba. To by predsa nemohol kvôli mame. Takú hlúposť!  On proti mame vlastne nič nemá. Je skvelá, v porovnaní s otcom. A mama chce, aby sa prihlásil na vysokú. A veru urobí to. Prospech na to má. Urobí to otcovi natruc. Nech ho rozhodí aj s jeho blondínou.

Vyšiel z izby. Mama s pletením v ruke zadriemala pred televízorom. Jemne ju chytil za ruku, trhla sa. Čo sa deje?! Nič mami. A vieš čo? Zajtra by sme mohli ísť spolu do kina. My? Usmiala sa. Choď s nejakým dievčaťom! Dievčatá zajtra nemôžu. Pôjdeš ty! Kedy si bola naposledy v kine? Neobratne jej postrapatil vlasy. A choď si už ľahnúť, dobrú noc! Romanovi by v tej chvíli neprekážalo, keby sa hoc aj rozplakala nad toľkou pozornosťou z jeho strany.

Otec jej nesiaha ani po členky.

pozrieť časopis