Prečítajte si príbeh

obr k pribehu

 

Občasný denník macochy 

Veru ľudia na môj sobáš s Kamilom reagovali širokou škálou postojov, ktoré sa pohybovali medzi dvomi mantinelmi. Jeden mantinel bol taký, že som úplný blázon, lebo netuším, čo to je, uviazať si na krk chlapa s dvomi malými deckami. No a druhý, že veď už mám svoje roky, tridsiatka nie je na vydaj málo a že mi teda nezostávalo nič iné, lebo veď tiež nie som žiadna filmová hviezda.

Všetko jedno, vravela som si ja, mienka ľudí nemohla zmeniť  moje a napokon, aj Kamilove rozhodnutie. Treba povedať, že sme sa zoznámili dosť hlúpo, žiadny osvedčený večierok, priateľské dohadzovanie a ani nejaká zoznamka. Hoci neúspešný pokus, pokiaľ ide o zoznamku, som mala za sebou. Na rovnej ceste sa mi nešťastnou náhodou zlomil opätok a vyvrtla sa mi noha a od nečakanej, prekvapivej bolesti mi vyhŕkli slzy z očí. Kamil s dvomi malými dievčatkami išiel náhodou oproti a hoci obe práve rumázgali, na vyprahnutej sídliskovej ulici nebolo nikoho iného, rozhodol sa poskytnúť mi prvú pomoc. Neďaleko mal zaparkované auto, nasadil ma doň i s deťmi a keďže som sa bránila pohotovosti, že veď to nič nie je, odviezol ma domov. Deti, pekne sa pozdravte, odišiel s nimi a bolo. Nemala som sa mu kedy ani poďakovať. Dobré dve hodiny som mala na nohe octanový obklad, keď mi zazvonil mobil, ani som si nespomenula, kedy som mu dala číslo. Že mu to jednoducho nedá, či je to so mnou naozaj v poriadku.

Tak sme sa s Kamilom zobrali. Medzitým sme sa o sebe dozvedeli, že sme obaja nemali šťastie v živote, pravda, ja s menšími následkami. Kamilovi po nevydarenom manželstve so ženou alkoholičkou ostali v opatere dve dievčatká. A bol dosť úprimný, lebo sa priznal, že nebyť ich, asi by sa tak nehrnul do ďalšieho manželstva. Za tú úprimnosť som ho milovala ešte väčšmi. Po tých mojich, v ostatnom čase dosť osamelých skúsenostiach ma budú teraz naraz potrebovať traja a kvôli tom teda pokojne oželiem aj nejaký kariérny postup. Veď náš šéf mi aj naznačil, že mal so mnou iné plány, ale že sama musím chápať, že môj čas bude potrebovať teraz predovšetkým moja rodina. Svoje povolanie som milovala, veď som sa ho vydajom nemienila vzdať, ale v tie časy  mi šéfove varovné reči mohli byť ukradnuté. Že som bola šťastná mi vôbec neprichodilo ako hriech a to, že Kamil je len elektrikár a ja, predsa žena s titulom, no to už vôbec nie!

Tak sme sa s Kamilom zobrali.

X  X  X

Bytové záležitosti sme vyriešili dosť poľahky, Kamil predal svoj dvojizbový a ja svoju garsónku, kúpili sme si trojizbový byt, zrekonštruovali ho a hotová báseň. S úplnou rozkošou som surfovala po internete, aj vymetala obchody, aby som zohnala presne to, čo chcem. Čudujem sa ti, poznamenal Kamil, že bazíruješ na takých maličkostiach, hlavné, že sú postele, skrine a stôl. Kamil nebol náročný na domáce prostredie a jeho, teda už aj moje dievčatká tiež nie, ale to som pripisovala predchádzajúcim, nie najlepším skúsenostiam s domácim prostredím. A teda s rozkošou som budovala domov, ten pre moju rodinu, ako som si ho vysnívala dávno predtým.

Dievčatká si ma obľúbili. Isteže, aj podvedome prahli po nežnom, materinskom prvku v rodine. Pravda, nebolo pre mňa jednoduché vhupnúť aj do materstva, ale ja som vždy disponovala dostatočnou dávkou trpezlivosti. Lásky som mala tiež dosť. A tie drobné problémy, ktoré vyvstávajú pred matkou štvor a päťročných dievčatiek mi pomáhali riešiť kolegyne, ktoré tieto obdobia už mali za sebou. Priznám sa, chvíľami som sa cítila taká dôležitá a nenahraditeľná, ani som nevedela, či som radšej matkou, alebo manželkou.

Kamil toho veľa nenavravel. Po búrkach predchádzajúceho manželstva rád vychutnával pokoj, ktorý ho doma čakal. Nie raz mi to zdôraznil a pridal aj, si skvelá, Lenka, v živote som takú ženu nepoznal. A že kamarátom vraví, že v tejto lotérii mal dobrý nos! Bol pracovitý, vedel si zarobiť aj pomimo a bežný účet sme mali spoločný. Hoci mne samej prichodilo spočiatku čudné, disponovať peniazmi iného, aj keď to bol môj muž. Lenka, veď ty najlepšie vieš, čo treba deťom, tebe, mne! Fakt som najlepšie vedela. Ani som v tých minulých časoch netušila, aká gazdinka vo mne drieme.

Veľmi som si tie deti obľúbila. A cítila som sa byť ich matkou, lebo tá ich biologická sa na ne vykašľala a cítila som to tak aj potom, keď mi lekár povedal, že sa ňou aj ja stanem aj fyziologicky.

Pravda, keď sa Lukáško narodil, cítila som čosi zvláštne, nepoznané, ale keď sme sa vrátili z pôrodnice, hneď som synčeka dala do náručia Kamilovi a s dievčatkami som sa maznala do zblaznenia. Nataška už bola druháčka, namaľovala farebnú kvetinku a kostrbatým písmom napísala, vítame našu mamičku! Myslím si, že v tie časy bola ich pravá matka úplne zabudnutá. A myslím, že vtedy bol aj Kamil šťastný. Napríklad aj preto, že po dvoch dievkach má syna a to sú situácie, v ktorých sa každý muž potľapkáva po pleciach, že akým je on chlapom. Ale šťastná som bola predovšetkým ja. Môj taký, už takmer utiahnutý život sa vrchovato plnil. Nech som už mala svoje roky, nech moja materská robila vo firme problémy, lebo práca na projekte bola v záverečnej fáze. Ale ja som k môjmu malému vstávala v noci až s takou posvätnou nehou, fakt akosi radostne, chápete? Ráno mi ale nerobilo problémy vypraviť obe naše dcérky do školy, muža do práce, je to skrátka navonok nudná časť môjho životopisu. A to, čím ma to vnútorne obohacuje, to je prosím moja vec.

X  X  X

Občas, pravda, prišlo k menším konfliktom. Medzi mojimi nevlastnými dcérkami a mnou. Také bežné veci. Trojka z matematiky, smetie sa nechcelo samé vyniesť, kvôli neporiadku v dievčenskej izbe. Potláčala som v sebe podráždenie,  dievča zlaté, to je normálna puberta, prečítaj si čosi o tom v múdrych odborných knihách, nedovoľ, aby sa v tebe k tým deťom priblížila akási nechuť!  Ony už dávno vedia, že majú nejakú matku niekde inde, že ty si len tá náhradná, ktorá ich sekíruje a ktorú by sa patrilo neznášať. To je taký vek a také okolnosti!

Veď chvíľami boli také zlaté. Pritúlili sa s dievčenskými dôvernosťami, človek by ich nedal za nič na svete. Ustavične by to bolo ešte aj na také obyčajné šťastie, keby sa Kamil neprehodil kamsi na vedľajšiu výhybku a keby mu celá táto hlučná a vlastne dosť početná domácnosť akosi nezačala ísť na nervy. A osemročné manželské skúsenosti mi už stačili na to, aby som sa zorientovala, že v mojom živote nie je čosi v poriadku. A to akurát v tom čase, keď som sa zhodou náhod posunula v mojej profesionálnej kariére presne o ten krok, ktorý sa mi núkal pred svadbou. Akurát vtedy sa mi nezdal byť môj život v poriadku.

X  X  X

Dievčence boli už slečny, keď môj muž dal dosť nejapne najavo, že ma už má pokrk. Že som trápne puntičkárska, lebo trvám na tom, aby si pred jedlom umýval ruky, hoci jemu chutí aj tak a trvám na takých malichernostiach, ktoré predtým zvládal celkom rád, ale teraz mu idú na nervy. Raz sa vrátil domov pripitý a keď som mu vyčítala, že nebol tej mladšej na vážnom rodičovskom združení, hoci vedel, že ja tentoraz nemôžem ísť, dokonca ma udrel. Počastoval ma dosť nevyberanými slovami  a keď som sa rozplakala od prekvapenia a urážky, pohládzali ma všetky tri deti rovnako.

Kamil sa možno na druhý deň cítil trápne, ale vedela som, že nič neľutuje. Nič som nepripomínala, urobila som mu raňajky, ale bolo mi jasné, že kontakt je naštrbený. Lebo som mala v hlave tú vetu, nemysli si, že sa z teba poseriem, lebo ty si inžinierka!

X  X  X

Naozaj by bolo smiešne myslieť si, že k všetkému prišlo iba preto, lebo ja som inžinierka dokonca na vedúcej pozícii a on radový elektrikár v súkromnej firme. Keby to bol iba komplex, tak rieši predovšetkým otázku svojich detí z prvého manželstva, ale on nie! Jednoducho zavrel dvere bytu, čaute, žite si tu bezomňa! To nebol komplex! To bola majiteľka reštaurácie s odrastenými deťmi, dobre situovaná pani s prepychovým domom, dobre vyzerajúca, aj keď staršia. No kto by takej ponuke odolal?! Kamil teda nie!

Lebo čo mu ponúkala druhá strana? Možno nie nudný, ale na nervy idúci stereotyp. Adolescentné dcéry, večne nenakŕmené poslednou módou, dosť chorľavý a dosť neistý Lukáško a podľa nejakých hľadísk profesionálne úspešne žena, ktorá občas žiadala nejakú výpomoc v chode rodiny. Zachádzalo to do nechutností. Krava! Môžeš byť rada, že som si ťa zobral! Bol som ti dobrý, keď ťa tvoji inteligenti okašľali, čo?!

Dievčatá mi povedali, mami, fajn, že si nám ostala aspoň ty! A vlastne Kamilovým odchodom najviac trpel jeho syn Lukáš.

Pátrala som vo vlastnej minulosti, ako keby som bola svoj vlastný detektív. Kde som to dočerta pokazila?! Dievčatá už boli veľké a viseli na mne ako na svojej jedinej opore. Mami sem, mami tam. Opravila som ich, keď ich úsudky o otcovi neboli príliš úctivé. No tak sme sa rozviedli, také sa stáva. A my, ktorí sme ostali, sa musíme usilovať žiť tak, ako predtým. Ja a moje tri deti. My to spolu zvládneme!

Vyplňte formulár nižšie a po jeho odoslaní si stiahnite zadarmo ďalšie 2 príbehy z časopisu Napísal sám život č. 1/2019. 

POZOR AKCIA! Pri objednávke dvoch predplatných  Napísal sám život získate 15% zľavu!  Akcia platí do 19.1. 2019

button-vyuzit-akciu